Pandémia Covid-19 a prebiehajúca vojna na Ukrajine mali významný a ďalekosiahly vplyv na európske hospodárstva. Vojna spôsobila značné narušenie cezhraničného obchodu a investícií, čo viedlo k prudkému poklesu hospodárskej aktivity v mnohých zúčastnených krajinách. Pandémia zároveň viedla k poklesu spotrebiteľského dopytu a investícií, čo ešte viac oslabilo už aj tak krehké ekonomiky niektorých európskych krajín. Aby toho nebolo málo, vypukla aj energetická kríza.

V roku 2022 sa Európa snažila zvládnuť energetickú krízu v obave z možných výpadkov elektrickej energie, zatvárania tovární a hlbokej recesie. Rusko obmedzilo prístup všetkých krajín kontinentu k lacnému zemnému plynu, ktorý sa predtým používal na prevádzku tovární, výrobu elektriny a vykurovanie domácností. To vyvolalo zúfalé hľadanie nových dodávok zo strany európskych vlád. Európa vďakabohu úspešne prekonala nedostatok energie. Hrozba nečakanej recesie je však stále veľmi reálna. Katastrofa stále hrozí na obzore, a to aj napriek pokračujúcemu úsiliu znížiť pravdepodobnosť recesie, bankrotov a hospodárskych následkov.

Vlna bankrotov

Európske spoločnosti sa rúcajú ako balíček kariet. Európska komisia pri zverejňovaní štatistík za 4. štvrťrok 2022 oznámila, že počet vyhlásených konkurzov v EÚ je najvyšší od roku 2015. Počet vyhlásených konkurzov podnikov v EÚ sa v 4. štvrťroku 2022 enormne zvýšil a dosiahol najvyššiu úroveň od začiatku zberu údajov v roku 2015.

Uvádza sa to, ako 27 % nárast od posledného štvrťroka. Európania majú problém aj so zakladaním nových podnikov. Vo štvrtom štvrťroku 2022 bolo v Európe zaregistrovaných len 0,2 % nových podnikov. Tieto informácie vyplývajú z údajov o registrácii podnikov a bankrotoch, ktoré dnes zverejnil Eurostat a ktoré krajiny zasielajú každý mesiac na dobrovoľnej báze. Databáza Eurostatu obsahuje aj mesačné údaje o registráciách podnikov a bankrotoch.

Podľa ekonómov bankroty, ktoré prichádzajú po dvoch rokoch poklesu počtu insolvencií v celej Európe, odrážajú zhoršujúce sa podmienky podnikania mnohých európskych spoločností v dôsledku pomalého hospodárskeho rastu, prudkého rastu cien energií, zvyšovania miezd a vyšších nákladov na financovanie. Ludovic Subran, hlavný ekonóm nemeckej poisťovne Allianz, predpovedal na tento rok takmer 20 % nárast počtu vyhlásených konkurzov v západnej Európe. “Je veľa spoločností, ktoré dostali voľnú ruku počas celého roka 2020 a 2021, keď nemuseli platiť ani niektorým svojim veriteľom, napríklad sociálne odvody vo Francúzsku.” Dodal: “Títo padlí anjeli alebo podniky teraz ledva prežívajú, vláda im neposkytuje žiadnu podporu, so zvýšenými nákladmi na financovanie a mzdy sa to stáva úplne neudržateľným.” Celoslovenské štatistiky sú alarmujúcejšie.

Bankroty vo Švédsku vo februári stúpli už siedmy mesiac po sebe v dôsledku klesajúcej spotreby domácností a rastúceho tlaku na stavebné spoločnosti v dôsledku pretrvávajúcej krízy na trhu s bývaním, informovala tento týždeň agentúra Bloomberg. Najväčšou švédskou spoločnosťou, ktorá vo februári vyhlásila bankrot, bol letecký prepravca “Air Leap” s ročným obratom 278 mil. korún (27 mil. USD), uviedla agentúra Bloomberg s odvolaním sa na Creditsafe.

Švédska vláda koncom roka 2022 oznámila, že krajina vstupuje do recesie, ktorá potrvá do roku 2025. Podľa spoločnosti GraydonCreditsafe, ktorá sa zaoberá prieskumom trhu, sa počet bankrotov v Belgicku tiež zvýšil o 44 % z 1 z 217 podnikov v roku 2021 na 1 zo 151 v minulom roku. V Bruseli, kde v roku 2022 vyhlásil platobnú neschopnosť 1 zo 101, bola miera bankrotov obzvlášť vysoká. Vo Flámsku bola miera bankrotov 1 zo 158 a vo Valónsku 1 zo 176.

Okrem toho došlo k dramatickému nárastu počtu vyhlásených bankrotov v Španielsku. Podľa správ sa počet súdnych návrhov na vyhlásenie konkurzu na podniky, zvýšil v druhej polovici minulého roka viac ako dvojnásobne v dôsledku zmien v národnom zákone o platobnej neschopnosti, ktoré podnikom zjednodušili reštrukturalizáciu ich dlhov.

Po tom, ako vláda zrušila mnohé opatrenia na zmiernenie pandémie, došlo v druhej polovici minulého roka k takmer 16 % nárastu počtu francúzskych návrhov na vyhlásenie konkurzu. Prvýkrát od hospodárskej krízy v roku 2009 vzrástol počet firemných bankrotov aj v Nemecku. Tento rok sa v Nemecku očakáva viac ako 14 700 firemných bankrotov. V roku 2021 bolo v Nemecku vyhlásených 13 993 podnikových konkurzov, čo je najnižší počet od zavedenia súčasného konkurzného poriadku v roku 1999.

Čo je na vine?

Mnohí odborníci na celom svete uvádzajú rôzne vysvetlenia vrátane ukončenia vládnej pomoci a obnovy po pandémii. Nech už je príčina nárastu bankrotov akákoľvek, analýza dostupných údajov jednoznačne naznačuje, že energetická kríza a ruská invázia na Ukrajinu v plnom rozsahu vo februári minulého roka boli jedinými udalosťami, ktoré zmenili Európu na pustatinu.

V dôsledku toho EÚ uvalila na ruský priemysel a dodávky energie množstvo sankcií. V reakcii na to Moskva prerušila dodávky energie do Európy, čo zvýšilo ceny energií. To spôsobilo prudký pokles európskeho hospodárskeho rastu, ktorý mal negatívny vplyv na podniky a ľudí vo všeobecnosti a spôsobil nárast počtu bankrotov. Nebolo by teda nesprávne vyvodiť záver, že sankcie sa skutočne obrátili proti Európe, ktorá spadla do jamy, ktorú sama vykopala Rusku.

Okrem toho sa na náraste bankrotov podieľala aj celosvetová hospodárska recesia a zrušenie štátnej podpory pre podniky v ťažkostiach.

Čoskoro sa môžu odohrať hrozné veci

Ak Európska únia nebude tento problém adekvátne riešiť, mnohí odborníci v Európe predpovedajú situáciu podobnú Veľkej hospodárskej kríze z roku 1929. Toto riziko nevzniklo v dôsledku zlého rozpočtového plánovania neschopnej vlády alebo dokonca v dôsledku nejakých nesprávne vypočítaných špekulácií, ku ktorým došlo na finančných trhoch.

Naopak, vzniklo v dôsledku zhoršenia hospodárskych vzťahov vo svete len kvôli malej vojne, ktorá sa teraz neúmerne rozrastá. Vďaka krátkozrakému videniu európskych lídrov, ktorí sa rozhodli vstúpiť do vojny na Ukrajine, hoci by bolo oveľa múdrejšie, keby zostali mimo. Môžeme len dúfať, že veci nedopadnú tak zle, ako sa očakáva.