Môj profil 
Predplatné
Brusel si uvedomuje, že ho čakajú nové a tvrdé boje o tzv. dohodu po rozvode, keďže britský premiér Boris Johnson sa po decembrovom volebnom víťazstve cíti byť posilnený. Agentúra AFP sa pokúsila zostaviť “hlavné bojové línie” na základe rozhovorov s 18 európskymi predstaviteľmi a diplomatmi, ktorí sa zúčastňujú na rozhovoroch s Britmi.
Johnson počas predvolebnej kampane povedal, že uzavrie obchodnú dohodu s EÚ do 31. decembra 2020. To mal byť pôvodný termín ukončenia prechodného obdobia, ak by k brexitu došlo 31. marca 2019. Preto je tento dátum stanovený aj v dohode o “rozvode” medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Londýn môže síce požiadať o predĺženie tzv. prechodného obdobia o jeden alebo dva roky, ale Johnson to odmieta, čo Brusel musí, aj keď neochotne, akceptovať. EÚ už neočakáva, že Johnson požiada o odklad. Obe strany tak musia do októbra dosiahnuť komplexnú dohodu o obchode, aby mali parlamenty čas na jej ratifikáciu. „Je to nemožná úloha,“ varoval jeden z európskych diplomatov. “Na konci tohto roka môžeme mať len kostru obchodnej dohody, plus nejaké body o vnútornej a zahraničnej bezpečnosti,” dodal. Rozhovory sa môžu začať hneď po tom, ako sa ministri EÚ 25. februára dohodnú na spoločnom mandáte.
Johnson v kampani sľúbil, že dokončí brexit a nebude sa držať cieľa svojej predchodkyne Theresy Mayovej, ktorá chcela tesné vzťahy s EÚ a obmedziť na minimum prípadne prerušenie toku tovarov a služieb cez Lamanšský prieplav. Mayovej vláda navrhla „dynamické zosúladenie“ britských pravidiel s pravidlami EÚ v oblasti životného prostredia, štátnej pomoci a ďalších noriem, aby umožnila firmám zo Spojeného kráľovstva ľahký prístup na trh EÚ. Johnson sa namiesto toho pokúsi dosiahnuť oveľa minimalistickejšiu obchodnú dohodu, ktorá bude zahŕňať len nulové colné sadzby a kvóty na tovar.
“Predseda vlády jasne uviedol, že chce podobnú dohodu o voľnom obchode, akú má Kanada,” uviedol pre agentúru AFP britský predstaviteľ. No hoci Európania na jednej strane označili dohodu s Kanadou za ambicióznu, zároveň ju považujú za príliš obmedzenú v prípade takého dôležitého suseda, ako je Británia. Takáto okresaná obchodná dohoda by uštedrila tvrdú ranu ako ekonomike samotnej Británie, tak jej najbližším obchodným partnerom, ako sú napríklad Írsko, Francúzsko, Belgicko a Holandsko. Žiadne zosúladenie s normami EÚ by tiež znamenalo colné kontroly, papierovanie a rôzne nové limity pre obchod. „Našou prioritou je, aby sa nič nemenilo,“ skonštatoval nemenovaný diplomat. „To sa však nestane, takže teraz musíme byť realistami.“
Johnsonova stratégia by mohla byť najväčšou výzvou pre európsku jednotu od referenda o brexite v roku 2016, uviedli diplomati. Členské štáty budú presadzovať rozdielne návrhy, napríklad Francúzsko, Belgicko a Dánsko budú klásť dôraz na rybolov, zatiaľ čo vnútrozemskí východoeurópski členovia bloku a Nemecko budú chcieť dohodu o obchode s autami. Okrem toho, členské štáty s najväčším objemom obchodov s Britániou budú chcieť zabezpečiť, aby britské firmy nezískali po brexite nespravodlivé výhody. Budú trvať na tom, aby britský tovar, ktorý sa bude dovážať do EÚ, podliehal rovnakým kontrolám, ako tovar z ktorejkoľvek inej krajiny mimo Únie.
„Nulové clá, nulové kvóty, nulový dumping,“ uviedol hlavný vyjednávač EÚ Michel Barnier pri nedávnej návšteve Švédska. Diplomati varujú, že pri jednoduchých obchodných dohodách nie je veľa spôsobov, ako zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých, okrem hrozby ciel. Európania budú tiež pozorne sledovať dodržiavanie dohody o odchode Britov z bloku, najmä v prípade režimu na írskych hraniciach. „Ak sa s tým budú hrať, vplyv na obchodné rokovania bude okamžitý,“ varoval jeden z diplomatov.
Ďalšia z otázok, ktorá trápi Európanov, zvlášť Francúzsko, je budúca štruktúra vzťahov EÚ s Britániou. Bude to niečo formálne, s jasne stanovenými spoločnými inštitúciami, alebo voľnejšie usporiadanie, so separátnymi dohodami o obchode, bezpečnosti a iných témach podľa potreby? Mnohé európske metropoly voľnejšiu štruktúru odmietajú a poukazujú pritom na zmätky vo vzťahoch Únie so Švajčiarskom, ktoré sa riadia viac ako 100 dohodami. “Uprednostnili by sme organizovanejšiu štruktúru,“ povedal pre AFP diplomat z EÚ.
Mesiace intenzívnych diskusií medzi Londýnom a Bruselom budú koordinovať hlavný vyjednávač bloku Michel Barnier a jeho britský kolega David Frost. Krátky termín na dohodu umožňuje „len asi 40 dní čistého vyjednávania“, varoval nemenovaný diplomat. To ani len zďaleka nezodpovedá roky trvajúcim rokovaniam o obchode s Kanadou, Japonskom alebo Južnou Kóreou.
Ďalší diplomat uviedol, že vyjednávači otvoria približne desať „rokovacích stolov“, pričom niektoré sa budú konať paralelne. „Každému subjektu dáme dva alebo tri týždne a uvidíme, čo je možné. Ak budú rozdiely príliš veľké, pohneme sa ďalej, k inej téme,” povedal a dodal, že kým pri niektorých otázkach môžu vyjednávači dosiahnuť pokrok rýchlo, iné možno nepovedú nikam.
.jpg)
.jpg)
