Bývalý belgický premiér Verhofstadt je jedným z mála európskych politikov, ktorí sa dostali do odvetných ruských sankčných zoznamov. V jeho rozhovore pre Deutsche Welle hovorí o svojom vnímaní situácie v EÚ a vo svete. Toto interview je veľmi zaujímavé z pohľadu pochopenia myslenia európskych liberálov i celého rusofóbskeho politického spektra – v EÚ, na Ukrajine i v Rusku.

Minimálne niektoré vyhlásenia Verhofstadta sa organicky zhodujú s vyhláseniami Petra Porošenka alebo Michaila Kasjanova.

Hlavný liberál Europarlamentu vyhlasuje: „Nemám nič proti Rusku ako krajiny alebo jej občanov, akurát nepovažujem Vladimíra Putina za demokratického lídra“. Vyhlásenie bez hlbšieho vysvetlenia – proste „nepovažuje“ a hotovo. Bez podloženia výsledkami prieskumov verejnej mienky občanov RF, ktorí realizovali okrem iných aj západné agentúry – také preňho neexistujú. Parafrázovať jeho názor je teda jednoduché: „Nemám nič proti Rusku ako krajine alebo Rusom ako občanom, ale na ich voľbu prezidenta kašlem“.

Mimochodom, ďalej v rozhovore sa ukáže, že ani voľba občanov EÚ ho nezaujíma.

Novinárka politikovi pripomína jeho článok s názvom „Ukážme Putinovi jeho miesto“, v ktorom euroliberál obviňuje ruského prezidenta v „4/6 kríz, s ktorými Európa musí bojovať“. Hneď prišla na rad aj Ukrajina, v ktorej Putin osobne riadil potlačenie „Euromajdanu“ a všetky vojenské operácie povstalcov na Donbasse, ďalej nedovolil Porošenkovi predať cukrovinkárske impérium „Roshen“ a dosiahol dvojnásobné zdraženie nákladov spojených s bývaním na Ukrajine.

V spomínanom článku belgický expremiér pripisuje Putinovi zaranžovanie nasledovných problémov pre Európu – vojna v Sýrii, nevídaný prítok utečencov, ruskú rozpínavosť a návrat nacionalizmu do politického života Európy. Vo finančných ťažkostiach Európy a zámere Veľkej Británie vystúpiť z EÚ Verhofstadt Putina neviní, aj keď v inom komentári zase tvrdí, že ruský prezident bude jediným na svete, kto Brexitom získa.

V interview pre Deutsche Welle (avšak len pre ruskú mutáciu stránky DWcom) Verhofstadt formuluje ďalší problém Európy, ktorý podľa neho spôsobil Putin „Putinovi sa nepáči, že v EÚ existuje spoločná energetická politika, nepáči sa mu myšlienka posilnenia energetickej spolupráce medzi členmi EÚ.“

Pripomeňme, že spoločná energetická politika znamená, že Brusel si najprv presadí zastavenie projektu „South stream“, potom sa oveľa jemnejšie, no nástojčivo snaží odhovoriť Berlín od rozšírenia „North streamu“ a súčasne tlačí na Východoeurópske krajiny aby nespolupracovali s Rosatomom v oblasti jadra. Pozná niekto taký jazyk, v ktorom sú slová „tlak“ a „spolupráca“ synonymami ?

Putin je podľa Verhofstadta zodpovedný aj za rastúcu popularitu nacionalistických politických strán v celej Európe a tvrdí, že „Potrebujeme naozaj zjednotenú Európu. Všetkých 28 krajín-členov musí podávať svetu jednotnú správu. EÚ potrebuje spoločnú zahraničnú politiku. EÚ potrebuje aj európsku FBI. EÚ nemôže byť konfederáciou ale federáciou so silnou vládou pod kontrolou jedného parlamentu.“

A nakoniec sa preriekne: „Kým sa tak nestane, Putin nemá dôvod báť sa EÚ.“

A v tom spočíva hlavná túžba šéfa liberálov Europarlamentu! Verhofstadt chce, aby sa EÚ zmenila na jednodný štát so spoločnou armádou a silnou tajnou službou. Načo? No aby sa jej báli susedia.

Súčasným členským štátom EÚ teda pripadne jedna úloha – deklarovanie jednotnej politickej pozície, ktorú im napíše Brusel.

To sa však nevolá liberalizmom ale imperializmom, dokonca bez prídavku „neo“. Európske národy môžu teda zabudnúť na suverenitu, o ktorú bojovali so zbraňou v ruke. Guy Verhofstadt vie lepšie, čo potrebujete. Musíte sa spojiť pod vedenie liberálov, aby ste vystrašili Putina.

Novinárka počas interview pocítila, že rozhovor začínal mať nesprávny smer a tak pomáha otázkou: „Dospeli ste s nejakej korekcii názorov v čase? Ak áno – prečo? Odpoveďou bolo: „bol som liberálom a ostávam ním aj dnes v klasickom ponímaní toho slova“. Za najsilnejší negatívny zážitok považuje genocídu v Rwande, počas ktorej zahynulo za dva mesiace vyše 800.000 civilistov.

„My ako medzinárodné spoločenstvo sme nespravili nič okrem radu chýb“, priznáva expremiér. Po skončení vyšetrovania (genocídy v Rwande) som sa stal iným človekom. Pochopil som, že sú aj veci dôležitejšie ako rozpočtový deficit alebo výška dlhu krajiny. Najdôležitejšie je humánnosť, ľudské životy. Treba sa vyhýbať tragédiám podobným ako v Rwande. Mojimi cieľmi v politike sa stali boj s nespravodlivosťou s humanitárnymi katastrofami.“

Ako nástroj „boja s humanitárnymi katastrofami“ Verhofstadt uvádza ozbrojenú pomoc sýrskej opozícii, ktorá podľa neho nebola dostatočná, „bolo treba dodať im viac zbraní a aktívne bombardovať pozície Assada.“ Ruský podiel na prelome vojny proti ISIS Verhofstadt nevidí „Putin pomohol? A na koho hádzal ruské bomby? Na zvyšné sily ozbrojenej umiernenej demokratickej opozície!“

Príčiny vzniku ISIS však Verhofstadt pomenúva správne: „ISIS vstúpilo do Sýrie z Iraku, kde vzniklo ako výsledok vojenskej invázie USA. Bol som jedným z mála, ktorí boli proti tejto invázii, bola to veľká chyba“. Je logické, že človeku, ktorý sníva o novom európskom impériu sa nepáči správanie americkej superveľmoci, ktorá v prvom rade udiera na Európu viacerými spôsobmi.