Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb zostáva k rúškam, za ktoré platíme najvyššie pokuty, i naďalej skeptické

Pozrime sa aj na preventívne opatrenia, ako boli efektívne nastavené naším odborníkmi. Stále počujeme len, že ľudia sú na vine za úmrtnosť, lebo ich nedodržiavajú. Naozaj nepotrebujú revíziu? Nedodržiavajú ich ľudia aj preto, že niektoré z nich sú dosť nezmyselné, azda dokonca aj škodlivé alebo nerealistické?

24. 02. 2021 | Z domova | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

Bratislava 24. februára 2021 (HSP/CBR Europe/Foto:Pixabay)

▶ ❚❚ ↻

Chceli sme byť “pápežskejší” než Svetová zdravotnícka organizácia (SZO), ktorá na začiatku epidémie neodporúčala nosenie rúšok, lebo nebol pre to dostatok dôkazov. Boli skôr obavy, že s rúškami budú ľudia náchylnejší viac riskovať pre falošný pocit bezpečnosti. Jej varovania vychádzali zo zdieľaného poznania a štúdií prezentovaných naprieč lekárskou profesiou v Západnom svete. Ale naši odborníci stavili na povinné rúška a boli presvedčení, že to práve tie zafungovali v kombinácii s lockdownom a zatvorením hraníc pred rokom.

Lenže na jeseň už nikto v Európe nechcel zatvárať hranice a experti, zdá sa, vsadili zas len na represívnu politiku rúšok a lockdownu s nádejou, že vakcína všetko vyrieši. Pri súčasnej úmrtnosti teraz tvrdia, že ľudia sú nedisciplinovaní, nedbajú na zdravie. Ich nariadenia však boli v rozpore s tým, čo sa celosvetovo odporúča a čo je opodstatnené. 15. 2. 2021 bola publikovaná Prvá správa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) k noseniu rúšok a zníženiu prenosu COVID-19. V nej sa uvádza:

“Použitie rúšok v komunite by malo byť doplnkové a nie nahrádzajúce ďalšie preventívne opatrenia ako fyzický odstup, izolácia doma v prípade ochorenia, práca z domu, ak je možná, respiračná etiketa, dôsledná hygiena rúk a vyhýbanie sa dotykom tváre, nosa a očí.”

Od jari minulého roka SZO odporúčala: “Udržujte odstup najmenej 1m medzi sebou a ostatnými na zníženie rizika infekcie, keď kašlú, kýchajú a rozprávajú. Udržujte ešte väčší odstup v interiéroch. Čím ďalej, tým lepšie.”

“Na základe nedostatočných dôkazov nebolo dosiaľ odporúčané, aby osoby, ktoré nie sú choré alebo ktoré neposkytujú starostlivosť pacientovi, nosili masku na zníženie prenosu chrípky alebo ochorenia Covid-19. … K dispozícii nie sú dôkazy o tom, že nezdravotnícke tvárové masky alebo iná ochrana tváre sú účinným prostriedkom ochrany dýchacích ciest nositeľa masky. Celkovo sa preukázalo, že rôzne nezdravotnícke tvárové masky majú veľmi nízku filtrovaciu účinnosť (2 – 38 %),” písali tiež v apríli minulého roku.

Odstup je zdôrazňovaný ako prvá priorita aj v dokumente ECDC zo septembra 2020. Rúška, respirátory a rukavice sú až posledné v zozname nefarmaceutických intervencií, ináč povedané opatrení na prevenciu nakazenia. Podobne vyzerá aj grafická inštrukcia SZO (viď obrázok), kde rúška sú len “akoby v poznámke” pod čiarou. Dôraz je na odstup, aby bol na dostatočnú vzdialenosť, krátky čas a prednostne vonku v otvorených priestoroch.

Naši odborníci, politici, úradníci ale aj novinári zriedka držia na tlačovkách odstup. Odstup bolo treba zdôrazňovať a rúška len odporúčať. Lenže u nás hlavná vec sú rúška, ktorých nosenie sa vymáha drakonickou pokutou 1650,- Eur, ako nikde na svete. Pozornosť ľudí je zameraná hlavne na naprávanie rúšok a nie na držanie odstupu.

Aj keď ten istý dokument ECDC vyzýva k noseniu rúšok, odporúča ho len v hromadných situáciach a nie napr. ako u nás, keď sa vyžadujú v intraviláne, aj keď je to vyľudnená dedina, či ulica. A potom vidíme nosenie rúšok pri športe či v aute. Áno, mnoho ľudí, často starších stále jazdí v aute či na bicykli s rúškom.

A dokonca, ECDC výslovne neodporúča povinné nosenie respirátorov, lebo prinajmenšom tam, kde neprebieha komunitné šírenie, prevažujú potenciálne negatívne zdravotné účinky nad benefitmi.

Je zrejmé, že ľudia naozaj ani nestíhajú sledovať zmenu opatrení, musia stále byť nalepení na televízore alebo internete a často im ani nerozumejú. Nezrozumiteľné ak rovno nie nezmyselné je opatrenie pre odstup, ktoré je v platnosti od októbra v rozpore s medzinárodnými odporúčaniami: “Dodržiavajte odstup od cudzích ľudí (približne 2 metre).” Kto sú cudzí ľudia? Moji susedia predsa nie sú cudzí ľudia.

Mnohé európske krajiny s oveľa menšou úmrtnosťou nikdy nemali rúška povinné, niektoré ani lockdowny túto zimu nemali. Takže si povedzme, že problém je niekde inde, nie v nenosení rúšok. To nevylučuje, že v niektorých prípadoch práve rúška môžu spôsobovať problém. Veď niektorí ľudia majú problém prejsť aj bez rúška pár desiatok metrov, aby sa nezadýchali. Jednoducho sme úplne zle uchopili to ako znížiť nápor na nemocnice.

Stále viac sa ukazuje, že úmrtnosť na Slovensku je vysoká, hlavne kvôli prístupu ľudí chorých na covid k zdravotnej starostlivosti. Ľudia, ktorí ochorejú sa k lekárovi v podstate nedostanú. Sú liečení na diaľku cez telefón často iba vitamínmi a čajom. K lekárovi sa dostanú až v nemocnici kam ich ledva dýchajúcich dovezie sanitka vo vážnom stave a kde je im už ťažko pomôcť. Aj lieky na ktoré sa dnes upínajú nádeje mnohých, ako ivermectin, sú funkčné hlavne v ranom štádiu ochorenia.

Preto sa dá konštatovať, že zatiaľ čo sa kladie dôraz na prevenciu, ako je aj málo efektívne nosenie rúšok, čo sa vymáha drakonickými pokutami, úplne sa zanedbala liečba chorých ľudí v ranom štádiu choroby, a to naplnilo nemocnice a následne aj cintoríny.

Jana Ray Tutková

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Adresná energopomoc bude v roku 2026 poskytovaná podľa tzv. bonity energetickej domácnosti. Jej hraničná hodnota, do ktorej sa bude poskytovať pomoc, bude 1930 eur na kalendárny mesiac. Pri výpočte bonity sa celkové príjmy domácnosti prepočítajú na upravený počet jej členov, vrátane detí. Vyplýva to z nariadenia vlády, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o adresnej energopomoci. Materiál z dielne Ministerstva hospodárstva SR schválil v stredu vládny kabinet, účinný bude od 8. decembra.