V obave z hospodárskeho poklesu v dôsledku konfliktu na Ukrajine – a prehlbujúceho sa napätia medzi Ruskom a Západom – sa najvyšší európski predstavitelia obracajú na Čínu, čo signalizuje trhlinu v odhodlaní Západu vedeného USA voči rastúcemu ázijskému gigantovi.

Po návšteve nemeckého kancelára Olafa Scholza v Číne začiatkom tohto mesiaca pôjde podľa európskych diplomatických zdrojov do Pekingu aj predseda Rady EÚ Charles Michel, aby sa 1. decembra stretol s najvyšším predstaviteľom krajiny Si Ťin-pchingom.

Mnohé európske krajiny – od Nemecka po Holandsko – sa váhavo pridali k Západnej aliancii pod vedením USA proti Rusku v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

Keďže však ruská ofenzíva pokračuje, niektoré hlavné mestá, ako napríklad Berlín a Amsterdam, pociťujú rastúci ekonomický tlak, aby sa dostali do Číny a uľavili tak svojim napätým finančným pomerom.

Odborníci sa domnievajú, že Michelova návšteva demonštruje potenciálny rozkol v západnom tábore, ktorý má jednotne postupovať proti Číne. Michelova návšteva prichádza po trojhodinovom stretnutí amerického prezidenta Joea Bidena so Siom na indonézskom Bali počas samitu G20.

“USA chcú určite izolovať Peking a očakávajú, že Európa sa pridá k protičínskej aliancii Washingtonu. Ako však jasne vidíme v konflikte na Ukrajine, Európa zaplatila za politiku Washingtonu voči Rusku najvyššiu cenu,” hovorí Bulent Guven, turecko-nemecký politológ.

Podľa Guvena energeticky bohaté USA nečelia žiadnemu nedostatku plynu alebo ropy na rozdiel od svojich európskych partnerov, ktorí majú problém uspokojiť svoje požiadavky, čo vedie k nespokojnosti verejnosti.

Holandsko už zrušilo niektoré sankcie voči Rusku, aby zmiernilo tlak na jeho ekonomiku, a naznačilo, že osloví aj Čínu.

“Holandsko nebude kopírovať americké opatrenia jedna k jednej,” povedala holandská ministerka zahraničného obchodu Liesje Schreinemacherová v rozhovore tento mesiac, pričom narážala na vývozné kontroly Washingtonu voči Číne.

Francúzsky líder Emmanuel Macron tiež signalizoval, že začiatkom nového roka navštívi Čínu v snahe rekalibrovať vzťahy medzi Parížom a Pekingom, čím ukázal ďalšiu trhlinu v západnom tábore proti Pekingu.

“Som presvedčený, že Čína môže v nasledujúcich mesiacoch zohrávať na našej strane dôležitejšiu sprostredkovateľskú úlohu, aby sme zabránili najmä silnejšiemu návratu pozemných ofenzív začiatkom februára,” povedal Macron s odkazom na konflikt na Ukrajine. Macronovo vyhlásenie je ďalším náznakom rastúcich rozdielov v otázke politiky Západu voči Číne.

Najväčší porazený

Okrem iných sa zdá, že najväčším porazeným v západnom tábore je Nemecko. S prerušením dodávok plynu z Ruska – najväčšieho dodávateľa Nemecka pred vojnou na Ukrajine – čelí Berlín bezprecedentnej energetickej kríze, ktorá do veľkej miery ovplyvnila najväčšiu európsku ekonomiku a posunula krajinu na pokraj finančného šoku.

Podľa odborníkov nemecká ekonomika už možno vstúpila do obdobia recesie a niektoré náznaky naznačujú, že v budúcom roku bude pokračovať v ďalšom poklese.

V dôsledku toho sa Nemecko, ktoré trápia vysoké ceny energií, zúfalo snaží zabezpečiť nielen dodávky plynu na preklenutie náročných zimných mesiacov, ale aj otvoriť alternatívne obchodné cesty s väčšími ekonomikami, ako je Čína, aby si zlepšilo svoje financie.

Pod obrovským ekonomickým tlakom, ktorý viedol k protivládnym protestom, musel Scholz navštíviť Čínu a stretnúť sa so Siom, ktorý sa stal bezprecedentným tretím volebným obdobím najvyšším predstaviteľom Komunistickej strany Číny. Návšteva sa však stretla s posmechom mnohých ľudí v USA a niektorých ďalších západných štátoch.

“Nemecko si myslí, že politika zameraná na Čínu, ktorá je podobná politike Washingtonu voči Rusku, by mohla Európu vyjsť draho, najmä z hospodárskeho hľadiska,” hovorí Guven pre TRT World s odkazom na potrebu Scholzovej návštevy Číny s početnou delegáciou. Scholzov tím tvorili najvyšší predstavitelia podnikov BASF, Volkswagen a Bayer, ktoré investovali v ázijskom gigante.

“Ak sa Čína mení, potom sa musí zmeniť aj náš prístup k Číne,” nechal sa počuť kancelár pred návštevou Pekingu, čím naznačil nesúhlas Nemecka s prístupom USA k druhej najväčšej ekonomike sveta.

V septembri Scholz na margo problematických dodávok plynu do Nemecka predstavil rozsiahly balík opatrení, ktorý má nemeckým domácnostiam pomôcť “prežiť túto zimu”. Svojou nedávnou návštevou Číny chce kancelár podľa Guvena udržať nemecké obchodné väzby s Čínou neporušené, aby zachránil Berlín pred hospodárskym poklesom.

Napriek jeho úsiliu sa však podľa expertov môže v Nemecku stať škaredá situácia, keďže poprední priemyselní hráči v krajine nedávno varovali Berlín, že protičínske opatrenia by európsku krajinu hlboko poškodili.

Zlovestným znakom rastúcich problémov Nemecka je Scholzova návšteva Číny, ktorá trvala len 11 hodín a čelila veľkej kritike v Nemecku aj mimo neho.

Je prvým západným lídrom, ktorý navštívil Peking od vypuknutia globálnej pandémie. Reinhard Butikofer, člen nemeckej strany Zelených, ktorá je Scholzovým koaličným partnerom, ju označil za “najkontroverznejšie diskutovanú návštevu v krajine za posledných 50 rokov”.

Aj niektoré opozičné politické strany v Berlíne verejne pokarhali kancelára a označili jeho cestu k Siovi za ústupok novému vedeniu Komunistickej strany Číny. Na druhej strane Macron, jeden z vedúcich hlasov v EÚ, ponúkol Scholzovi, aby išli do Číny spoločne a ukázali Pekingu, že Európa ako kontinent koná spoločne.

Scholz však Macronov návrh odmietol, čím ukázal ďalšiu trhlinu v západnom spojenectve vo vzťahu k vedeniu politiky voči Číne. Napriek veľkému odporu dokonca aj svojich koaličných partnerov a USA Scholz tiež umožnil Číne získať rozhodujúci podiel v hamburskom prístavnom termináli, čím ukázal, že trvá na utužení väzieb medzi Pekingom a Berlínom.

“Kancelár je rodákom z Hamburgu. Napriek nesúhlasu šiestich ministrov jeho kabinetu vrátane ministrov vnútra a financií schválil čínsku ponuku na kúpu 24,9-percentného podielu v termináli,” uvádza Guven, čím zdôrazňuje vnútorný boj Berlína o čínsku politiku krajiny.

Niektorí však považovali Scholzov krok schváliť čínsku ponuku za veľkorysú ponuku Pekingu pred jeho návštevou Číny. “Zdá sa, že Scholz krátko pred cestou do Pekingu ponúka čínskej vláde darček,” povedal Noah Barkin, expert na vzťahy medzi EÚ a Čínou z amerického think-tanku Rhodium Group.

Závislosť Nemecka od Číny

Scholz podľa odborníkov potreboval Číne doručiť takýto “darček”, pretože chcel zabezpečiť investície nemeckého automobilového priemyslu v ázijskom gigante.

“Niektoré nemecké spoločnosti sú na Číne veľmi závislé. Nemecký automobilový priemysel má v Číne silné investície,” hovorí Guven, pričom má na mysli spoločnosti ako Volkswagen, Mercedes Benz a BMW. Tieto väzby zohrali pri Scholzovej návšteve rozhodujúcu úlohu, pretože chce chrániť ich podiel na čínskom trhu, dodáva.

Politické väzby Nemecka s krajinami, ako je Čína, boli sformulované v rámci politiky nazvanej Zmena prostredníctvom obchodu, čo je termín, ktorý vyvinula bývalá kancelárka Angela Merkelová.

“Nemecké hospodárstvo je s Čínou tak prepojené, že prerušenie tejto závislosti krátkodobým stretom by mohlo vážne poškodiť nemecké hospodárstvo a nemecké spoločnosti. Preto je taký opatrný,” hovorí Guven.

V dôsledku toho, na rozdiel od prepojení medzi Ruskom a Západom, ktoré sa po konflikte na Ukrajine rýchlo zhoršili, chce Nemecko usporiadať svoje väzby s Čínou v postupnom procese “rozloženom v čase”, hovorí Guven. Pod tlakom USA sa Európa ako celok snaží usporiadať svoje obchodné väzby s Čínou, dodáva analytik.

“Okrem odrezania … od dovozu energií a zdrojov [z Ruska] by odrezanie od trhu [s Čínou] bolo ekonomickou samovraždou,” povedal Cui Hongjian, expert čínskeho think-tanku China Institute of International Studies.

Raffaello Pantucci, vedúci spolupracovník britského think-tanku Royal United Services Institute (RUSI), sa tiež domnieva, že Scholzova návšteva Číny znamená návrat k “prístupu, ktorý mala Európa k Číne predtým”. Aj mnohí ďalší ľudia a krajiny sa vracajú k svojim predchádzajúcim postojom voči Číne, hovorí pre TRT World.

Zatiaľ čo európske štáty naďalej pomenúvajú otázky ako Taiwan a Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, podľa Pantucciho sa tiež usilujú o to, aby sa ich hospodárske vzťahy s Čínou vrátili na úroveň spred pandémie a posunuli sa vpred.