Európska liberálna demokracia: V Lotyšsku, kde žije 40 percent Rusov, takmer úplne zakázali vyučovanie v ruštine na školách pre národnostné menšiny

Riga 25. apríla 2019 (HSP/satv.tiesa.gov.lv/Foto: Screenshot Ústavný súd Lotyšska a Facebook)

Európsky liberálno-demokratický dvojaký meter sa stáva čoraz populárnejším v členských štátoch EÚ. Slniečkari a liberáli chvália demokratické reformy na Ukrajine a úplne zatvárajú oči pred neonacistickými javmi banderovcov v tejto krajine. V susednom Poľsku vyzdvihujú „boj Kyjeva proti ruskému agresorovi“, ale mimoriadne sa hnevajú, ak v tom istom Kyjeve velebia „hrdinov – banderovcov“, ktorí spáchali Volynský masaker a zabili stovky tisíc poľských civilistov. Dvojaký meter…

Rovnako európski liberáli a slniečkari pochvaľujú demokratické reformy vedenia pobaltských štátov, absolútne si nevšímajúc, že tam tiež prekvitá ospevovanie „hrdinov druhej svetovej vojny“, ktorí bojovali v jednotkách SS, a úplne sa potláčajú ľudské práva predstaviteľov národnostných menšín.

Keby, povedzme, na Slovensku sa vláda pokúsila zavádzať rovnaké opatrenia, ako v pobaltských štátoch, spustila by sa divoká vlna kritiky a možno aj sankcií z Bruselu, Berlína, Paríža, Londýna a iných „centier demokracie“. Dvojaký meter však platí a, ako vieme, to, čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi…

Ústavný súd Lotyšska v utorok odklepol, že reforma prechodu domácich škôl pre národnostné menšiny na vyučovanie prakticky iba výlučne v lotyštine je v súlade s Ústavou krajiny. Podpredsedníčka Ústavného súdu Lotyšska Sanita Osipovová na tlačovej konferencii zdôraznila: „Rozhodnutiesúdu je definitívne a nemôže byť spochybňované. Rozhodnutie Ústavného súdu je platné od momentu jeho zverejňovania,“ podčiarkla.

Ústavný súd konštatoval, že jazyková reforma v školách pre národnostné menšiny, ktorá sa momentálne rozbehla, je v úplnom súlade s článkom 91 Ústavy, ktorý potvrdzuje, že „ľudské práva sa majú realizovať bez žiadnej diskriminácie.“ Perfektná práca lotyšských právnikov a politikov: konštatujú, že sa ľudské práva majú dodržiavať – a to stačí. To, že sa nedodržiavajú, to nikoho nezaujíma. Ďalší príklad európskej slniečkarskej demokracie…

Ústavný súd tiež potvrdil, že táto reforma je v súlade s článkom 112 Ústavy, podľa ktorého „každý človek má právo na vzdelanie, štát zabezpečuje možnosť bezplatného získania základného a stredného vzdelania“ a tiež v súlade s článkom 114, podľa ktorého „osoby, ktoré patria do kategórie národnostných menšín, majú právo zachovávať a rozvíjať svoju rodnú reč, etnickú a kultúrnu svojbytnosť.“ Zasa konštatácia, že „človek má právo“, ale to, že vedenie krajiny tieto práva porušuje, fakticky zbavilo predstaviteľov národnostných menšín ich práv – o tom ani slovo vo vyhláseniach politikov, odborníkov a médií. Demokracia!..

Lotyšské médiá sa často venujú téme tejto „školskej reformy“. Viackrát pripomínali, že domáce ministerstvo vzdelania a vedy vypracovalo túto školskú reformu, schválilo ju, parlament ju tiež odklepol a podpísal ju aj prezident a všetky školy pre národnostné menšiny úplne na všetkých úrovniach čoskoro prejdú na vyučovanie, takpovediac po novom – takmer výlučne iba v lotyštine.

Napríklad, v školách pre ruskú národnú menšinu ( v Lotyšsku Rusi tvoria takmer 40 percent obyvateľstva – je to, povedzme, o „niečo“ viac, ako Maďarov na Slovensku) v ruštine budú vyučovať iba ruštinu a ruskú literatúru. Je tam ešte veľmi hmlistá a nezrozumiteľná poznámka, že v ruštine sa budú vyučovať aj „predmety spojené s kultúrou a históriou“, ale oficiálne predmet „história“ sa bude vyučovať v lotyštine – to sú triky, však?

Reformy odštartuje hneď v septembri. Tieto „novinky“ vyvolali búrlivú negatívnu reakciu predstaviteľov národnostných menšín – pochopiteľne, nielen Rusov, ale aj ľudí iných národností, deti a vnuci ktorých tiež nebudú mať možnosť študovať v rodnej reči. Mimochodom, táto „demokratická“ reforma vyvolala obrovský pozitívny ohlas ukrajinských odborníkov a médií. Niet sa čomu čudovať: v tejto „demokratickej“ krajine tiež sa snažia úplne vygumovať ruštinu, ako aj iné jazyky národnostných menšín.

A čo slobodná, demokratická, liberálna, slniečkarska Európska únia? Je tu ticho, ako na cintoríne… Čo by povedali, napríklad, naše národnostné menšiny? Potešilo by zástupcov našich národnostných menšín, keby na Slovensku zaviedli podobné „demokratické“ reformy, ako v pobaltských krajinách a na Ukrajine? Bola to rétorická otázka. Ako aj nasledovné tiež rétorické konštatovanie: na margo týchto „demokratických“ reforiem v pobaltských krajinách a na Ukrajine nemuknú ani naši politici, ani „odborníci“, ani predstavitelia národnostných menšín. Prečo? Veď o tom trojitom „liberálno-demokratickom“ metre sme už hovorili. Čo je dovolené…. no veď viete…

Eugen Rusnák