Za “Frankonemeckom”, ako spojenectvo Paríža a Berlína nazval Václav Klaus, vidí bývalý český prezident snahu Macrona stáť v čele Európy a snahu Merkelovej, aby sa na ňu spomínalo v dobrom.
Podľa Klausa je to zároveň náznak vytvárania paralelného integračného projektu k existujúcej EÚ. „A to už nás zaujímať musí,” dodáva Klaus (viac v článku).
Svoj postoj k zmluve pre Hlavné správy uviedol aj český europoslanec Ján Keller. “Osobitnú pozornosť si zaslúži článok číslo 6, v ktorom sa hovorí o budovaní spoločných policajných jednotiek schopných stabilizovať situáciu v tretích krajinách. Nie je pritom upresnené, či sa jedná o tretie krajiny mimo Európskej únie, alebo v rámci nej,“ upozornil.
Dodal, že záväzok ešte užšie kooperovaný pred každým zásadným rokovaním Európskej únie bude zrejme sprevádzaný tlakom na to, aby bolo zrušené právo veta jednotlivých členských krajín v Európskej rade. “V tom prípade by spoločný hlas dvoch najsilnejších krajín vcelku pohodlne zaisťoval prijímanie kľúčových uznesení záväzných pre všetky členské štáty EÚ,” prizvukuje Keller.
O stanovisko k zmluve sme požiadali aj našich europoslancov. Nateraz odpovedali Monika Beňová (Smer-SD) a Richard Sulík (SaS).
Monika Beňová
„Nemecko a Francúzsko každoročne 22. januára oslavujú výročie Elyzejskej zmluvy, ktorá sa nazýva aj Zmluva o priateľstve. Podpísali ju v roku 1963 významní štátnici Charles de Gaulle a Konrad Adenauer, pričom až táto zmluva znamenala zmierenie medzi oboma krajinami po hrôzach 2. svetovej vojny,“ pripomenula Beňová.
„Ide o bilaterálnu zmluvu, no z jej podpísania dodnes profituje celá Európa. Je to totiž práve priateľstvo a spolupráca medzi Nemeckom a Francúzskom, ktoré tvoria absolútny základ pre integráciu a posilňovanie vzájomnej spolupráce štátov v rámci Európskej únie (EÚ),“ dodala.
„Dnes (22.1. – pozn. red.) si pripomíname 56. výročie podpísania tejto významnej dohody. Práve pri tejto príležitosti podpísali nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron novú zmluvu, na ktorú sa pýtate. Prítomní majú byť aj predseda Európskej komisie, predseda Európskej rady a rumunský prezident ako zástupca predsedníctva v Rade EÚ,“ ozrejmila.
„Nová zmluva má samozrejme aj podporu Európskeho parlamentu. Je doplnkom Elyzejskej zmluvy, pričom má pomôcť v rozvoji ďalšej spolupráce v súvislosti s výzvami, ktorým je Európa nútená v 21. storočí čeliť a pomôcť pri posilňovaní európskeho integračného projektu. Týka sa to napríklad oblasti obrany, ekonomickej spolupráce, ale aj boja proti hybridným hrozbám, vrátane šírenia nepravdivých správ.“
„Som hlboko presvedčená, že prehĺbenie takejto spolupráce bude prospešné skutočne pre celú Európsku úniu, ako aj jej jednotlivé členské štáty,“ vysvetlila na záver europoslankyňa Beňová.
Richar Sulík
“Keďže sa nejedná o legislatívu EÚ, ale o politickú deklaráciu dvoch členských štátov, europarlament sa k jej podpisu nevyjadroval,“ uviedol však Sulík.
„Deklarácia je skôr potvrdením záujmu Francúzska a Nemecka úzko spolupracovať aj v budúcnosti, všeobecné vyjadrenia o hospodárskej a sociálnej spolupráci však svedčia aj o tom, že sa vyjednávači na konkrétnejších cieľoch nevedeli zhodnúť,“ dodal europoslanec.
„Najjasnejšiu ochotu tak deklarácia vyjadruje v spolupráci v oblasti obrany. To, ako sa táto deklarácia prejaví na konkrétnej spolupráci, bude závisieť od vývoja na domácich politických scénach, ale aj od výsledku májových eurovolieb,“ dodal Sulík.