Mémy sú populárnym fenoménom, ktorý sa prostredníctvom sociálnych sietí rozšíril do celého sveta, pričom svojou úprimnou silou často narúša liberálne status quo. Vtipné obrázky či satirické videá prispeli k odchodu Veľkej Británie z Únie a zvoleniu Donalda Trumpa za prezidenta Spojených štátov. Proti spontánnemu humoru sa navyše bojuje iba ťažko, o čom sa presvedčila aj Trumpova vyzývateľka Hillary Clintonová počas prezidentskej kampane, kedy sa pokúšala zaškatuľkovať viaceré virálne symboly tradičnými nálepkami (extrémizmus, fašizmus – veď to poznáte). Fatálne zlyhanie Clintonovej vo voľbách tak napokon ani nebolo veľkým prekvapením.
Rastúcu obľúbenosť memečiek (memes, mémy, volajte ich ako len chcete) zaplavujúcich internet a ich vplyv na verejnú mienku si všimli aj liberálne elity. Slobodná výmena informácii býva tŕňom v oku predsa každého režimu. Cez servilné vlády preto tlačia na súkromné spoločnosti, ako je Facebook, Twitter alebo Google, aby cenzurovali svoj obsah. Aby nedopustili, že sa na ich platforme šíria stránky s „nebezpečnými“ myšlienkami. Pochopiteľne, multikultúrnych fanatikov, ktorí sa vo svojom extrémizme v ničom neodlišujú od vyholených náckov, nechávajú na pokoji. Ale to je ten dnešný pokrok.
Ako raz výstižne napísal veľký mysliteľ Juraj Smatana, sú to práve extrémisti a fanatici, ktorí bývajú „tak často neschopní humoru a nenávidia ho”. Humor totiž podľa neho ukazuje paradoxnosť sveta a s tou sa ich čierno-biele videnie nevie popasovať. Satirické stránky nezviazané politickou korektnosťou predstavujú pre dnešných demagógov vážny problém, na ktorý poctivými demokratickými metódami nestačia. Aj tentoraz si preto vypomáhajú cenzúrou.
Najlepším príkladom snahy liberálnych elít o reguláciu internetovej kultúry je nedávna smernica Európskej komisie, ktorá predstavuje natoľko veľké ohrozenie digitálnej slobody, že proti jej schváleniu podpísali petíciu aj známe osobnosti, ako je napríklad spoluvynálezca internetu Tim Berners-Lee či zakladateľ Wikipedie Jimmy Wales. Na smernici zaoberajúcej sa autorskými právami je problematický najmä článok 13, vďaka ktorému zodpovednosť za ochranu práv jednotlivých tvorcov pripadne priamo na prevádzkovateľov serverov. V praxi to znamená, že sociálne siete budú nútené automaticky filtrovať svoj obsah, čo sa dotkne (mimo iné) tiež populárnych satirických obrázkov.
Nie je pritom náhoda, že aj mnohé mainstreamové médiá informujú o tomto zákone práve ako o „zákaze mémov”. Pod zámienkou ochrany autorských práv nám tak EÚ priamo pred očami zavedie online cenzúru a ešte to ako obvykle označí za krok smerom k väčšej slobode. A to si náš milý Smatana myslí, že fanatici nemajú žiadny zmysel pre humor…
Kým teda ešte môžeme, pretože veľa facebookových stránok produkujúcich nekorektný humor už bolo zrušených, ponúkame vám aspoň malý výber toho najlepšieho, čo za posledný čas vyprodukoval slovenský internet:
Poďakovanie satirickým stránkam:
Konzervy, Hrdina impéria, ApS, Svedkovia Sorosovi