EÚ podporí vlastnú výrobu čipov

Bratislava 23. apríla 2023 (HSP/Europeanconservative/Foto:Pixabay)

Podľa von der Leyenovej táto dohoda “podporí priemysel čistých technológií vyrábaný v Európe a posilní našu digitálnu odolnosť a suverenitu”, píše Hélène de Lauzunová pre The European Conservative

Napätie medzi EÚ a Čínou sa zrýchlilo, najmä v súvislosti s otázkou Taiwanu, a preto je naliehavé, aby Európa rozvíjala autonómnu výrobu polovodičov, teda výrobkov, ktoré v súčasnosti dováža takmer výlučne z Číny a Taiwanu. Európsky parlament a členské štáty v utorok 18. apríla hlasovali o dohode na podporu výroby polovodičov v Európe.

Cieľom je zabrániť tomu, aby sme uviazli v situácii úplnej závislosti. Epidémia koronavírusu už poukázala na krehkosť Európy. Krajiny EÚ sa ocitli bez dodávok polovodičov v dôsledku narušenia výroby a medzinárodných distribučných okruhov. Tieto malé elektronické súčiastky sú v súčasnosti nevyhnutné takmer vo všetkých odvetviach priemyselnej výroby a 75 % ich produkcie sa nachádza vo východnej Ázii.

Vo februári 2022 Európska únia oznámila, že bude financovať plán v hodnote 43 miliárd EUR na podporu miestnej výroby polovodičov. Ursula von der Leyenová uviedla, že chce, aby Európa do roku 2030 mala 20 % svetového trhu.

Odvtedy bolo spustených niekoľko projektov. Vo Francúzsku, neďaleko Grenoblu, sa v júli 2022 začala výstavba továrne v rukách americko-taliansko-francúzskeho konzorcia. O niekoľko mesiacov neskôr, vo februári 2023, bol v nemeckom Sársku položený základný kameň továrne, ktorú vlastnia americká skupina Wolfspeed a nemecký výrobca zariadení ZF. Továreň, ktorá bude najväčšou svojho druhu na svete, je určená na výrobu čipov z karbidu kremíka.

Dohoda z 18. apríla potvrdzuje túto dynamiku. Podľa von der Leyenovej dohoda umožní vytvoriť konkurencieschopný priemysel čipov a vybudovať základy pre podiel na svetovom trhu. Bude poháňať priemysel čistých technológií vyrábaný v Európe a posilní našu digitálnu odolnosť a suverenitu.

Bola potvrdená investícia vo výške 43 miliárd EUR, ako aj cieľ dosiahnuť 20 % podiel na globálnom trhu do roku 2030. Dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje štvornásobné zvýšenie súčasnej výroby.

Uzavretie dohody bolo príležitosťou na globálnejšie zamyslenie sa nad závislosťou a krehkosťou Európy v oblasti energetiky, ako to odhalila rusko-ukrajinská vojna.

Európa nie je pri riešení otázky výroby polovodičov osamotená. Spojené štáty už majú náskok, keďže v auguste 2022 prijali zákon o čipoch a vede, ktorý počíta s investíciami vo výške 52 miliárd dolárov do sektora polovodičov a ďalších 10 miliárd dolárov do výskumu a vývoja. Japonsko a Južná Kórea tiež zvyšujú vlastnú výrobu.