EÚ plánuje dotačný fond v rámci obchodnej vojny s USA, keďže jej priemysel čelí „existenčnej“ hrozbe

Bratislava 24. novembra 2022 (HSP/Foto:screenshot)

Európsky priemysel je v núdzovej situácii vďaka vysokým cenám plynu a novým štedrým dotáciám pre amerických konkurentov, uvádza portál POLITICO v článku Hansa von der Burcharda, Giorgia Lealiho a Paola Tamma

EÚ je v núdzovom režime a pripravuje veľké dotácie, aby zabránila zničeniu európskeho priemyslu americkými konkurentmi, uviedli dvaja vysokí predstavitelia EÚ pre POLITICO. Európa čelí dvojitému úderu zo strany USA. Nielenže ceny energií zrejme zostanú vďaka ruskej vojne na Ukrajine trvalo oveľa vyššie ako v USA, americký prezident Joe Biden navyše v súčasnosti zavádza aj systém priemyselných dotácií vo výške 369 miliárd dolárov na podporu ekologických odvetví v rámci zákona o znížení inflácie.

Predstavitelia EÚ sa obávajú, že podniky budú teraz čeliť takmer neodolateľnému tlaku, aby presunuli nové investície radšej do USA než do Európy. Šéf priemyslu EÚ Thierry Breton varuje, že Bidenov nový dotačný balík predstavuje „existenčnú výzvu“ pre európske hospodárstvo.

Európska komisia a krajiny vrátane Francúzska a Nemecka si uvedomili, že ak chcú zabrániť tomu, aby sa kontinent zmenil na priemyselnú pustatinu, musia konať rýchlo. Podľa dvoch vysokých úradníkov EÚ teraz pracuje na núdzovom programe, ktorý má naliať peniaze do kľúčových odvetví a špičkových technológií.

Predbežné riešenie, ktoré sa v súčasnosti pripravuje v Bruseli, spočíva v tom, že proti americkým dotáciám sa vytvorí vlastný fond EÚ, uviedli obaja vysokí úradníci. Išlo by o „Fond európskej suverenity“, ktorý už v septembri v prejave o stave Únie spomenula predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová, ktorý by mal pomôcť podnikom investovať v Európe a plniť ambiciózne ekologické normy.

Vysokopostavení úradníci uviedli, že EÚ musí konať mimoriadne rýchlo, pretože spoločnosti sa už rozhodujú o tom, kde postavia svoje budúce továrne na všetko – od batérií a elektrických automobilov až po veterné turbíny a mikročipy. Ďalším dôvodom, prečo by mal Brusel reagovať rýchlo, je zabrániť tomu, aby jednotlivé krajiny EÚ vynakladali núdzové finančné prostriedky na vlastnú päsť, upozornili úradníci. Chaotická reakcia na krízu s cenami plynu, keď krajiny EÚ reagovali najrôznejšími vnútroštátnymi podpornými opatreniami, ktoré mohli ohroziť jednotný trh, je v Bruseli stále bolestivým bodom.

Najmä európsky komisár Breton sa postavil na čelo skupiny, ktorá bije na poplach. Na pondelňajšom stretnutí s vedúcimi predstaviteľmi priemyslu EÚ Breton podľa prítomných varoval pred „existenčnou výzvou“, ktorú pre Európu predstavuje zákon o znížení inflácie. Breton povedal, že teraz je mimoriadne naliehavé „zvrátiť proces deindustrializácie EÚ, ktorý prebieha“.

Breton zopakoval výzvy vedúcich predstaviteľov podnikov z celej Európy, ktorí varovali pred dokonalou búrkou, ktorá sa pripravuje pre výrobcov. „Je to trochu ako tonutie. Deje sa to potichu,“ povedal prezident BusinessEurope Fredrik Persson.

Zákon o znížení inflácie je obzvlášť nepríjemný pre krajiny EÚ vyrábajúce automobily – ako napríklad Francúzsko a Nemecko (ale tiež Slovensko a Česko), pretože podporuje spotrebiteľov, aby „kupovali americké“, pokiaľ ide o elektrické vozidlá. Brusel a hlavné mestá EÚ to považujú za podkopávanie globálneho voľného obchodu a Brusel chce uzavrieť dohodu, v ktorej by jeho spoločnosti mohli využívať rovnaké výhody ako americké firmy.

Keďže diplomatické riešenie sa zdá byť nepravdepodobné a Brusel sa chce vyhnúť totálnej obchodnej vojne, preteky dotácií sa teraz javia ako čoraz pravdepodobnejší sporný plán B. Na to bude nevyhnutné získať podporu Nemecka a ekonomicky liberálnejších komisárov, ako sú šéf pre obchod Valdis Dombrovskis a šéfka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová. Brusel dúfa, že na piatkovom stretnutí ministrov obchodu EÚ získa od Berlína jasnejšie stanovisko k tomu, či je ochotný prelomiť tabu v oblasti dotácií.

Francúzsko už dlho vyzýva na protiútok proti Washingtonu, ktorý by spočíval v poskytovaní štátnych prostriedkov európskemu priemyslu s cieľom pomôcť priemyselným šampiónom na kontinente. Táto myšlienka sa teraz dostáva do popredia aj v Berlíne, ktorý je tradične ekonomicky liberálnejší.

Kroky USA teda priviedli k tomu, že Nemecko a Francúzsko začali spájať sily proti Bidenovi v boji o dotácie firiem a presadzujú opatrenia EÚ, aby čelili hrozbe amerických reforiem, ktoré môžu vyvolať transatlantickú obchodnú vojnu.

Dve popredné ekonomiky EÚ odložili zlú krv z posledných týždňov a vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom prisľúbili „preskúmať možnosti priemyselnej politiky“ na ochranu európskeho priemyslu pred diskriminačnými obchodnými opatreniami Washingtonu a tiež Pekingu.

Spoločné vyhlásenie vydali v utorok nemecký minister hospodárstva Robert Habeck a jeho francúzsky kolega Bruno Le Maire a vyzvali v ňom na „priemyselnú politiku EÚ, ktorá umožní našim spoločnostiam prosperovať v globálnej konkurencii najmä prostredníctvom vedúceho postavenia v oblasti technológií“, a dodali, že „chceme úzko koordinovať európsky prístup k výzvam, ako je napríklad zákon Spojených štátov o znižovaní inflácie“. Vyhlásenie, ktoré prichádza po dvoch dňoch ministerských stretnutí na vysokej úrovni v Paríži – vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý pozval nemeckú ministerku zahraničných vecí Annalenu Baerbockovú a ministra hospodárstva Roberta Habecka do Elyzejského paláca – signalizuje vystupňovanie európskeho úsilia o ochranu domácej výroby pred hrozbou nekalej konkurencie zo strany USA.

Vyhlásenie sa vyhýba priamemu použitiu slova „dotácie“ a namiesto toho hovorí o potrebe „preskúmať možnosti priemyselnej politiky s cieľom zabrániť negatívnym účinkom protekcionistických opatrení tretích krajín“ a „vybudovať európsku platformu transformačných technológií!“. Text tiež vyzýva Európsku komisiu, aby urýchlila postupy schvaľovania dotácií v rámci tzv. dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu (IPCEI). V texte sa však zdôrazňuje, že všetky opatrenia štátnej pomoci EÚ musia byť v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, čo znamená, že by nemali diskriminovať zahraničných investorov.

Okrem piatkového zasadnutia ministrov obchodu sa o tejto myšlienke bude neformálne diskutovať aj medzi ministrami pre hospodársku súťaž na budúci týždeň. Jeden z ich predstaviteľov uviedol, že európski lídri o nej budú diskutovať aj popri samite západného Balkánu 6. decembra a na zasadnutí Európskej rady v polovici decembra.

Paríž a Berlín sú čoraz viac frustrované z toho, že administratíva amerického prezidenta Joea Bidena neprejavuje veľký záujem o riešenie ich obáv týkajúcich sa zákona o znížení inflácie, balíka dotácií a daňových úľav v hodnote 369 miliárd dolárov na podporu amerických ekologických podnikov. Z európskeho pohľadu je americký zákon protekcionistickým opatrením, pretože podporuje spoločnosti, aby presúvali investície z Európy, a motivuje zákazníkov, aby pri kúpe elektrického vozidla „kupovali americké“.

Keďže však do nadobudnutia účinnosti konečných ustanovení amerického zákona 1. januára zostáva už len šesť týždňov a rokovania o mierovej dohode s Washingtonom prinášajú len malý pokrok, vláda v Berlíne je čoraz viac presvedčená, že musí spojiť sily s Parížom a podporiť francúzsku snahu o priemyselnú politiku EÚ založenú viac na dotáciách. Cieľom je vytvoriť lepšie podmienky pre podnikanie, aby Európa zostala miestom pre investície do kľúčových zelených technológií budúcnosti, ako sú batérie, vodík alebo solárne panely.

Francúzsko-nemecký tlak, ktorý nasleduje po nedávnom napätí medzi oboma krajinami, prichádza v súvislosti s rastúcimi obavami Berlína, že americký zákon, ako aj vysoké ceny energií v Európe spôsobia, že čoraz viac spoločností zastaví investície alebo dokonca ukončí činnosť, aby sa namiesto toho presunuli do USA alebo Číny.

„Vstúpili sme do novej fázy globalizácie,“ povedal Le Maire. „Čína je v tejto fáze globalizácie už veľmi dlho s obrovskou štátnou pomocou, ktorá je vyhradená výlučne pre čínske výrobky a faktom je, že USA práve vstúpili do tejto novej globalizácie pred našimi očami, aby rozvíjali svoje priemyselné kapacity na americkej pôde. Európa nesmie zostať posledným Mohykánom.“ Skôr ako novú fázu globalizácie to však pripomína obdobie nárastu ekonomického nacionalizmu, protekcionizmu a sankcií.

Nemecko sa medzitým naďalej obáva, aby akákoľvek reakcia na americký zákon nevyvolala obchodnú vojnu. Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok varoval pred „prehnanou súťažou v oblasti dotácií a ochranných ciel”.  Scholz v prejave na hospodárskom samite v Berlíne, ktorý zorganizoval nemecký denník Süddeutsche Zeitung, tiež naznačil, že obmedzená obchodná dohoda medzi EÚ a USA by mohla pomôcť zmierniť takéto napätie. „Mali by sme sa znovu veľmi podrobne zaoberať myšlienkou dohody o priemyselných clách so Spojenými štátmi,” povedal Scholz.

Predstavitelia USA naliehali na EÚ, aby sa vyhla akejkoľvek obchodnej roztržke s Washingtonom, a navrhli, aby Európa namiesto toho skopírovala americký model dotácií pre svoj vlastný priemysel.