Dodal, že síce nás eurovoľby čakajú v máji, kreovanie Európskej komisie však bude trvať dlhšie, takže sa dá predpokladať, že Junckerova zostava bude na svojich miestach do konca roka.

Pokiaľ ide o viacročný finančný rámec, teda rozpočet Únie na nasledujúce roky, Miko tvrdí, že všetci cítia, že by sme sa mali dohodnúť, aby sa nestalo, že budeme mať nejaké provizórium. „Každý si uvedomuje, že odkladanie rozhodnutia o dohode o viacročnom finančnom rámci bude znamenať riziko a vieme, aké to môže mať deštruktívne následky. Všetci cítia, že by sme sa mali dohodnúť, ale nikto nevie, či sa to podarí,“ povedal Miko s tým, že už teraz majú štáty strašne veľa pracovníkov. Dohodu o rozpočte zároveň označil za kľúčovú.

Europoslankyne Anna Záborská (EPP, KDH) a Monika Beňová (PES, Smer-SD), sa zhodli, že Únia by mala riešiť aj sociálne zabezpečenie občanov. Záborská je sklamaná z toho, že sa nepodarilo nájsť dohodu o európskej materskej dovolenke a z toho, že sa asi v tomto období nepodarí v parlamente zrušenie striedania letného a zimného času. Beňovú mrzí, že sa zdôrazňuje, na čom sa nedokázali dohodnúť a zaniká, v čom všetkom našli kompromis a dohodli a to má na praktický život ľudí väčší dosah. „Naši občania chcú, aby sa teraz zmenil ich život. My v inštitúciách hovoríme skôr o budúcnosti,“ povedala s tým, že pri voľbách bude dôležité to prepojiť. Myslí si, že vo voľbách zohrá dôležitú úlohu téma migrácie, čo vidíme napríklad pri diskusii o kompakte o migrácii. „Túto tému prinesú minimálne antisystémové strany a ak na ňu nebudeme dostatočne dobre pripravení, tak nás prevalcujú,“ povedala Beňová. Únia by sa mala sústrediť na to, aby dokázala zabezpečiť ochranu a sociálny zmier, aby sa občania cítili istejšie a nemuseli sa uchyľovať k antisystémovým, populistickým a extrémistickým riešeniam.

Pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie obyvateľstva, Brusel by sa podľa Záborskej mal zjednotiť na minimálnych štandardoch, ktoré by boli dodržiavané vo všetkých európskych krajinách. Upozornila, že rozdiely v sociálnych štandardoch v jednotlivých krajinách sa zneužívali aj počas migračnej krízy. Pokiaľ ide o striedanie času, bojí sa, že keď sa obmení obsadenie parlamentu, aby sa téma nezačala odznova. Takisto si nemyslí, že túto tému možno ignorovať len preto, že Únia má v súčasnosti väčšie problémy. Pripomenula, že striedanie času zdravotne negatívne ovplyvňuje 20 percent obyvateľstva. „Mali sme tu rôzne krízy, ale bežný život občanov nezastal,“ dodala.

Mária Malová z rezortu diplomacie pripomenula, že 27 členských štátov sa dokázalo spojiť nielen medzi sebou, ale aj s európskymi inštitúciami pri brexite. Verí, že sa to podarí aj pri iných veciach aj v ďalšom období. Z pohľadu MZV sa snažia upozorňovať na to, aby sa zlepšili a dokončili veci ako jednotný vnútorný trh. Hoci už len teraz je jednotný vnútorný trh jednou z najväčších výhod EÚ, Slovensko má záujem vedieť, kde sa dá ešte zlepšiť a zlepšili ho. Prihovorila sa aj za dorokovanie obchodných dohôd. Ďalšou témou je dokončenie hospodárskej menovej únie a bankovej únie. Slovensko patrí do severného krídla, teda do krídla, podľa ktorého treba znižovať riziká. Informovala, že lídri v decembri začnú riešiť aj agendu summitu v rumunskom Sibiu. Bude dôležité, aby bola na stole relevantná agenda, podstatné však bude aj to, aby sa od tohto summitu nevyvolali prehnané očakávanie, obzvlášť, keďže sa bude konať dva týždne pred voľbami.

Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať koncom mája 2019, na Slovensku to bude v sobotu 25. mája. Výsledky na celoeurópskej úrovni by mohli byť jasné v noci z nedele na pondelok. Slovákov čaká pri voľbách zmena, už nebudú voliť 13 poslancov, ale 14. Predpokladá sa, že tradičné strany a frakcie zaznamenajú úpadok na úkor populistických, xenofóbnych či euroskeptických strán. Dohoda medzi najväčšími frakciami ľudovcov a socialistov tak teda už nebude stačiť a bude treba hľadať dohodu s liberálmi či konzervatívcami. Slovensku patrí v eurovoľbách neslávne prvenstvo – na Slovensku chodí voliť europoslancov najmenej ľudí z celej EÚ, v roku 2014 to bolo len niečo vyše 13 percent. Európsky parlament už rozbehol iniciatívu This Time I´m voting (Tento raz idem voliť). Slovensko je v nej momentálne na siedmom mieste, zástupcovia inštitúcií dúfajú, že sa to prejaví aj na účasti v máji. Takisto nedávno spustili stránku s názvom Čo Európa robí pre mňa. Vedúci Zastúpenia Komisie Miko upozornil, aby sa to s kampaňou neprehnalo a aby nevyvolala odpor u ľudí. Záborskej zase chýba emócia, prečo by ľudia mali ísť voliť. Beňová podotkla, že o európske témy nie je na Slovensku taký záujem a ak si občania s niečim spájajú Úniu, tak je to práve spomínaná migrácia.