Keďže sa ho mnoho ľudí pýtalo, prečo hlasoval za rezolúciu EP o základných právach ľudí afrického pôvodu v Európe, kde sa okrem iného píše, že parlament rezolúciou vyzýva členské štáty, aby so zreteľom na existujúce právne predpisy a postupy zaistili bezpečné a legálne cesty pre migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl na vstup do EÚ (viac v článku), rozhodol sa český europoslanec svoje rozhodnutie vysvetliť piatimi dôvodmi.

Rezolúciu k Afričanom v EÚ podporilo celkom 81% europoslancov, v konkrétnych číslach 535 za a 80 proti.

Prvý dôvod: rezolúcia len upozorňuje na problémy

“Pokiaľ chcete v EP upozorniť na nejaký problém, ktorý by bolo dobré riešiť, robí sa to formou nezáväznej rezolúcie, čo je nevykonateľný pozičný dokument deklaratívneho charakteru,” vysvetľuje. Zdechovský rezolúciu prirovnáva k volebnému programu strany, “kedy dávate druhým vedieť, ako sa k niečomu staviate.”

Podobne v minulosti prijali aj rezolúciu na podporu prenasledovaných kresťanov vo svete, rezolúciu proti odoberaniu orgánov čínskym kresťanom, rezolúciu proti antisemitizmu, alebo rezolúciu na podporu Rómov. “S tými napríklad v Anglicku problém nemajú, napriek tomu pre ňu zástupcovia Britov hlasovali,” vysvetľuje.

Druhý dôvod: Chápem potrebu koloniálnych krajín ospravedlniť sa za minulosť

“Rezolúcia k právam Afričanov vznikala tri roky v prvom rade z iniciatívy belgických, britských, španielskych a francúzskych kolegov, teda europoslancov z koloniálnych krajín, ktorí cítili potrebu ospravedlniť sa napríklad za to, že v týchto krajinách boli ľudské zoo, kde afrických domorodcov vystavovali ako exotickú zver, kŕmili deti cez plot a pod.”

Belgičania sa za svoje správanie v minulosti veľmi hanbia a touto rezolúciou chcú teraz Afrike pomáhať.

Dôvod tretí: Existujú aj aktuálne problémy

V súčasinosti sa napríklad v Belgicku hovorí o afrických no-go zónach. “Je tu niekoľko giet napríklad vo štvrti Mugabe alebo Kuregem (áno, už majú aj africké mená),” vysvetľuje Zdechovský.

V Španielsku a Taliansku sa na niekoľkých miestach nachádzajú aj slumy s chatrnými prístreškami, kde na malom priestore žijú tisíce ľudí z Afriky bez vody a elektriny. “Sú to také menej známe tábory podobné Džungli, ktorá vznikla pri Calais.”

Preto podľa Zdechovského ak sa krajiny EÚ už rozhodnú niekoho prijať a poskytnúť mu azyl, mali by ich prijímať s tým, že sú a budú schopní ich integrovať. “Neoprávneného žiadateľa musia byť schopní okamžite vyhostiť,” zdôrazňuje europoslanec.

Dôvod štvrtý: Afrofóbia? Aj u nás bezdôvodne traja muži napadli černocha

Keď vidí, ako sa v niektorých krajinách vyhrážajú rôzni extrémisti politikom a ďalším cudzincom afrického pôvodu smrťou, tak podľa neho nie je úplne od veci otvárať aj túto tému.

“Za nedoriešené problémy s migráciou nemôže náš Rey Koranteng ani zahraniční študenti či akýkoľvek muž tmavej pleti, ktorého traja Česi napadli vlani v električke,” uviedol.

Dôvod piaty: Krajina nechcú dávať azyl kresťanom utekajúcim pred Boko Haram

Ďalší problém vidí v tom, že v Afrike je veľa kresťanov, ktorí trpia prenasledovaním a vraždám zo strany radikálnej islamstickej skupiny, ako napríklad Boko Haram.

“Títo ľudia majú právo na azyl, no nie všetky krajiny umožňujú požiadanie o víza už v krajine pôvodu ako ČR (áno, nie je to veľmi využívané) a teraz bolo niekoľko škandálov, že Británia týmto skutočným utečencom azyl nedala, pretože vraj neboli “dostatočne veriaci” (viac v článku).

Zdechovský pripomína, že sa tieto prípady týkali kresťanov z Iránu a Pakistanu, ale pripomína, že podobne sú odmietaní aj africkí kresťania.

“Vyzvať v rezolúcii k tomu, aby sa toto nedialo a krajiny tieto legálne cesty umožňovali, bolo za mňa dobré pripomenutie a dobrá možnosť opäť môcť otvoriť tému prenasledovania kresťanov vo svete, k čomu boli rezolúcie prijaté už skôr a do tejto sa to preto nedávalo, hoci to pri prerokovávaní mnohokrát padlo,” vysvetľuje, prečo rezolúciu podporil, hoci vyslovene nespomína kresťanov.

Zdechovský priznáva, že sa v rezolúcii nachádzali aj nezmysly s ktorými nesúhlasil, ako napríklad mesiac černošskej kultúry.

“Niekto si z toho vezme viac, niekto menej, niekto nič. Osobne sa ale naozaj nehanbím za to, že som k tomu svoj podpis pridal, pretože aj cez niektoré príliš aktivistické a ľavicovo-liberálne body tá rezolúcia mala svoje opodstatnenie – aspoň pre toho, kto pozná kontext a vidí ďalej ako za steny vlastnej kancelárie a facebookovej steny,” zdôvodňuje svoj postoj Zdechovský.