EÚ dúfa, že do jari sa jej podarí zreformovať trh s elektrickou energiou. Komisia aj švédske predsedníctvo začali diskutovať s členskými štátmi o nových opatreniach a politikách na vyrovnanie prudkého nárastu spotrebiteľských cien elektrickej energie, ktorý zhoršila vojna na Ukrajine.

Komisia otvorila túto otázku na konzultácie 23. januára a švédske predsedníctvo tiež začalo pracovnú skupinu s členskými štátmi. Očakáva sa, že komisia v marci predloží návrh na riešenie výrazne zmenenej energetickej situácie v Európe.

„Bezprecedentná energetická kríza, ktorej čelíme, ukazuje, že potrebujeme, aby bol návrh trhu s elektrickou energiou vhodný pre budúcnosť a aby umožňoval poskytovať výhody cenovo dostupnej čistej energie pre každého,“ uviedol vo vyhlásení komisár EÚ pre energetiku Kadri Simson.

Cieľom reformy je stabilizovať ceny pre spotrebiteľov, zvýšiť odolnosť trhu s elektrinou v bloku voči otrasom a podporiť súčasný cieľ „dekarbonizácie“ energetického sektora. Komisia chce zaviesť zmeny dostatočne rýchlo, aby sa ich účinky prejavili už v nasledujúcej vykurovacej sezóne.

Vo výzve na predloženie pripomienok sa komisia vyjadruje k úzkej škále možností, pričom sa zameriava na oddelenie trhu s elektrickou energiou od ceny plynu a na uzavretie dlhodobých zmlúv, ktoré elektrárňam zabezpečia pevnú cenu elektrickej energie.

V súčasnosti sa cena elektrickej energie určuje podľa posledného druhu energie, ktorý je uvedený do prevádzky, čo je zvyčajne plyn v čase špičkového dopytu alebo keď sa nevyrába veterná a solárna energia. Zemný plyn je však v súčasnosti najdrahším zdrojom energie na výrobu elektriny, keďže vietor a slnko sa stali lacnejšími spôsobmi napájania elektrickej siete.

Agentúra EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) uverejnila v apríli 2022 správu, v ktorej dospela k záveru, že súčasné usporiadanie trhu nie je vinníkom vysokých cien elektrickej energie:

Hoci súčasné okolnosti, ktoré majú vplyv na energetický systém EÚ, majú ďaleko od „normálu“, agentúra ACER konštatuje, že súčasné usporiadanie trhu s elektrinou nie je na vine súčasnej krízy… Naopak, zavedené trhové pravidlá do určitej miery pomohli zmierniť súčasnú krízu, čím sa predišlo obmedzeniu dodávok elektriny alebo dokonca výpadkom v niektorých štvrtiach.

Odhaduje prínosy súčasného systému v priemere na 34 miliárd EUR ročne.

Členské štáty a komisári sú však skeptickí.

„Ak budú obnoviteľné zdroje stále lacnejšie a fosílne palivá zostanú veľmi drahé, potom by spotrebitelia elektrickej energie v súčasnej situácii platili za elektrinu veľa – zatiaľ čo elektrina sa celkovo zlacňuje,“ povedal pre Euractiv komisár EÚ Franz Timmermans.

Francúzsko a Španielsko sa už vyslovili za „zmluvy o rozdiele“, čo je typ dlhodobej zmluvy s pevnou cenou, ktorej cieľom je chrániť spotrebiteľa pred výkyvmi cien. Chce ich uplatniť na veternú, solárnu, vodnú a jadrovú energiu. Nemecko sa tiež priklonilo k španielskemu návrhu.

Odvetvie je rozdelené v názore na to, čo bude reforma pravdepodobne znamenať pre výrobcov a dodávateľov elektrickej energie.

„Nenazval by som to však trhom, nazval by som to modelom, pretože to už nebude trh,“ povedal pre Euractiv Vladimír Budinský, viceprezident spoločnosti Eurocoal. „Ale súčasný trh sa skončil – je hotový. Obávam sa, že skončíme v podobnej situácii ako v európskom poľnohospodárstve: veľmi regulovanom.“

Vysvetlil, že po období privatizácie na začiatku roka 2000, keď mala Európa prebytok energie vďaka lacným cenám plynu, kontinent teraz prechádza obratom. V minulom roku museli viaceré vlády zachraňovať veľké energetické spoločnosti a Francúzsko podniká kroky na znárodnenie svojich elektrických podnikov. Podľa Budinského potrebujú európski výrobcovia energie rôznu úroveň štátnej podpory v závislosti od zdroja energie. Obnoviteľné zdroje energie, ako je vietor a slnko, si nevyžadujú žiadne dotácie, ale plyn potrebuje určitú štátnu podporu, zatiaľ čo uhlie a jadrová energia by bez štátneho financovania vôbec nefungovali, tvrdí.

„Na trhovom základe zostanú len obnoviteľné zdroje energie, ostatné budú nejakým spôsobom regulované: plyn, jadrová energia a uhlie, ktoré budú postupne vyradené. To je to, čo očakávame od novej Európskej komisie,“ povedal.

Georg Zachmann z ekonomického think-tanku Bruegel naopak dúfa v cielené, zjednodušené regulácie v súlade so súčasnou realitou využívania elektrickej energie a v systém spolupráce verejného a súkromného sektora.

„V súčasnosti máme zložitú zoo systémov odmeňovania a stimulov na zabezpečenie dostatočného množstva požadovaných produktov,“ povedal pre Euractiv. Povedal, že dúfa, že nové predpisy skombinujú fungovanie súčasných krátkodobých trhov s „určitou formou dlhodobejšieho trhu, do ktorého zasahujú vlády“ s využitím modelu „transparentného plánovania“, ktorý zohľadňuje požiadavky na siete, bezpečnosť dodávok a ciele v oblasti klímy.

„Pokiaľ ide o diskusiu medzi súkromným a verejným sektorom, dúfam, že riešením bude hybridný model,“ povedal pre Euractiv.

Ďalší analytik pre spravodajský portál tiež povedal, že mechanizmy ako „kontrakty na rozdiel“ nie sú striebornou guľkou.

Európania nebudú musieť dlho čakať na to, čo komisia navrhne, ale akýkoľvek návrh budú musieť ešte schváliť vlády jednotlivých štátov aj parlament EÚ.