Brusel/Bratislava 22. decembra 2017 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Slovenskí europoslanci Monika Beňová a Branislav Škripek nesúhlasia s naštartovaním procesu aktivácie článku 7 Európskou komisiou, eurokomisár Maroš Šefčovič hlasoval za jeho spustenie. Milan Krajniak zo Sme rodina hlasovanie Šefčoviča považuje za zahanbujúce.
Podľa slovenského europoslanca Branislava Škripeka, Európska komisia by mala v prvom rade strážiť dodržiavanie zmlúv a záväzkov členských štátov. “V čase, keď sa vymenil v Poľsku premiér, Komisia mohla lepšie zareagovať na podanú ruku zo strany Poliakov a zahájiť skutočný dialóg. Povinné kvóty na migrantov a karhanie Strednej Európy, že nie je dostatočne solidárna už vzbudili odpor verejnosti voči európskym politikom,” hovorí Škripek a dodáva, že “spustenie čl. 7 poškodí obraz EÚ v očiach Poliakov, ktorí sú inak eurooptimisticki naladení, ešte viac. A trpieť bude verejná mienka v celej V4. Podmienenie členstva v EÚ počas éry mečiarizmu bola pre Slovensko pozitívna motivácia. Ukázala sa ako účinná a úspešná. Nemyslím si, že sankcie pre plnoprávneho a rovnocenného člena budú mať rovnaký efekt.”
Poslanec Národnej rady Milan Krajniak reprezentujúci hnutie Borisa Kollára Sme rodina vníma slovenské hlasovanie za aktiváciu článku ako hanbu. “Hanba Šefčovičovi, hlasoval proti Poľsku. Vraj Poliaci nemajú právny štát? Stalo sa iba to, že vymenili skorumpované súdne elity a začali naozaj stíhať korupciu. A toto sa Bruselu nepáči? Radšej skorumpované elity ale probruselské? Kde je tu principiálnosť a spravodlivosť?,” uviedol Krajniak
Európska komisia v stredu oznámila, že navrhuje Rade EÚ, aby prijala rozhodnutie podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii. Komisia zdôraznila, že aj napriek jej opakovanému úsiliu, ktoré bolo už takmer dva roky zamerané na poľské orgány v rámci konštruktívneho dialógu o stave právneho štátu, dospela k záverom, že existuje riziko závažného porušenia zásad právneho štátu v Poľsku.
Článok č. 7, ktorý Európska únia predtým nepoužila v prípade žiadnej z členských krajín, je považovaný za extrémne tvrdý postih. Samotné konanie je podľa predpisov EÚ rozdelené do niekoľkých fáz. Po iniciovaní konania musí získať súhlas štyroch pätín členov EÚ (80 percent). Médiá aktiváciu článku 7 označujú ako “jadrovú zbraň” medzi možnými sankciami voči členským štátom EÚ, pretože môže viesť až k pozastaveniu hlasovacích práv v Rade EÚ.
Exekutíva EÚ vo svojom stanovisku pripomenula, že aktivácia článku 7 je zameraná na ochranu právneho štátu v Európe. S odkazom na Poľsko spresnila, že súdne reformy v tejto krajine dospeli do stavu, keď súdnictvo je pod politickou kontrolou vládnucej väčšiny. “Pri neexistencii nezávislosti súdov vznikajú vážne otázky týkajúce sa účinného uplatňovania práva EÚ, od ochrany investícií až po vzájomné uznávanie rozhodnutí v takých rozmanitých oblastiach, ako sú spory týkajúce sa starostlivosti o deti alebo vykonávanie európskych zatykačov,” uvádza sa v správe eurokomisie.
Komisia zároveň vydala doplnkové (štvrté) odporúčanie týkajúce sa právneho štátu, v ktorom jasne stanovila kroky, ktoré môžu poľské orgány prijať na nápravu súčasnej situácie. Ak poľské orgány vykonajú odporúčané opatrenia, komisia je po dôkladnej konzultácii s Európskym parlamentom a Radou EÚ pripravená prehodnotiť svoj odôvodnený návrh.
Okrem toho sa EK rozhodla urobiť ďalší krok vo svojom konaní vo veci porušenia európskeho práva poľským zákonom o organizácii riadnych súdov – za porušenie práva EÚ, ktoré sa týka zákona o bežných súdoch a konkrétne režimu dôchodkov, – a zažalovala Poľsko na Súdnom dvore Európskej únie. Exekutíva EÚ aj napriek týmto bezprecedentným opatreniam uviedla, že zachováva svoju ponuku na konštruktívny dialóg s cieľom napraviť súčasnú situáciu v Poľsku.
Vo svojom odôvodnení v správe pre médiá eurokomisia pripomenula, že počas dvoch rokov poľské orgány prijali viac ako 13 zákonov, ktoré ovplyvňujú celú štruktúru justičného systému v Poľsku a majú vplyv na Ústavný súd, Najvyšší súd, všeobecné súdy, Národnú radu súdnictva, prokuratúru a Národnú školu súdnictva. Ich spoločným prvkom je, že výkonná a legislatívna moc umožňuje systematicky politicky zasahovať do zloženia, právomocí, správy a fungovania justície. “Je na Poľsku, aby určilo svoj vlastný model justičného systému, ale malo by tak urobiť spôsobom, ktorý rešpektuje zásady právneho štátu; to si vyžaduje zachovanie nezávislosti súdnictva, rozdelenia právomocí a právnej istoty,” uvádza sa v dokumente eurokomisie.