Tallinn 21. augusta 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/APJean-Francois Badias)
Estónsky premiér Jüri Ratas zablahoželal obyvateľom krajiny ku Dňu obnovenia nezávislosti a prehovoril o jej kladoch a záporoch. Videozáznam posolstva zverejnili na jeho oficiálnej facebookovej stránke
Ratas zdôraznil, že pred 28 rokmi poslanci Najvyššieho sovietu Estónskej SSR „povedali svoje historické slovo na podporu obnovenia nezávislosti“. Podotkol, že občania krajiny si doteraz kladú otázku“ či teraz žijú v Estónsku, ako si predstavovali v oných zlomových rokoch?“. Pripomenul, že podobnú otázku položil nedávno sám na sociálnych sieťach, a potom si prečítal odpovede užívateľov.
Ako podotýka Ratas, nezávislosť poskytla obyvateľom Estónska možnosť „slobodne myslieť, hovoriť a cestovať po svete“. Okrem toho sú obyvatelia krajiny „hrdí na estónsku prírodu a sviatky piesní“, „cení si ekologicky čistých potravín a melodického jazyka“.
Keď hovoril o záporoch získanej nezávislosti, uviedol Ratas „obmedzené prostriedky v starobe, hádky kvôli maličkostiam a nedostatok spoločenskej solidarity“. Vyjadril nádej na to, že dôvodov na rozčuľovanie budú mať Estónci z roka na rok menej.
Ratas sa predtým vyslovil za poskytnutie občianstva všetkým osobám, ktoré žili v krajine v čase obnovenia nezávislosti. Vyhlásil tiež, že sa usiluje o to, aby bolo všetkých 1,3 milióna obyvateľov Estónska „našimi ľuďmi“.
20. augusta 1991 prijal Najvyšší soviet Estónskej SSR uznesenie o obnovení nezávislosti. Tiež prijali rozhodnutie o zriadení ústavného zhromaždenia pre vypracovanie ústavy Estónska.
V apríli informovali o tom, že Litva skritizovala Estónsko za schôdzku prezidentky Kaljulaidovej s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom.
Estónsko by malo nabudúce koordinovať svoje kroky, aby nenarúšali jednotu pobaltských štátov a opatrne pristupovať k dialógu s Moskvou, oznámil to litovský minister zahraničia Linas Linkevičius portálu BNS.
„Zvyčajne toto koordinujeme a konáme spoločne. Je to vždy efektívnejšie, pretože vždy bude dochádzať k pokusom nás rozdeliť a preveriť jednotu európskych alebo pobaltských štátov,“ poznamenal.
Litovský minister zahraničia dodal, že pred cestou Kaljulaidovej do Moskvy Tallinn neposkytol žiadne detailné informácie o schôdzke s ruským lídrom, ale Linkevičius vyjadril nádej, že to Estónsko urobí neskôr.
Estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová v druhej polovici apríla dorazila do Moskvy na pracovnú návštevu – za posledných osem rokov to bola prvá návšteva estónskeho lídra. Prezidentka sa zúčastnila otvorenia reštaurovanej historickej budovy veľvyslanectva a stretla sa s Vladimirom Putinom. Kaljulaidová ho pozvala na Svetový kongres ugrofínskych národov, ktorý v júni 2020 prebehne v estónskom Tartu.
Plánujeme skvalitniť užívateľské prostredie Hlavných správ a dať vám možnosť sledovať ich bez reklám.
č. účtu: SK15 0900 0000 0005 7106 3662
Plánujeme prijatie ďalších redaktorov.
Podporte naše úsilie.
