Ratas zdôraznil, že pred 28 rokmi poslanci Najvyššieho sovietu Estónskej SSR “povedali svoje historické slovo na podporu obnovenia nezávislosti”. Podotkol, že občania krajiny si doteraz kladú otázku” či teraz žijú v Estónsku, ako si predstavovali v oných zlomových rokoch?”. Pripomenul, že podobnú otázku položil nedávno sám na sociálnych sieťach, a potom si prečítal odpovede užívateľov.
Ako podotýka Ratas, nezávislosť poskytla obyvateľom Estónska možnosť “slobodne myslieť, hovoriť a cestovať po svete”. Okrem toho sú obyvatelia krajiny “hrdí na estónsku prírodu a sviatky piesní”, “cení si ekologicky čistých potravín a melodického jazyka”.
Keď hovoril o záporoch získanej nezávislosti, uviedol Ratas “obmedzené prostriedky v starobe, hádky kvôli maličkostiam a nedostatok spoločenskej solidarity”. Vyjadril nádej na to, že dôvodov na rozčuľovanie budú mať Estónci z roka na rok menej.
Ratas sa predtým vyslovil za poskytnutie občianstva všetkým osobám, ktoré žili v krajine v čase obnovenia nezávislosti. Vyhlásil tiež, že sa usiluje o to, aby bolo všetkých 1,3 milióna obyvateľov Estónska “našimi ľuďmi”.
20. augusta 1991 prijal Najvyšší soviet Estónskej SSR uznesenie o obnovení nezávislosti. Tiež prijali rozhodnutie o zriadení ústavného zhromaždenia pre vypracovanie ústavy Estónska.
V apríli informovali o tom, že Litva skritizovala Estónsko za schôdzku prezidentky Kaljulaidovej s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom.
Estónsko by malo nabudúce koordinovať svoje kroky, aby nenarúšali jednotu pobaltských štátov a opatrne pristupovať k dialógu s Moskvou, oznámil to litovský minister zahraničia Linas Linkevičius portálu BNS.
“Zvyčajne toto koordinujeme a konáme spoločne. Je to vždy efektívnejšie, pretože vždy bude dochádzať k pokusom nás rozdeliť a preveriť jednotu európskych alebo pobaltských štátov,” poznamenal.
Litovský minister zahraničia dodal, že pred cestou Kaljulaidovej do Moskvy Tallinn neposkytol žiadne detailné informácie o schôdzke s ruským lídrom, ale Linkevičius vyjadril nádej, že to Estónsko urobí neskôr.
Estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová v druhej polovici apríla dorazila do Moskvy na pracovnú návštevu – za posledných osem rokov to bola prvá návšteva estónskeho lídra. Prezidentka sa zúčastnila otvorenia reštaurovanej historickej budovy veľvyslanectva a stretla sa s Vladimirom Putinom. Kaljulaidová ho pozvala na Svetový kongres ugrofínskych národov, ktorý v júni 2020 prebehne v estónskom Tartu.