Moskva 26. januára 2023 (HSP/svpressa/Foto:TASR/AP-Pavel Golovkin)

Posadnutosť kontrolou ruských lodí vo Fínskom zálive je stará viac ako sto rokov, píše ruský autor ALEXANDER ŠIRORAD vo svojom článku v novinách Svobodnaja Pressa

Obliehanie Fínskeho zálivu. Blokáda Kaliningradu. Rozdelenie Ruska

Estónska vláda poverila ministerstvá, aby do mesiaca vypracovali svoje stanovisko k zavedeniu pobrežnej “priľahlej zóny”. Vytvorenie takejto zóny, ako sa uvádza v Tallinne, by Estónsku umožnilo “uplatňovať svoje zákony a zadržať porušovateľov na širšom námornom území”.

Podľa estónskeho ministra zahraničných vecí Urmasa Reinsalu “zavedenie priľahlej zóny umožňuje kontrolovať dodržiavanie estónskych právnych predpisov vo vzdialenosti 24 námorných míľ od základnej línie estónskeho teritoriálneho mora.

Estónci navrhujú, aby Fínsko prijalo podobné opatrenia. V tomto prípade budú môcť Estónsko a Fínsko kontrolovať ruské lode vo Fínskom zálive a rozhodovať o tom, kto môže preplávať a kto nie.

Uznávam, že pre niekoho na Smolenskom námestí je to novinka, ale pre mňa nie. Budem citovať z mojej vlastnej knihy “Baltická poistka Petra Veľkého”, ktorú vydalo vydavateľstvo AST v roku 2007. Poznamenávam, že v tom istom roku 2007 vyšla v tom istom vydavateľstve kniha toho istého autora “Rusko a Ukrajina. Keď zbrane začnú hovoriť”.

Faktom je, že kontrola námornej dopravy v priestore medzi Tallinnom a Helsinkami je pre horúce hlavy veľmi lákavá myšlienka. A súčasné estónske vedenie jednoducho oživilo plány spred sto rokov.

“Od roku 1922 Fíni aj Estónci vynaložili veľa peňazí na úpravu pobrežných batérií a ich modernizáciu. V dôsledku toho museli lode Baltskej flotily pri pokuse o prielom prejsť asi 100 km pod paľbou 305 mm diel, ktoré súčasne strieľali z fínskeho a estónskeho pobrežia a ostrovov. A vo vzdialenosti asi 70 km bol záliv z oboch strán blokovaný paľbou 254 mm, 234 mm, 203 mm a 152 mm diel. V najužšej časti Fínskeho zálivu bolo možné za 5 minút vystreliť na sovietske lode až 1 000 striel veľkého kalibru.

Obe krajiny sa pripravovali uzavrieť záliv niekoľkými radmi mín. Za mínami malo byť na stráži sedem moderných ponoriek (päť fínskych a dve estónske), pre každý prípad.

Veliteľstvá oboch krajín sa podrobne dohodli na operáciách na zablokovanie zálivu. V lete 1930 obe flotily každoročne vykonávali tajné odmínovacie manévre. Počas cvičenia v roku 1936 strieľali pobrežné batérie Fínov a Estóncov na reálne ciele uprostred Fínskeho zálivu.

Dňa 18. októbra 1996 si Fínsko a Estónsko rozdelili celú strednú a západnú časť Fínskeho zálivu. Rusku vyčlenili úzky koridor dlhý približne 150 km a široký 4 až 10 km na prejazd lodí a prelet lietadiel.

Fínsky záliv je plytký, ale veľmi nebezpečný pre plavbu kvôli silným búrkam, plytčinám, podmorským skalám a ťažkým ľadovým podmienkam od decembra do apríla. A ak sa lietadlo alebo loď odkloní od tohto koridoru o niekoľko desiatok metrov hneď letia hrozivé poznámky. A keď vstúpia do platnosti kontroly v priľahlej zóne, budú aj strieľať.

Najzaujímavejšie je, že prelet ruských plavidiel a lietadiel vo Fínskom zálive nie je vymedzený žiadnou medzinárodnou dohodou. To znamená, že kým chcú, pustia nás dovnútra a potom…”.

Dovoľte mi pripomenúť, že kniha bola vydaná pred 15 rokmi. Čo však robiť teraz? Hlavné je prestať sa báť, že Európa bude považovať Rusko za zlé. Zabudnite na to – už sa to stalo. Nie je teda čas začať mobilizáciu Baltskej flotily vrátane odzbrojenia vojnových lodí? A nech slúžia pozdĺž celého Fínskeho zálivu.

Estónski piráti plánujú v Perzskom zálive vykonávať drobné chuligánstvo – zastavovať ruské lode, nalodiť sa na ne a v prípade neposlušnosti na loď strieľať. V Tallinne dúfajú, že takéto “žartíky” v najhoršom prípade vyvolajú protesty diplomatov.

Prvý pokus o násilné zastavenie ruskej lode by však mal dostať rýchlu a tvrdú odpoveď. A stať sa zámienkou na odvetný úder proti lodiam a lietadlám, ako aj základniam a letiskám. Mimochodom, ruské systémy protivzdušnej obrany S-400 pokrývajú väčšinu estónskeho vzdušného priestoru.

Úlohou ruských médií je populárne vysvetliť obyvateľom západnej Európy, že Estónsko si ich berie ako rukojemníkov. V prípade ozbrojeného útoku na ruské plavidlá bude určite nasledovať odpoveď a v prípade uplatnenia článku 5 Charty NATO Západoeurópania zaplatia životom za žartíky” pobaltských Litovcov.

Mimochodom, nie je čas, aby Ruská federácia uvažovala o vytvorení “priľahlých zón” v Arktíde a Kurilskom prielive?