Mala tým na mysli Leningradskú jadrovú elektráreň v lokalite Sosnový bor, ktorá sa nachádza blízko estónskych hraníc. Nevysvetlila však, prečo by malo dôjsť k havárii na elektrárni, kde nikdy nenastala krízová situácia a ktorú medzinárodní odborníci považujú za jednu z najbezpečnejších na svete.
V rozhovore pre domácu televíznu stanicu ERR hlava štátu pripomenula, že v súčasnosti Estónci, ako občania krajiny, ktorá je súčasťou EÚ, môžu slobodne cestovať po Európe a mnohí pracujú v rôznych krajinách únie. Keď obhajovala pozíciu vedenia krajiny v súvislosti s Marrákešskou dohodou a Globálnym paktom OSN, z ničoho nič sa odvolala na možnú haváriu v ruskej elektrárni.
„Ak sa niečo stane v elektrárni v Sosnovom bore, na hranici Estónska sa objavia davy ľudí so strašnými zraneniami, vrátane žien a detí. A v tomto prípade Marrákešská dohoda nám dovolí obrátiť sa na fondy OSN a požiadať o pomoc,“ fantazírovala estónska prezidentka.
Mnohé ruské a niektoré estónske médiá na tieto scenáre estónskej prezidentky reagovali analýzou práce Leningradskej jadrovej elektrárne, ktorá je podľa odborníkov jednou z najspoľahlivejších na svete. Pripomenuli zopár pozoruhodných skutočností: Práve v tejto elektrárni presne pred 45 rokmi ako prví na svete spustili do prevádzky energetický blok s reaktorom RBMK-1000.
V priebehu 45 rokov prevádzky tento reaktor vyrobil 264,9 miliárd kilowattov energie. A presne po 45 rokoch práce, 22. decembra, presne vo chvíľach, keď estónska prezidentka strašila divákov televízie ERR katastrofickými scenármi, tento najstarší blok v ruskej elektrárni bol odstavený a skončil svoju prácu.
Nahradil ho nový energetický blok generácie 3+, ktorý má vyššiu výkonnosť s reaktorom VVER-1200.
Eugen Rusnák
Rozhovor s estónskou prezidentkou si môžete pozrieť tu:
https://www.youtube.com/watch?v=E8cUQjCRBBE