Bratislava/New York 21. novembra 2018 (HSP/Foto:SITA/AP-Rodrigo Abd)
Tak ako aj v prvom prípade paktu o globálnej migrácii a jej riadenia, bol aj ďalší pakt OSN vypracovaný v tajnosti a bez znalosti verejnosti. Tentokrát sa jedná o pakt o utečencoch, ku ktorým sa radia utečenci pred vojnou a politicky prenasledovaní. Tento pakt schválilo 176 štátov sveta, medzi inými aj všetky európske krajiny. Ako jediné sa vyjadrili USA o pakte negatívne a vystúpili proti nemu
Tento pakt dopĺňa a rozširuje právo prvého paktu a spoločne umožňujú v podstate každému obyvateľovi našej planéty rozhodnúť sa kde bude žiť a toto rozhodnutie aj realizovať, nakoľko bude mať na to právo a cieľová krajina bude mať povinnosť ho prijať.
Čo nám prinesie tento ďalší globálny pakt, čo už neobsahuje Globálny migračný pakt?
Celý tento pakt je opätovne v duchu vítania a najmä prerozdeľovania záujemcov z rozličných krajín sveta o lepší život v Európe. Kvalitatívny rozdiel oproti prvému paktu spočíva ale v tom, že v prípade utečencov sa otvorene plánuje tzv. Resettlement, teda presídľovanie tzv. utečencov do iných krajín a vytvoriť im v cieľovej destinácii tie isté podmienky, za akých žijú pôvodní obyvatelia a vo veľa prípadoch ešte lepšie.
V praxi to znamená, že táto kategória ľudí sa už ani nebude musieť unúvať vydať sa na náročnú cestu do „vyvolenej“ krajiny, ale tieto si ich budú odoberať v utečeneckých táboroch a dopravovať k sebe na vlastné náklady. Ako to už v praxi funguje nám predvádza opäť Nemecko, ktoré prijme takýmto spôsobom v tomto a budúcom roku 10 900 utečencov (podľa WELT ).
Samozrejme sa aj o tomto pakte oficiálne tvrdí, že je nezáväzný. Ako to s tou „nezáväznosťou“ v skutočnosti je sa dá posúdiť aj na základe vyjadrovania sa a prezentácie paktov viacerými nemeckými politikmi. Nemecká etablovaná politická elita taktiež presviedča o nezáväznosti týchto dokumentov a prezentuje pakty ich občanom ako pozitívne a pre Nemecko obzvlášť potrebné. No zdôvodnenie tohto pozitíva a potreby pre nemecký štát už nie až tak nezáväzné, najmä pre také „neposlušné“ štáty ako ten náš a dokumentuje skutočnú podstatu týchto paktov.
Nemeckí politici chlácholajú a snažia sa zmeniť odpor absolútnej väčšiny obyvateľov voči globálnym paktom argumentom, podľa ktorého podpísaním paktov dostane Nemecko do rúk možnosť „upozorniť“ iné štáty na ich povinnosti ohľadne migrantov a utečencov a ich prerozdeľovania. Tiež je potrebné upozorniť na fakt, že tak ako aj pri prvom globálnom pakte, bude určené grémium OSN, ktoré bude plnenie povinností z paktu monitorovať a kontrolovať. Takže len toľko k nezáväznosti.
Záverom je potrebné skonštatovať potrebu humanitárnej pomoci skutočne postihnutým vojnou a prenasledovaním. Na splnenie tohto kritéria ale určite nie je potrebný ďalší ominózny nedemokratický a štátnu suverenitu likvidujúci globálny pakt. V prípade potreby je postačujúce sa odvolať na existujúce azylové zákony, medzinárodné dohody a ochranné opatrenia, ktoré sú vybudované a osvedčené vo všetkých vyspelých krajinách sveta.
Vilibald Kičin