Môj profil 
Predplatné
Diaľnica medzi Sencom a Bratislavou bude podľa ministerstva po rozšírení na plnohodnotný štvorpruh najširšou diaľnicou na Slovensku. “O obslužnosť územia v tomto smere sa budú starať križovatky Blatné, Senec, Triblavina, D4/D1 a križovatky Ivánka Západ, križovatka Čierna voda a križovatka Rača,” spresnil rezort. Ako podotkol, nikde na Slovensku nie je na klasickej diaľnici tak veľa križovatiek, na takom malom území. Ministerstvo tvrdí, že do dopravy v okolí hlavného mesta investuje stovky miliónov eur, a to aj do modernizácie prímestskej vlakovej dopravy, prostriedkov MHD alebo modernizácie električkových radiál.
“My sa musíme zaoberať budovaním infraštruktúry aj na východe, juhu, severe a strede Slovenska, kde dodnes nie sú vybudované ani dvojprúdové diaľnice,” podotkol minister Érsek.
NDS v stredu (26.10.) TASR informovala, že diaľnica D1 medzi Bratislavou a križovatkou Blatné pri Senci by sa mala rozšíriť o jeden jazdný pruh, čiže na osempruhovú diaľnicu. Od križovatky D4/D1 po križovatku Blatné by teda mala mať diaľnica D1 štyri pruhy v každom smere a plnohodnotný odstavný pruh, od Blatného po Trnavu by diaľnica pokračovala v trojpruhovom usporiadaní s plnohodnotným odstavným pruhom. Vyplýva to zo záverov pracovnej skupiny, ktorá posudzovala návrh riešenia dopravnej situácie na diaľnici D1 v úseku Bratislava – Trnava, ktorý zahŕňa aj úsek Triblavina.
Odborná skupina totiž považuje pôvodnú koncepciu šesťpruhu s kolektormi po celej dĺžke z dopravno-inžinierskych aj z ekonomických dôvodov za neefektívnu, nehospodárnu, neprijateľnú, a teda neopodstatnenú. Členmi pracovnej skupiny boli zástupcovia Stavebnej fakulty STU v Bratislave, Výskumného ústavu dopravného v Žiline, Inštitútu stratégie dopravy, Policajného zboru a Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
So závermi odbornej skupiny sa však nestotožňuje Bratislavský samosprávny kraj (BSK), podľa ktorého je toto riešenie v rozpore s územným plánom aj s odporúčaniami samotného ministerstva. “Z plánov totiž úplne vypadol zámer vybudovať pozdĺž diaľnice dvojpruhové takzvané kolektory. Tie odľahčia dopravu v mestách a obciach Pezinského a Seneckého okresu. Preto som požiadal listom ministra dopravy Árpáda Érseka o urýchlené stretnutie, aby sme túto situáciu vyriešili,” napísal predseda BSK Pavol Frešo. Aktivisti z občianskeho združenia Triblavina sú taktiež proti a tvrdia, že križovanie diaľnic D4 a D1 bez kolektorov je v rozpore s normami. Trvajú na tom, aby sa prestavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou realizovala v súlade s vydanými povoleniami z roku 2013 a počítalo sa pri nej aj s kolektormi.
.JPG)
