Na jednej strane má Zelenskyj dôvod tureckému lídrovi ďakovať. Erdoğan sa snaží prezentovať ako neutrálny sprostredkovateľ moci v Čiernom mori, ktorý sprostredkúva rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou, aby sa mohol obnoviť vývoz obilia z blokovaných prístavov. Turecká spoločnosť – ktorej jedným z riaditeľov je Erdoğanov zať – je dodávateľom bezpilotných lietadiel Bayraktar, ktoré na hnev ruského prezidenta Vladimira Putina poskytli ukrajinským silám rozhodujúcu podporu na bojisku. Erdoğan tiež uzavrel Čierne more pre ruské námorné posily cez Bospor.

Na druhej strane Turecko čelí obvineniam, že je vojnovým špekulantom, alebo skôr tým, čo odborníci na sankcie nazývajú “čiernym rytierom” – štátom, ktorý pomáha obchádzať medzinárodné embargá vo svoj vlastný prospech. Prudký nárast turecko-ruského obchodu a prijatie ruského platobného systému tureckými bankami od vypuknutia vojny vyvolali špekulácie, že Ankara si všimla výhody podania pomocnej ruky Moskve, keďže jej vlastné zle riadené a infláciou zmietané hospodárstvo sa vymyká spod kontroly.

Turecko je “proukrajinské bez toho, aby bolo proti Rusku”, povedal bývalý turecký diplomat Sinan Ülgen, vedúci pracovník think tanku Carnegie Europe.

Mnohí západní diplomati sú však k dvojitej hre Turecka menej zhovievaví. “V takejto vojne nemôžete byť na oboch stranách. Je to člen NATO!” posťažoval sa vyslanec z jednej krajiny EÚ.

V praxi môžu západné krajiny urobiť len málo. Existujú páky, ktoré majú USA a EÚ na Turecko, ale riziko ich nasadenia je vysoké. Grécko už teraz obviňuje Turecko z čoraz nebezpečnejšieho vojenského šermovania s náletmi stíhačiek nad Egejským morom a zo zatláčania migrantov do jeho vôd. Západ tiež nechce, aby sa Erdogan vrátil k svojmu vetu voči vstupu Fínska a Švédska do NATO.

Čierny jazdec

Brusel a Washington zatiaľ len monitorujú kroky Ankary.

Obchod medzi Moskvou a Ankarou sa zvyšuje. Turecký vývoz do Ruska vyskočil zo 417,3 milióna dolárov v júli 2021 na 730 miliónov dolárov v júli 2022. Dovoz z Ruska vyskočil z 2,5 miliardy dolárov v júli 2021 na 4,4 miliardy dolárov v júli 2022. Ak preženieme šum spôsobený prudkými nárastmi cien ropy a plynu, stále je jasné, že Rusko teraz predbehlo Čínu ako najväčší zdroj tureckého dovozu. Rusko predstavovalo v období od apríla do júna 2022 až 17-percentný podiel na dovoze do Turecka v porovnaní s 10-percentným podielom rok predtým.

Európske spoločnosti si dávajú pozor na riziko straty reputácie, ktoré prináša obchodovanie s Ruskom, a to aj v prípade tovaru, ktorý nie je predmetom sankcií. Namiesto toho využívajú Turecko ako exportnú základňu na zásobovanie Ruska. Hoci to môže vyvolávať etické otázky, nejde o obchádzanie sankcií ako také.

Turecko sa však podľa odborníkov pohybuje v šedej zóne.

Ak európske spoločnosti zámerne vyvážajú sankcionovaný tovar do Turecka, ktorý sa potom ďalej predáva do Ruska, môže to byť považované za obchádzanie sankcií, uviedol Jan Dunin-Wasowicz, právnik spoločnosti Hughes Hubbard & Reed, ktorý sa zameriava na cezhraničné dodržiavanie predpisov a presadzovanie regulácií. “Nemôžete sa vedome a úmyselne zúčastňovať na činnosti, ktorá by bola nezákonná, ak by sa vykonávala priamo.”

Maria Shagina, výskumná pracovníčka Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie, poznamenala: “Zatiaľ čo sa všetci sústreďujú na Čínu, Turecko je oveľa odvážnejšie a asertívnejšie, a skutočne balansuje na hrane, čo je legálne a čo nelegálne.”

Bývalý vysoký úradník pre sankcie na ministerstve financií USA uviedol, že Turecko, ktoré využíva privilegovaný prístup na trh EÚ prostredníctvom prakticky bezcolnej colnej únie s Bruselom, si získalo povesť krajiny, ktorá sa vyhýba sankciám. Varoval však, že skutočné vyhýbanie sa sankciám často nie je zachytené v oficiálnych obchodných údajoch, ktoré väčšinou ukazujú len presmerovanie obchodu nad rámec zákona.

Okrem nárastu obchodu existujú aj obavy, že Turecko pomáha Rusku obísť finančné škrty voči Moskve. Putin a Erdogan sa začiatkom tohto mesiaca dohodli, že časť obchodu budú riešiť v rubľoch. Päť tureckých bánk tiež prijalo ruský platobný systém Mir – alternatívu k západnému platobnému systému SWIFT, z ktorého bola väčšina ruských finančných inštitúcií vylúčená.

Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoğlu tiež povedal, že ruskí oligarchovia sú v Turecku vítaní. Podľa tureckej tlačovej agentúry Anadolu bola minulý týždeň v prístavisku Marmaris Cruise Port spozorovaná Eclipse, jedna zo superjacht Romana Abramoviča, bývalého majiteľa futbalového klubu Chelsea.

Samotné Turecko odmieta obavy Západu a uviedlo, že nové toky tovaru jednoducho odrážajú zmenu obchodných modelov, ktoré súkromný sektor prijíma úplne legálne.

“Dali sme jasne najavo, že nedovolíme, aby sa Türkiye stalo kanálom na obchádzanie alebo vyhýbanie sa sankciám,” povedal turecký diplomat. “Chceme zachovať náš prebiehajúci obchod s Ruskou federáciou, ale nepodnikáme žiadne nové zásadné kroky.”

Úradník však priznal, že Ankara kráča po “tenkej línii” a že krajina “to robí veľmi opatrne”.

Stav vzťahu? Je to komplikované

Užšia spolupráca medzi Tureckom a Ruskom má pre Erdogana, ktorého na budúci rok čakajú voľby uprostred prudko rastúcej inflácie, jednoznačné hospodárske výhody.

Ankara si tiež jednoducho nemôže dovoliť prerušiť vzťahy s Moskvou.

“Turecko je závislé od Ruska v mnohých ohľadoch,” povedala Jevgenija Gaberová, nerezidentná vedúca pracovníčka think tanku Atlantic Council so sídlom v Turecku, a poukázala na masový ruský cestovný ruch v Turecku a ruské energetické toky. Rusko v roku 2021 zabezpečilo približne štvrtinu dovozu ropy do Turecka a takmer polovicu jeho potrieb zemného plynu a Moskva kontroluje aj tureckú jadrovú elektráreň Akkuyu.

Kríza v turecko-ruských vzťahoch by sa “okamžite obrátila proti Erdoganovi a spôsobila by mu pred voľbami veľa problémov”, povedal Gaber, ktorý je tiež bývalým ukrajinským diplomatom.

Politické výhody sú rovnako dôležité, keďže Erdoğan sa snaží hľadať v zahraničí pomoc pri riešení problémov svojej krajiny.

Rusko a Turecko stáli na opačných stranách viacerých konfliktov v regióne vrátane konfliktu na Kryme. Diplomatické partnerstvo medzi Putinom a Erdoğanom však pomohlo riešiť aj niektoré regionálne konflikty v regióne, uviedol bývalý diplomat Ülgen, pričom poukázal na mierový proces v Astane pre Sýriu a dohodu okolo sporného regiónu Náhorný Karabach.

Čo budete robiť?

Západné krajiny vyvíjajú tlak na Turecko, aby sa vyhlo tomu, že bude pôsobiť ako ohnisko obchádzania. Teraz, keď sa politický priestor Západu na uvalenie nových sankcií na Rusko zúžil, sa pozornosť ešte viac presúva na zabezpečenie dodržiavania existujúcich sankcií.

Peter Stano, hovorca Európskej komisie, uviedol, že je nevyhnutné, aby Turecko “neponúkalo Rusku riešenia na obchádzanie sankcií”, a dodal, že “situáciu v tejto súvislosti naďalej pozorne sledujeme”.

Francesco Giumelli, docent medzinárodných vzťahov na Univerzite v Groningene v Holandsku, povedal, že sa uvidí, ako dlho budú EÚ a ostatní členovia NATO tolerovať Erdoganovu hru “na dve strany, keď má dohody s Putinom, ale zároveň je členom NATO a má veľmi blízko k USA”.

Západ však môže urobiť veľmi veľa.

Brusel má na Turecko určité politické páky, napríklad pokiaľ ide o liberalizáciu vízového režimu pre tureckých občanov. Stano poukázal na štatút Turecka ako kandidátskej krajiny na vstup do Európskej únie. Tento prístupový proces však do júna 2018 zamrzol vo všetkom okrem názvu.

To isté platí aj pre colnú úniu, ktorú sa Európska komisia pokúsila modernizovať v roku 2016, ale tieto rozhovory sa vzhľadom na zhoršujúce sa vzťahy medzi EÚ a Tureckom zastavili.

“Keby sme sa nachádzali v inom svete, kde by boli vzťahy medzi Tureckom a EÚ silné… EÚ by mohla mať nad Tureckom väčšiu autoritu [v súvislosti so sankciami],” povedal Ülgen. “Teraz však nič také neexistuje.”

Ülgen zdôraznil, že v existujúcej colnej únii nie je priestor na akýkoľvek politický vplyv na Turecko.

Washington strieľa na Ankaru o niečo prísnejšie varovné výstrely, aby nezachádzala príliš ďaleko.

Jeden z amerických predstaviteľov uviedol, že ak by Turecko uzavrelo formálne hospodárske partnerstvo s Ruskom, Washington by zvážil odporúčanie, aby západné spoločnosti odstúpili od svojich hospodárskych vzťahov s Ankarou alebo ich obmedzili.

“Myslíme si, že Turecko by malo byť globálnou destináciou pre obchod a kapitál, ale užší vzťah s Ruskom vytvorí skutočné riziká pre integráciu Turecka so zvyškom sveta,” povedal úradník.

Ak Západ dokáže, že Turecko sa vyhýba sankciám, Washington by mohol dokonca zájsť ešte ďalej a prostredníctvom sekundárnych sankcií odrezať Turecko od dolára.

Keď však ide o pravidlá sankcií, výklad je niekedy rovnako dôležitý ako samotný zákon, uviedol Šagina z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie. A práve tu sa objavuje obava, že si Turecko nechceme príliš znepriateliť.

Erdogan zo svojej strany tiež vie, že by nemal preháňať. Turecký predstaviteľ uviedol, že Ankara si je vedomá “rizík sekundárnych sankcií”, ale zároveň varoval pred prehnanými krokmi, najmä zo strany USA.

“Ak sa turecké spoločnosti stanú terčom útokov, budeme reagovať, čo by bolo kontraproduktívne,” povedal úradník.