Lesoochranárske zoskupenie VLK nedávno vyzvalo poslancov NR SR k zrušeniu dotácií na spaľovanie dreva v zariadeniach na spaľovanie biomasy, okrem dreva pochádzajúceho z „energetických“ porastov a odpadu z drevospracujúceho priemyslu. V súčasnosti sa totiž na výrobu energie používa aj drevo, ktoré sa za tým účelom ťaží v lesoch, a dotovanie jeho ťažby je podľa VLK-a priamym a úplne nehoráznym dotovaním odlesňovania Slovenska, vedúcim aj k deformáciám trhu s energiami a zvyšovaniu ceny elektriny pre spotrebiteľov.

Ochranári tvrdia, že výsledkom takéhoto hospodárenia s lesmi má byť čoraz viditeľnejšie odlesňovanie zalesnených plôch, ale aj brehových porastov, či dokonca alejí a vetrolamov, s cieľom čerpať čo najviac dotácií. Poukazujú na satelitné snímkovanie Global Forest Watch, podľa ktorého u nás od roku 2000 ubudlo 760 km² lesov. Proces odlesňovania Slovenska pekne vidno aj na tejto stránke: https://earthengine.google.com/timelapse/ , kde si môžete priblížiť ľubovoľnú časť zemského povrchu a uvidíte ako sa menil od roku 1984 do súčasnosti.

Podľa VLK-a štedré dotácie vyhnali cenu lesnej štiepky na výšku okolo 58 eur za tonu, čo urobilo spracovanie akýchkoľvek foriem dreva ekonomicky nezaujímavým. To vedie k výrubu zdravých stromov a k ich spaľovaniu na energiu, pričom tie dotácie platia koncoví spotrebitelia najmä do vrecák majiteľov spaľovní. Vidina ziskovosti tohto biznisu spôsobila intenzívne budovanie nových spaľovní, ktoré svojou spotrebou už značne prekročili kapacity slovenských lesov. Podľa ochranárskych organizácií výsledkom je zvýšená tvorba emisií skleníkových plynov, úbytok biodiverzity a deštrukcia ekosystémov.

Preto bol na prerokovanie do parlamentu predložený návrh novely zákona o obnoviteľných zdrojoch energie a kombinovanej výrobe elektriny a tepla, ktorý v legislatívnom procese smeruje do druhého čítania, a ktorého podstatou je zrušenie dotácií na spaľovanie dreva v spaľovniach.

Odpoveď lesníkov a energetikov na seba nenechala dlho čakať. V piatok usporiadala iniciatíva „Pravda o biomase“ tlačovú konferenciu, kde polemizujú s tvrdeniami ochranárov. Stanislav Janiš, predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla priznal, že pri výrobe tepla a kombinovanej výrobe elektriny a tepla v energetických prevádzkach sa používa aj lesné drevo, ale že je to len 7 % z celkového vyťaženého objemu. „Biomasa prispieva k zvýšeniu energetickej bezpečnosti Slovenska a tiež k plneniu záväzku SR zvýšiť podiel obnoviteľnej energie,“ povedal.

Milan Oravec z Národného lesníckeho centra uviedol, že na využitie v energetike sa spolu s drevom napadnutým škodcami a chorobami používa drevo najnižšej kvalitatívnej triedy, zvyšky po ťažbe dreva, teda konáre s priemerom do 7 centimetrov, odrezky, korene, vrcholce stromov – tzv. tenšina. Tieto zvyšky po ťažbe sa v minulosti nekontrolovane spaľovali v lesoch, ale v súčasnosti sú významným zdrojom pre energetický sektor.

Tvrdenie o ubúdaní lesov je podľa Oravca nepravdivé, pretože „podľa údajov uvedených v návrhu Správy o lesnom hospodárstve za rok 2017 (Zelená správa) dosiahla rozloha lesných porastov 1,946 milióna hektárov, čo znamená nárast rozlohy v porovnaní s rokom 1980 o 85 tisíc hektárov. Zásoby hrubiny dreva bez kôry vzrástli medzi rokmi 1980 a 2016 o 156 miliónov m³ a dosiahli hodnotu 480 miliónov m³. Faktom tiež je, že Slovensko drží nelichotivé európske prvenstvo v množstve mŕtveho dreva v lesoch, a to až 42 m³ na hektár“.

Je jasné, že ochranári budú tvrdiť jedno a drevorubači so spaľovačmi druhé – názor na to, kto má pravdu, si sám môže urobiť každý, kto chodí niekoľko desaťročí na tie isté miesta v lese a porovnáva koľko a akých stromov tam rástlo kedysi a dnes. My sme sa však v rámci tejto širokej a nekonečne diskutovanej témy sústredili na jeden vybraný aspekt, ktorý málokto spomína. Na rozdiel od iných, z krátkodobého a strednedobého hľadiska oveľa významnejších faktorov poškodzujúcich lesy (rôzne druhy erózie, ilegálna ťažba dreva, teplotne abnormálne roky, chemické znečistenie, atď.) zatiaľ nie je viditeľný, avšak z dlhodobého hľadiska je spoľahlivým spôsobom ničenia biosféry. Išlo nám o prísne „účtovnícku“ materiálovú bilanciu tých chemických prvkov v lese, ktoré do rovnice nevstupujú zvonka (vzduch, voda), ale ktoré sa tam dostanú zväčša iba veľmi pomalým procesom uvoľňovania z podložia.

Otázka Hlavných správ: Poľnohospodár keď zoberie z poľa úrodu, musí pohnojiť, aby mal úrodu aj na ďalší rok. Lesní hospodári na Slovensku les nezvyknú hnojiť – drevo z lesa odvezú a s ním aj prvky ako dusík, fosfor, draslík, ale aj niekoľko desiatok ďalších stopových prvkov. Ak chceme hovoriť o trvalej udržateľnosti, ako zabezpečíme pri dlhodobom hospodárení takýmto spôsobom, aby v lesnej pôde bol aj v ďalekej budúcnosti dostatok kritických živín?

Milan Oravec z Národného lesníckeho centra: „Hovoril som o mŕtvom dreve, ktorého máme najviac v Európe (ide o podiel neživého dreva ponechaného drevorubačmi v lese, pozn. red.). Druhá vec: zase je to len hrubina (drevo s priemerom viac ako 7 cm). Tenké drevo, ktoré obsahuje viacej týchto živín, toho je približne rovnaké množstvo, a to v lese tiež zostáva. Ďalej, zoberme si, že vek porastu je v priemere sto rokov. Za tých sto rokov padá lístie, ihličie, ktoré nikto nezbiera. Samozrejme, monitorujeme stav lesov, lesných plôch. V podstate 85 percent lesných pozemkov má dostatok živín. Čiže nie je žiadna obava, že by dochádzalo k degradácii. Okrem iného, čo som nespomínal, sú to zásoby uhlíka, pretože les nie je iba možnosťou v prípade energetického využitia nahradiť fosílne palivá, čím sa redukujú emisie CO₂, ale aj dokáže prijímať CO₂. A zásoby uhlíka na Slovensku, tak ako sú ohodnotené, za posledných 20 rokov rapídne rastú. To znamená, že táto vec je pod kontrolou a nie je to oprávnená obava.“

Táto odpoveď pána Oravca však vôbec neodpovedá na položenú otázku. Otázka sa totiž netýkala tej časti biomasy, ktorá ako pne, konáre či lístie zostáva v lese a po rozložení sa zúčastňuje na nekonečnom kolobehu života vo forme flóry, fauny a neživej hmoty – otázka sa týkala práve a výlučne tej časti biomasy, ktorú ľudia z lesa odvezú preč. A nie je dôvod chváliť sa tým, že lesníci neodvezú dve tretiny biomasy stromu, ale len jednu tretinu. To je len kvantitatívny rozdiel, ale nie principiálny – rozdiel vo výsledku bude iba v tom, ako dlho bude trvať „lesným hospodárom“ pri tomto spôsobe „lesného hospodárenia“, kým vykradnú lesnú pôdu natoľko, že namiesto krásnych stredoeurópskych lesov bohatých na druhy všetkých foriem života bude schopná byť domovom iba pre oveľa chudobnejšie spoločenstvá „pionierskych“ druhov. A keby ani potom budúce generácie „hospodárov“ neumožnili prírode sa začať postupne spamätávať tisíce rokov trvajúcim procesom obnovy lesnej pôdy, pri ktorom sa premenou časti podložia opäť uvoľní dostatok živín a obnovia sa všetky súčasti lesného biosystému, máme tu k dispozícii napokon ešte jeden scenár: podobný tomu, podľa ktorého, ako hovoria mnohí odborníci, sa premenili bohaté ekosystémy severnej Afriky pred tisíckami rokov na najväčšiu púšť sveta Saharu…

Pán Oravec tiež spomenul, že 85 percent slovenských lesných pôd má dostatok živín. Zatiaľ. Koľko generácií stromov bude treba ešte z lesa odviezť do Nemecka či Rakúska alebo spáliť, aby bol tenký pôdny horizont lesnej pôdy zbavený všetkých potrebných stopových prvkov, ktoré pre svoj harmonický život majú mať nielen stromy, ale celé bohaté lokálne prírodné spoločenstvo, vrátane liečivých byliniek, húb či jazvecov? Pán Oravec vo svojej odpovedi hovoril aj o zásobách uhlíka – lenže pokiaľ hovoríme o bilancii minerálov, uhlík do toho netreba vôbec miešať, pretože rastliny ho vedia získavať zo vzduchu.

Je úplne zvrátené argumentovať v štýle, že „veď je to ešte dobré, ešte je z čoho brať“. Ak by takto uvažovali aj ďalšie generácie, tak potom máme istotu, že raz už nebude z čoho brať. A vykrádanie podstaty budúcim generáciám je treba takto aj otvorene pomenovať. Žiaľ, smolou pre les je, že v ňom zmeny prebiehajú nie v horizonte rokov, ale stáročí. A koho by dnes zaujímalo, čo tu bude o dvesto či tisíc rokov, keď v kapitalizme je predsa dôležité niečo úplne iné, všakže? Iné by bolo, keby vinníka bolo možné priviesť k zodpovednosti za to, čo spáchal – lenže v tomto prípade, o pár storočí vinník tu už dávno nebude.

Viem, v dnešnej post-zdravorozumovej dobe je takmer smiešne a absurdné hovoriť o tom, čo bude o pár storočí a väčšina ľudí poznamená, ktovie či vôbec niečo bude. Ale spomeňme si na úvodné slová ústavy Slovenskej republiky: „My národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy…“ Ak sa odvolávame na našich predkov spred tisíc rokov, ktorí pre nás vybojovali a uchovali túto krajinu v podobe, v akej sme ju zdedili, potom by sme mali aj my myslieť na to, aby tu aj o ďalších tisíc rokov žili naši potomkovia a rástol im tu rovnako krásny, zdravý a bohatý les, ako rastie nám…

Ivan Lehotský