Môj profil 
Predplatné
Zvolenie Donalda Trumpa prezidentom Spojených štátov vyvolalo rad neznámych v otázke, akú politiku bude presadzovať vo vzťahu k Latinskej Amerike, píše Salvador Martí Puig, profesor politológie na univerzite v Girone, vo svojom článku pre El Periódico.
Vo svojej volebnej kampani sa Trump zaoberal touto témou iba vtedy, keď hovoril o deportácii latinskoamerických nelegálnych prisťahovalcov a o výstavbe múru s Mexikom. Inak vôbec nehovoril o tom, ako bude nadväzovať vzťahy s politickými režimami tohto regiónu, alebo ako bude podporovať americké záujmy v Latinskej Amerike.
Následne v latinskoamerickom regióne presadzoval rovnakú zahraničnú politiku ako George W. Bush, ktorý, ako pripomína autor, dával prednosť tým krajinám, ktoré sú geograficky a strategicky bližšie k Spojeným štátom. Len k dvom krajinám, Venezuele a Kube, vyjadril Trump veľmi jasnú pozíciu.
Americký vodca uviedol, že chce opustiť politiku otvorenosti voči Havane, ktorú inicioval jeho predchodca Barack Obama. A voči venezuelskému režimu prejavil otvorené nepriateľstvo.
“Toto nepriateľstvo však nemalo ani rozpracovanú stratégiu ani premyslený plán,“ zdôrazňuje autor.
A s takým nástrojom Donald Trump v stredu zasiahol do záležitostí vo Venezuele, keď vyhlásil uznanie hlavy opozičného venezuelského parlamentu Juana Guaida za legitímneho prezidenta tejto latinskoamerickej krajiny. Prezident o tom informoval krátko po tom, čo sa Guaidó vyhlásil za dočasného prezidenta na dobu trvania dočasnej vlády v krajine.
“Nikto nemôže dať presnú odpoveď, pretože nie je známe, čo znamená uznanie Guaida prezidentom zo strany Washingtonu a ako veľa chcú ísť s týmto rozhodnutím, ktoré rovnako ako mnoho iných rozhodnutí Trumpa vyzerá trochu unáhlene,“ píše autor.
Hospodárska kríza a ďalšie vnútorné problémy Venezuely svedčia o slabosti úradov v Caracase. Zatiaľ nie je jasné, či bude Trumpovo vyhlásenie pre režim Madura konečným úderom alebo záchranným kyslíkovým balónom, zhŕňa článok redaktor El Periódico.
.JPG)
