Praha 4. marca 2019 (HSP/Foto:Pixabay)
S blížiacimi sa voľby do Európskeho parlamentu sa strany predháňajú s nápadmi ako zaujať voliča. Sociálny demokrati sa napríklad snažia v Čechách nadviazať na odbory a do konca volebného obdobia presadiť skrátenie pracovného času, a to o pol hodiny týždenne. Uvedenej téme sa vo svojom blogu venuje ekonómka Markéta Šichtařová
“Inými slovami, ľudia by pracovali menej ako dnes, ale dostávali by rovnaké peniaze. To znie dobre! Kto by nechcel pracovať menej za rovnaké peniaze? Už ako dieťa som si hovorila, že by to išlo otočiť, do školy chodiť v sobotu a v nedeľu a od pondelka do piatku byť doma. Zrejme to isté si hovorili páni a dámy v ČSSD. Nejeden volič zatlieska.”
Čo to ale z ekonomického hľadiska znamená, keď máte nižší výstup za rovnaké obdobie a pri zachovaní ceny práce? Musí poklesnúť produktivita práce. Za týždeň jednoducho vyrobíte menej ale náklady neklesnú. Teda výrobok musí zdražieť. Ekonómka preto upozorňuje, že stratíte konkurencieschopnosť, čiže budú nižšie tržby a bude sa prepúšťať.
“Bojujú teda sociálni demokrati za vás? Áno, ak ste zbytočný úradník. Nie, ak pracujete v trhovom prostredí medzinárodnej konkurencie. Nie, ak ste živnostník. Nie, ak pracujete kdekoľvek v súkromnom sektore. Bojujú proti vám,” vyvetľuje.
Česi pracujú v priemere viac hodín ako napríklad Nemci a Francúzi. Lenže oni sú vybavení technológiou a kapitálom a vďaka tomu majú vyššiu produktivitu práce a vyššie mzdy.
“Väčšina výskumu, vývoja a vyššej pridanej hodnoty je na západe. My dnes v počte priemyselných robotov na 10 tisíc zamestnancov zaostávame aj za Slovenskom.” Podľa nej to viac príčin, ale veľkú úlohu v tom zohrali intervencie, ktoré v podstate zafixovali korunu na slabom kurze tesne nad 27,00 CZK/EUR.
Ale argumentovať tým, že vo Francúzsku skrátili pracovný týždeň môže iba ten, kto nevie, ako to dopadlo. Od skrátenej pracovnej doby na 35 hodín týždenne si pôvodne politici sľubovali veľa. “Výsledkom však bolo, že nezamestnanosť klesla dočasne – a to len kvôli hospodárskemu cyklu, pretože práve dochádzalo ku konjunktúre. Aby sa potom vrátila.”
Zamestnávatelia radšej platili príplatky za nadčasy, ako by mali zamestanať ďalšieho človeka. Celé to spôsobilo iba to, že ženy pracovali základnu dobu a potom šli k deťom, zatiaľ čo muži vzali nadčasy a tak zarobili viac. “Výsledkom bolo, že zrazu brali muži oveľa väčšiu mzdu ako ženy a feministky sa mohli zblázniť.”
Problém mali aj zamestnávatelia. “Rovnaký produkt bol zrazu drahší. Takže sa Francúzsko so skrátením pracovného času pripravilo o konkurencieschopnosť a ešte zvýšilo rozdiely v odmeňovaní mužov a žien.”
Makroekonomickú situáciu Francúzska, ukazuje, že má dnes vysoký dlh, nie veľmi dobré HDP na hlavu a vysokú nezamestnanosť. “Jeho pozícia v Európe sa zhoršila. Nie zlepšila – zhoršila! Ekonomike to uškodilo. Čo nasledovalo? Skrátený pracovný týždeň bol opustený ako socialistická blbosť. Socializmu naklonená krajiny uznala, že toto bolo veľa už aj na ňu.”
Ekonómka poukazuje aj na to, že odborári ktorý dlhodobo bojujú za vyššiu mzdu, by mali vedieť, že skracovanie pracovnej doby tomu nepomôže. “Lenže každý rozumný sedliak bez akéhokoľvek vzdelania chápe, že keď znížite produktivitu práce, reálna mzda rásť nemôže. Odborári by preto mali svoje politické divízii menom ČSSD vysvetliť, že tadiaľ cesta nevedie. Tadiaľ vedie cesta len ak k nižším mzdám.”
Šichtařová pripomína aj situáciu vo Fínsku, kde začali v rámci socialistickej rozprávky o pečených holuboch až do úst skúšať experiment s nepodmieneným príjmom, kedy ľudia dostávali peniaze od štátu len za to, že sú občania.
Experiment nevyšiel a vo výsledku bol len záťažou pre štátnu kasu. “Kúzlo sa nepodarilo. Holuby neprileteli. Ľudia musia zase do práce. Nepodarilo sa vyvrátiť heslo triednych nepriateľov, že bez práce nie sú koláče.”
Podľa nej by mali “súdruhovia” pochopiť, že priemyselná revolúcia neprebieha zákonom a že je skracovanie pracovnej doby dlhodobý trend.
“Sám trh vytvorí priestor pre skrátenie pracovného času. Netreba to umelo pred voľbami tlačiť zákonom. Navyše pre mnoho ľudí, ktorí pracujú ako OSVČ (v SR – ZSČO, poz. red.), je podobný zákon na smiech. Dnes bežne pracujú 12 hodín denne. Keby politici niekedy niekoho zamestnávali a sami podnikali, pochopili by, ako je ich nápad … smiešny,” dodala na záver česká ekonómka.