Moskva 1. októbra 2022 (HSP/moderndiplomacy/Foto:TASR/AP/Pavel Bednyakov, Sputnik, Kremlin)
Počas septembrovej ceremónie prijímania zahraničných veľvyslancov ruský líder Vladimir Putin ponúkol náčrty politiky stanovovania cieľov a niektoré aspekty smerovania hospodárskej politiky Ruska voči Afrike. Väčšina z týchto smerov, ktoré sa považujú za významné, sa v priebehu týchto rokov výrazne vyskytovala vo všetkých jeho predchádzajúcich prejavoch o vzťahoch Ruska s Afrikou, píše o tom Modern Diplomacy
Dňa 20. septembra v Alexandrovskej sále Veľkého kremeľského paláca Putin prijal poverovacie listiny od 24 novoprijatých veľvyslancov vrátane deviatich z Afriky (Alžírsko, Egypt, DR Kongo, Líbya, Mali, Senegal, Sudán, Tanzánia a Uganda). Putin podľa tradície stručne charakterizoval vzťahy medzi Ruskom a krajinami, ktorých vyslanci prišli na slávnostný ceremoniál do Kremľa.
Putin vo veľkolepom štýle postupne oboznámil rad veľvyslancov so situáciou vo svete, s nevyhnutnosťou “špeciálnej vojenskej operácie” Ruska na susednej Ukrajine, s otázkami týkajúcimi sa regionálnej bezpečnosti a s hospodárskou nestabilitou v dôsledku rastúcich cien energií a komodít. Zdôraznil, že vývoj multipolárneho a demokratickejšieho a spravodlivejšieho svetového poriadku vstúpil do svojej aktívnej fázy.
“Žiaľ, objektívny pohyb smerom k multipolarite narazil na odpor tých, ktorí sa snažia zachovať si dominantnú úlohu v medzinárodných záležitostiach a kontrolovať všetko – Latinskú Ameriku, Európu, Áziu a Afriku,” povedal Putin.
Odvolávajúc sa na súčasnú medzinárodnú situáciu s dôrazom na kritické regionálne problémy afrického kontinentu a bilaterálne vzťahy afrických krajín, ktorých veľvyslanci boli akreditovaní v Ruskej federácii, Putin zdôraznil “význam nadchádzajúceho druhého rusko-afrického samitu v Petrohrade v roku 2023 pre posilnenie rozmanitých vzťahov medzi Ruskom a africkými krajinami”.
Putin sa ďalej dotkol úsilia Moskvy obnoviť svoje geopolitické postavenie na kontinente po historickom kolapse sovietskej éry. Hoci sa tento samit považuje za významný posun v mocenských ambíciách Ruska, Putin africkým veľvyslancom dôrazne pripomenul, že druhý rusko-africký samit sa má konať v Petrohrade v roku 2023. “Dúfame, že sa nám spoločne podarí dať nový impulz komplexnému rozvoju vzájomne výhodnej spolupráce medzi Ruskom a africkými štátmi,” povedal.
Putin počas svojho prejavu pozval alžírskeho prezidenta Abdelmadžída Tebbúna na návštevu Ruska. Je pochopiteľné, že Alžírsko je druhým najväčším obchodným partnerom Ruska v Afrike, pokiaľ ide o objem obchodu. A obchodná a hospodárska spolupráca sa naďalej aktívne rozvíja, rovnako ako väzby v iných oblastiach vrátane vojensko-technických a kultúrnych väzieb. V správach sa uvádza, že Rusko podporuje vyváženú politiku Alžírska v oblasti regionálnych a medzinárodných záležitostí a naďalej spolupracuje na posilňovaní stability na Blízkom východe, v severnej Afrike a v regióne Sahara-Sahel.
“Dôsledne budujeme priateľské vzťahy s Egyptom na základe základnej dohody o komplexnom partnerstve a strategickej spolupráci podpísanej v roku 2018. Egypt považujeme za jedného z našich najdôležitejších partnerov v Afrike a arabskom svete. S prezidentom Sísím sme v neustálom kontakte,” tvrdí Putin.
Medzivládna komisia pracuje, podporuje rast obchodu, ktorý sa za prvých šesť mesiacov tohto roka zvýšil o viac ako 40 %. Realizujú sa veľké spoločné projekty, ako napríklad výstavba jadrovej elektrárne El Dabaa a vytvorenie ruskej priemyselnej zóny v blízkosti Suezského prieplavu. Existuje pravidelný politický dialóg a úzka koordinácia zahraničnej politiky.
Rusko a Egypt podpísali dohodu a celkové náklady na výstavbu sú stanovené na 30 miliárd USD. Rusko poskytuje Egyptu pôžičku vo výške 25 miliárd USD, ktorá pokryje 85 % prác. Egyptská strana pokryje zvyšné náklady prilákaním súkromných investorov. Podľa dohody má Egypt začať splácať pôžičku, ktorá bola poskytnutá za 3 % ročne, v októbri 2029.
Medzi vyslancami v Kremli bol aj veľvyslanec Harouna Samake (Malijská republika), ktorý pozorne počúval, ako Putin privítal zámer vedenia Malijskej republiky vytvoriť dlhodobé strategické partnerstvo s Ruskom a rozvíjať vzájomne výhodné väzby.
Počas podrobného augustového telefonického rozhovoru s dočasným prezidentom Assimim Gojtom sa Putin dohodol na pokračovaní spoločného úsilia v boji proti medzinárodnému terorizmu a náboženskému extrémizmu. Ďalej sa zaviazal, že Rusko bude naďalej poskytovať malijskému ľudu všestrannú pomoc a podporu rôznymi spôsobmi.
V rovnakej diplomatickej rétorike ocenil vzťahy Ruska s Ugandou, ktorá je jedným zo spoľahlivých partnerov Ruska v Afrike. Tanzánijská zjednotená republika uviedla sľubné oblasti, ako je mierový jadrový výskum, doprava, energetika a cestovný ruch. Tieto sféry boli na ruskom zozname aj pre mnohé iné africké krajiny.
V súčasnosti majú všetky africké krajiny vážnu energetickú krízu. Viac ako 620 miliónov obyvateľov subsaharskej Afriky z 1,3 miliardy nemá elektrinu. V tejto súvislosti viaceré africké krajiny skúmajú jadrovú energiu ako súčasť riešenia. Tri desaťročia po rozpade Sovietskeho zväzu nebola v Afrike dokončená ani jedna jadrová elektráreň.
Niektorí sa stále zasadzujú za alternatívne dodávky energie. Gabby Asare Otchere-Darko, zakladateľka a výkonná riaditeľka neziskovej organizácie Danquah Institute, ktorá podporuje politické iniciatívy a zasadzuje sa za rozvoj Afriky, v e-maile napísala, že “Afrika potrebuje odborné znalosti a prenos poznatkov, ktoré môžu Afrike pomôcť rozvíjať jej fyzickú infraštruktúru, pridať hodnotu dvom jej kľúčovým zdrojom: prírodným zdrojom a ľudskému kapitálu.”
Rusko má úctyhodné skúsenosti v jednej pre Afriku kľúčovej oblasti: v oblasti rozvoja energetiky. “Má však Rusko odvahu, aby sa napríklad ujalo zastaveného projektu vodnej elektrárne Inga-3 na rieke Kongo v hodnote 8 až 10 miliárd dolárov? Je to ten druh rozvojového projektu, ktorý môže vyslať jasný signál africkým lídrom a vládam, že Rusko je skutočne pripravené na podnikanie,” povedal v diskusii.
Potenciál obnoviteľných zdrojov energie je v Afrike obrovský, pričom spomenul priehradu Grand Inga v Konžskej demokratickej republike. Grand Inga je najväčší navrhovaný hydroenergetický systém na svete. Ide o veľkolepú víziu rozvoja energetického systému na celom kontinente. Očakáva sa, že Grand Inga-3 bude mať kapacitu výroby elektrickej energie približne 40 000 megawattov, čo je takmer dvakrát viac ako 20 najväčších jadrových elektrární. Náklady na výstavbu jadrovej elektrárne nemajú zmysel v porovnaní s nákladmi na výstavbu obnoviteľných alebo iných zdrojov energie, ktoré by vyriešili nedostatok energie v Afrike.
V priebehu rokov prejavilo Rusko veľký záujem o Líbyu, ktorej veľvyslanec Emhemed Almaghrawi (štát Líbya) bol v septembri súčasťou ceremónie v Kremli. V priebehu rokov sa Rusko snažilo zlepšiť bilaterálny politický a hospodársky dialóg a spoluprácu s touto severoafrickou krajinou. Stretlo sa však s mnohými úskaliami a prekážkami.
“Vzťahom s Líbyou prikladáme veľký význam a máme záujem na spravodlivom a trvalom urovnaní dlhotrvajúceho vnútorného konfliktu v tejto krajine. Rusko bude naďalej podporovať zvrchovanosť a územnú celistvosť Líbye a pomáhať priateľskému líbyjskému ľudu brániť jeho právo na dôstojný život, mier a bezpečnosť. Keď sa vnútorná situácia v Líbyi stabilizuje, tešíme sa na obnovenie bilaterálnej spolupráce v rôznych oblastiach,” povedal Putin.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov odsúdil Severoatlantickú alianciu, keď 1. septembra vystúpil pred študentmi Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov v Moskve. Rusko tvrdí, že odstránením plukovníka Kaddáfího prišlo o miliardy dolárov v rámci kontraktov v oblasti energetiky, obrany a infraštruktúry, o ktorých rokovalo. Ruský štátny vývozca zbraní prišiel o kontrakty s Líbyou v odhadovanej hodnote 4 miliardy dolárov po tom, ako Bezpečnostná rada OSN uvalila na Líbyu zbrojné embargo.
Ruské železnice získali kontrakt v hodnote 3 miliárd dolárov na výstavbu vysokorýchlostného železničného spojenia zo Syrtu do Bengází. Mnohé z týchto zmlúv boli podpísané v Kaddáfího prítomnosti alebo ich organizoval. Ruská štátna tlačová agentúra ITAR-TASS odhaduje, že ak nové líbyjské vedenie spochybní legálnosť existujúcich zmlúv, krajina by mohla prísť až o 10 miliárd dolárov v obchodoch.
Ako poznamenáva Anna Borščevská, spolupracovníčka Ira Weinera z Washingtonského inštitútu pre blízkovýchodnú politiku, vojenstvo bolo súčasťou zahraničnej politiky Ruskej federácie a ruské orgány posilňovali vojensko-technickú spoluprácu s niektorými africkými krajinami.
“Hlavnou hnacou silou Moskvy v Afrike je vojenská spolupráca v širšom zmysle. Tá často zahŕňa výcvik dôstojníkov a predaj vojenského vybavenia, hoci podrobnosti sú len zriedkavo verejne dostupné,” priznáva, “a tak to bude aj naďalej vo vzťahoch Ruska s Afrikou.
Rusko uzavrelo významné zbrojné dohody s Angolou a Alžírskom. Podľa správ Egypt, Uganda, Tanzánia, Somálsko, Mali, Sudán a Líbya tiež nakúpili zbrane od Ruska. Dohody podpísali aj malé krajiny ako Burundi, Botswana a Rwanda, ktoré majú výrazne chudobné obyvateľstvo a rozpočtové obmedzenia. Rusko poskytuje aj vojenský výcvik a podporu; od afrických krajín má objednávky na obranu v hodnote 14 miliárd USD.
Podľa denníka Nezavisimaja Gazeta, ktorý cituje vojenských expertov, môže Rusko propagáciou a snahou zbaviť sa vojenského vybavenia zo sovietskej éry v Afrike veľa získať. Rusko je predsa sebestačné a má ekonomickú nezávislosť, takže s nadšením presviedča afrických lídrov, aby nakupovali hnojivá a obilie. Bezpochyby sa africkí lídri donekonečna chvália obrovskou neobrábanou pôdou, pričom vynakladajú len malé úsilie na podporu a mechanizáciu poľnohospodárstva.
Počas týchto mesiacov rusko-ukrajinskej krízy a sankcií zo strany Spojených štátov, Európy a tichomorských spojencov ruská diplomacia opakovane zdôrazňovala, že Moskva je pripravená do konca roka 2022 vyviezť 30 miliónov ton obilia a viac ako 20 miliónov ton hnojív.
Podľa správ miestnych ruských médií Federálne centrum pre rozvoj agrárneho exportu pri ruskom ministerstve poľnohospodárstva Agroexport v úzkej partnerskej spolupráci s Trust Technologies a podnikateľskou expertnou komunitou vypracovalo podnikateľský plán rozvoja exportu poľnohospodárskych produktov (obilnín, mliečnych, mäsových a cukrárenských výrobkov) na perspektívne trhy afrických krajín.
Cieľom projektu je pripraviť prakticky orientovaný model na zvýšenie dodávok a zvýšenie konkurencieschopnosti ruských poľnohospodárskych výrobkov na africkom trhu. V správe sa uvádza, že ako cieľové trhy pre dodávky poľnohospodárskych výrobkov bolo vybraných deväť afrických krajín. Sú to Angola, Kamerun, Etiópia, Ghana, Keňa, Maurícius, Nigéria, Tunisko a Južná Afrika.
V uvedenej správe sa výslovne uvádza pripravenosť afrických lídrov vynakladať štátne rozpočty na dovoz potravín; ústrednou témou samitu Rusko – Afrika v roku 2023 je bezpochyby “potravinová bezpečnosť”. Na tieto krajiny pripadá 40 % obyvateľstva kontinentu a jedna tretina všetkého afrického dovozu poľnohospodárskych výrobkov; Rusko odhaduje, že z Afriky získa približne 33 miliárd USD.
Podľa správ bolo na záver prvého rusko-afrického samitu podpísaných viac ako 90 dohôd. Na webovej stránke ruského ministerstva zahraničných vecí sa uvádza, že v uplynulých rokoch sa uskutočnilo niekoľko bilaterálnych stretnutí na najvyššej úrovni, podpísalo sa niekoľko memoránd o porozumení a bilaterálnych dohôd.