Tú náročnú úlohu, dať dohromady 76-člennú väčšinu, má Eduard Heger, predseda vlády Slovenskej republiky, ktorá je od 16. decembra 2022 dočasne poverená vykonávaním svojej pôsobnosti, až do vymenovania novej vlády.

Kto je vlastne tento 46-ročný „obyčajný človek“, ktorý sa po nijako nie závratnej profesionálnej kariére dostal v podstate náhodou do funkcie predsedu vlády? Vyštudoval obchod a marketing na Ekonomickej univerzite v Bratislave a potom pracoval v rôznych malých firmách ako vedúci predaja či manažér. V rokoch 2001 až 2005 pôsobil ako konzultant na Ministerstve obrany, v jeho životopise sa píše, že sa „podieľal na reforme Ozbrojených síl SR“. Medzitým sa angažoval aj medzi kresťanskými laikmi, v rokoch 2007 až 2016 pracoval spolu s Jurajom Drobom v spoločnosti, ktorá predávala do USA luxusnú vodku – a potom vstúpil do politiky.

V OĽaNO, ktoré bolo tak ako aj dnes, aj vtedy súkromnou politickou eseročkou Igora Matoviča, robil manažéra – hoci je otázkou, čo vlastne môže znamenať funkcia s takýmto názvom v štvorosobovom hnutí jedného človeka, a čím sa líši od funkcie šéfovho poskoka. Heger sa postupne, vďaka svojej submisívnosti stal takmer posledným, kto sa tvárou v tvár voči Matovičovým úletom a manipuláciám s ním nepohádal a z OĽaNO neodišiel.

No a potom boli voľby, ktoré Matovič nedopatrením a na všeobecné prekvapenie vďaka finte s „Počiatkovou“ vilou vyhral a Heger, ako šéfov najbližší človek, sa po Matovičovom nútenom stiahnutí z pozície premiéra stal jeho nástupcom.

Murphyho zákon hovorí, že človek stúpa v kariérnom rebríčku až dovtedy, kým nepríde do funkcie, na ktorú už nestačí. Ono to je nejako tak: silná osobnosť si pretvorí svoju pracovnú pozíciu na svoj obraz, zatiaľ čo nevýraznú osobu funkcia pretvorí na karikatúru tej funkcie. Je na čitateľovi, aby si sám zhodnotil, ktorá z tých možností lepšie sedí na Eduarda Hegera.

Premiérske kreslo si žiada silnú a výnimočnú osobnosť s jasnou víziou a voči Hegerovi je vlastne tak trochu kruté, že ho politický príboj vyvrhol zhodou okolností práve do tohto kresla, ktoré je na neho zjavne až príliš tuhou vodkou.

A teraz má dokonca za úlohu zložiť „76-ku“, teraz mu v podstate leží v rukách najbližší osud Slovenskej republiky. Má použiť všetku svoju charizmu a argumentačné schopnosti, aby tých 76 poslancov presvedčil. Na jeho šťastie, nielen to ich má presvedčiť: tá hlavná dilema, ktorú poslanci teraz riešia je, či dajú prednosť neistote úradníckej vlády či predčasných volieb, alebo zafunguje heslo „sezam otvor sa“ (po slovensky „lebo Fico“) a skala ukrývajúca všetky tie poklady sa pred nimi ešte na celý jeden rok otvorí.

Heger sa za tri roky vo funkcii zmenil: získal sebavedomie, rozrečnil sa a možno je aj sám spokojný s tými… povedzme že myšlienkami, ktoré do mikrofónov rozpráva. Nie už tak celkom sú spokojní občania, ktorí sú najmä v poslednom čase niektorými jeho vyjadreniami šokovaní. Tak napríklad to nedávne jeho vyhlásenie o tom, že si za absurdne vysoké zálohové faktúry môžu podnikatelia sami, pretože proti nim vopred neprotestovali.

Tento výrok samozrejme opozícia búrlivo škandalizovala. Napríklad líder Smeru-SD Robert Fico to okomentoval slovami, že „tento odvolaný predseda vlády včera naznačil, že on je tak nepripravený, nekvalifikovaný a tárajúci človek, že on ohrozuje túto krajinu neskutočným spôsobom.“ Podobne sa vyjadrili aj hlavy ďalších opozičných strán.

Tento, ale aj ďalšie prípady naznačujú, že Heger akoby už strácal nervy a na tlak, ktorému musí čeliť, reagoval čoraz prchkejšie a hlúpejšie. Nuž, nebude to mať úplne jednoduché. Koalícia sa rozpadla kvôli jeho straníckemu šéfovi Matovičovi, a je teda logické (hoci, kde v tejto politickej kompánii hľadať nejakú logiku…), že nová koalícia sa bude dať zložiť iba bez Matoviča – a teda Heger ho bude musieť opustiť, aby 76-ku zložil. Už aj Matovič priznáva, že Heger aj s ministrom pre americké vojny a slávu Ukrajiny opustia OĽaNO.

Matovič sa síce tvári, že on to práve tak myslel, aby Heger a spol. odišli a oslovili ešte viac voličov, ale tomu sa dá asi tak veriť, ako ostatným Matovičovým tvrdeniam. Skôr sa dá pomerne bez námahy predpokladať, že Heger sa stane ďalším objektom Matovičovej pomsty.

Heger sa napriek tomu tvári mimoriadne optimisticky. Kde vzal tú sebaistotu a energiu? Že by pramenila z vnútornej sily jeho osobnosti? Niekto by si možno skôr tipol, že suverenita, s akou sa teraz vznáša po chodbách štátnych inštitúcií, je už odrazom istoty, ktorú mu dávajú jeho noví páni.

A tí riešia podobnú dilemu ako slovenskí koaličníci, vlastne tú istú, len z iného uhla pohľadu. Či bude lepšie dopustiť predčasné voľby a dúfať, že to, čo bude po nich, bude pre ich účely dostatočne použiteľné, alebo to ešte rok podržať v súčasnom režime, ktorý im vyhovuje – a riskovať, že to čo príde potom, budú vedieť nejako zvládnuť.

Riskantné to budú mať tak či onak, pretože hoci by sa aj spoliehali na kreativitu bohyne Isis (egyptsky Eset), manželky vládcu podsvetia, ale ani tá nemusí vždy dokázať úplné zázraky. Už príliš veľa ľudí na Slovensku, najmä tí s peňaženkami vykradnutými infláciou a financovaním vojny na Ukrajine (a budú len pribúdať), už má celého tohto cirkusu plné zuby. A už príliš veľa je tých, ktorí veľmi dobre vidia, kto za tým všetkým stojí.

Zvládne túto situáciu obyčajný Edo s čoraz slabšími nervami? Občania sa nemusia iba nečinne prizerať, čo sa bude diať: majú ešte jednu loptičku. Odpáliť ju môžu už o päť dní.

Ivan Lehotský