Môj profil 
Predplatné
Vírus sa najprv objavil v Číne. Čina, vďaka svojim totalitným prvkom, je najakcieschopnejšia, a preto ju nákaza nezaskočila. Keby sa vírus ako v prvej krajine objavil v Taliansku, tak to by asi pri svojej akcieschopnosti už pravdepodobne vymrelo.
Čína však reagovala razantne a oblasti s výskytom vírusu uzavrela. Zakázala vychádzanie a stretávanie. Zabezpečila potraviny, lieky a zdravotnú dostupnosť. Prípad nemocnice pre tisíc ľudí, ktorú postavili za 9 dní, sa stal najlepším PR čínskeho režimu.
Pandémiu vzhľadom na hustotu a počet obyvateľov východného obra a ďalšie špecifické parametre zvládli a dnes je u nich pandémia na ústupe.
V Číne sa nakazilo približne 81 000 ľudí a zomrelo 3 120. Ale ako hovorí Macron, ktorý to však myslí úplne inak, vírus nemá pas, a tak sa preniesol do Európy a zatiaľ najviac postihol Taliansko, ktoré dlho nereagovalo na nebezpečenstvo. V Taliansku je k dnešnému dňu nakazených asi 32 000 ľudí a zomrelo už cez 2 500 (mortalita sa približuje k 8 % zatiaľ čo v Číne to boli necelé 4 %). Teda mortalitu má Taliansko vyššiu ako Čína, nehovoriac už o Južnej Kórei, kde je táto na úrovni iba do 1 %.
Európske krajiny vidiac vývoj v Ázii zareagovali dvomi základnými spôsobmi. Jeden je taký, ako vidíme najmä vo Veľkej Británii (ale aj v Holandsku a Belgicku). Spočiatku neobmedzili v podstate nič, len požiadali starých ľudí, najmä nad 70 rokov, lebo tí sú najviac ohrození, aby sa držali v karanténe a predišli tak vlastnej život ohrozujúcej nákaze. Zároveň vyzývajú tých, ktorí majú nejaké symptómy, aby tiež zostali v domácej karanténe a nevychádzali medzi ľudí.
Británia týmto postupom sleduje dve veci. Udržanie ekonomiky v chode a vybudovanie kolektívnej imunity, pretože predpokladajú, že koronavírus, ak sa ho aj teraz podarí potlačiť, sa na jeseň vráti znova (ako sa v Číne vracia v iných oblastiach už teraz). A v prípade vybudovanej kolektívnej imunity, by už potom nenapáchal väčšie škody ako chrípka.
Briti predpokladajú 500 tisíc mŕtvych, prevažne ľudí nad 70 rokov a ľudí, ktorí majú rôzne iné zdravotné problémy, ktorí sú na následky ochorenia najcitlivejší. To číslo je aj pri počte obyvateľov veľkej Británie 66 miliónov ohromujúce.
A to si myslím, ani britskí politici nezvládnu a budú musieť pod tlakom médií a verejnej mienky začať prijímať opatrenia, ktorým sa zatiaľ vyhýbajú.
Druhý spôsob je taký, aký sa aplikoval aj u nás na Slovensku, to znamená, že už v počiatkoch sa prijali relatívne prísne opatrenia, aby sa zamedzilo prenosu nákazy. Zrušili sa všetky verejné zhromaždenia, zavreli sa rôzne prevádzky, v podstate všetky služby okrem obchodov s potravinami a drogériou a medikamentmi. Ľudia majú nosiť rúška, nevychádzať zbytočne von, atď.
Tieto opatrenia majú za následok dva hlavné výsledky. V prvom rade je dosiaľ počet nakazených na Slovensku veľmi nízky. Zaregistrovaných prípadov v čase písania článku ešte nie je ani sto. To je výborné.
Na druhej strane, život úplne zastal. Väčšina prevádzok služieb musela zavrieť, či už priamo z nariadenia vlády, alebo jednoducho preto, že i tak by ich nemali komu poskytovať. Ľudia nevychádzajú.
To však nebude zadarmo. Opatrenia na ochranu zdravia obyvateľov budú mať dôsledky, ktoré si dnes ľudia neuvedomujú, a ktoré nebudú chcieť znášať. Sú to dôsledky samozrejme ekonomické. Dnes si ľudia ešte neuvedomujú, že dva týždne si vedia zobrať dovolenku, týždeň – dva ich môže podržať aj zamestnávateľ a vyplatiť im mzdu napriek tomu, že neboli v práci a nemá žiadne tržby. Ale nebude ich môcť držať mesiac alebo dva.
Ak sa bezpečnostná situácia, ktorá sa na Slovensku kvôli koronavírusu pretiahne na niekoľko mesiacov (odborníci dokonca hovoria, že by mala nákaza kulminovať niekedy na prelome júna a júla, teda o dva – tri mesiaca), zamestnanci, ktorí sú dnes doma, sa už nebudú mať kam vrátiť. Jednoducho budú prepustení a spoločnosti, v ktorých pracovali, budú v mnohých prípadoch aj zrušené.
Ľudia si zatiaľ neuvedomujú, že v marci ešte dostanú výplatu, možno nižšiu ale dostanú, no v apríli už nie. Predstavte si, že ju nedostanú ani v máji, júni a júli. Podnikatelia ich nebudú mať z čoho vyplatiť. Pravdepodobne im dajú aj výpovede. Koľkí vydržia bez príjmov 4 mesiace? Celkovo mzdy klesnú a bude obrovská nezamestnanosť.
Štát nebude vládať vykompenzovať tieto ušlé mzdy a iné straty. Nebude mať na to jednoducho peniaze. Odškodní pár veľkých spoločností, ktoré teraz zavreli, ako napríklad automobilky, (ktoré mám podozrenie aj tak zavreli skôr kvôli tomu, že celosvetovo padol dopyt a takto aspoň získajú nejaké odškodné od štátu) a ostatní si budú musieť poradiť, ako budú vedieť.
Ak tieto opatrenia potrvajú dlhšie, bude to masaker pre ekonomiku. Ak sa vírus na jeseň vráti, ako sa predpokladá a znova sa príjmu podobné opatrenia, spadneme do takej chudoby, že kríza v roku 2008 bude iba smiešny malý odvar.
Zachránia sa ľudské životy, ale bude to za cenu chudoby drvivej väčšiny ľudí a za cenu obrovského poklesu životnej úrovne. Ale naozaj dramatického.
Máme tu teda dva funkčné systémy na boj proti koronavírusu. Jeden ide obetovať svojich hlavne starších obyvateľov (dalo by sa cynicky povedať, že si vyrieši aj sociálne problémy ohľadne vyplácania dôchodkov – vo Veľkej Británii je priemerná dĺžka života 81 rokov) a druhý, ktorý sa pokúsi všetky životy zachrániť, ale za cenu obrovských ekonomických problémov jeho obyvateľstva.
O dva – tri mesiace uvidíme, ktorý systém je na boj s koronavírusom účinnejší a ktorý aké konkrétne výsledky priniesol. Na jeseň, lepšie povedané na Vianoce, to už uvidíme s určitosťou.
Karol Kalapik
Text článku si môžete vypočuť aj na našom kanáli:
