Táto krádež viedla ku krátkej vojne v bratislavskom podsvetí, ktorá skončila smrťou jej bossa Miroslava Sýkoru i jeho pravej ruky Petra Križanoviča.

Popri ceste stojí z oboch strán niekoľko spustnutých domov, medzi nimi zhrdzavená zastávka pre autobusy a obďaleč torzo bývalého družstva. Nič, prečo by tu človek zastavil. Vitajte v Krvavých Šenkoch.

Územie bez signálu

Čo si počas návštevy Krvavých Šenkov všimnete okamžite, je fakt, že váš mobilný telefón tu zrejme stratí signál. Nikto nevie vysvetliť, prečo je to tak, no pokým ešte tesne pred dedinou ho máte, za tabuľou sa vám stratí. Po východe z dediny vám vzápätí opäť naskočí.

Zvláštnosti sa k tejto osade viažu odjakživa. V minulosti sa nazývala Huszár majer a najznámejšou historkou je tá o pánovi z Dobrej vody, ktorý bol na ceste z Hlohovca do Nitry.V Hlohovci sa však neplánovane zdržal a keďže hradby do Nitry už boli zatvorené, rozhodol sa prenocovať  so svojou družinou niekde po ceste. Jeden z jeho druhov sa však musel vrátiť do Hlohovca, pretože sa po ceste odtrhla podkova jeho koňovi. Pocestní sa ubytovali práve na Huszár majeri. Pomocníkov uložili na seno, pána pozvali do hostinca.

Ponúkli mu večeru, naliali víno. Jednej zo slúžok sa však pána uľútostilo, preto mu pošepla, aby víno nepil, že je otrávené. Pán ju poslúchol a odišiel do izby na poschodí. Chcel si ľahnúť do postele a vtedy si všimol, že plachta je od krvi. K dverám izby si preto pristavil stoličku a zabarikádoval sa. O polnoci sa zbojníci začali sekerami dobýjať do izby. Vtedy však k hostincu dorazil sluha, ktorý sa zdržal v Hlohovci pre svojho koňa. Ten spolu s ďalšími členmi družiny pána zachránil a šéfa zbojníkov chytili.

Pri prehliadke hostinca našli v pivnici vo vápne tri mŕtve dievčenské telá. Traduje sa, že zbojníci dodávali dievčatá pre čachtickú pani Alžbetu Bátoriovú.

O tom, že tieto historky nemusia vždy sedieť s realitou, svedčí aj fakt, že v roku 1848, keď sa príbeh pána mal odohrávať, bola Alžbeta Bátoriová už 234 rokov po smrti a mesto Nitra bolo podstatne väčšie ako v stredoveku, keď sa mestá na noc zatvárali.

Jedna z najnovších historiek hovorí o príbehu taxikára, ktorý počas daždivej noci prechádzal cez Krvavé Šenky. Keď zbadal osamelú ženu na kraji cesty, zastavil jej. Nastúpila, no bola ticho. Neodpovedala ani vtedy, keď sa s ňou taxikár pokúšal nadviazať komunikáciu. Keď sa následne taxikár pozrel do spätného zrkadla uvidel len prázdne sedadlo so zapnutým bezpečnostným pásom a mokrou mlákou pod sedadlom. Pravdivosť tohto príbehu nie je doložená – je to skôr historka, ktorú si ľudia hovoria pri prechádzaní osadou – poväčšine so zníženou rýchlosťou, keďže obec je miestom so zvýšeným výskytom dopravných nehôd.

Rekordná banková lúpež

Čo je však dokázané, je úloha Krvavých Šenkov na v najväčšej bankovej krádeži Slovenska. V januári 1996 štvorica páchateľov ukradla z nitrianskej pobočky Všeobecnej úverovej banky približne 173 miliónov vtedajších korún (dnes cca 5 miliónov eur).

Zlodeji sa rozhodli, že korisť si rozdelia v dome jedného z nich, v Krvavých Šenkoch. Práve pri delení rekordného lupu ich prekvapili ďalší ozbrojení muži, ktorí im oznámili, že polovicu z koristi si berú, lebo banku chceli pôvodne vylúpiť oni, no pätica Nitranov ich predbehla. Jedným dvojice ozbrojencov mal byť Peter Križanovič – pravá ruka bossa bratislavského podsvetia Miroslava Sýkoru.

Z úlomkov svedeckých výpovedí, ktoré sa v priebehu nasledujúcich rokov podarilo vyskladať, vyplýva, že Sýkora dal následne Križanovičovi za túto službu „len“ 13 miliónov korún, z čoho vznikol medzi bossom a jeho pravou rukou konflikt. Výsledkom bola najprv vražda Sýkoru (pravdepodobne na Križanovičov príkaz) vo februári 1997 a o dva mesiace na to aj vražda Križanoviča, za ktorou stál gang Miroslava Sýkoru.

Čo zistili lovci duchov?

Netrvalo dlho a tajomná osada pritiahla aj pozornosť skupiny lovcov duchov, ktorí si hovoria Slovak ghost hunters (SHG) a ktorá funguje od roku 2015.

„Vďaka podnetu od fanúšika sme sa dozvedeli, že toto miesto je plné záhad,“ hovorí pre Baška z SGH.

Vyšetrovanie vyzerá tak, že lovci duchov prídu na miesto, rozložia si potrebnú techniku, ktorá napríklad skenuje rádio vlny, monitoruje teplotu v miestnosti či zmeny elektromagentických vĺn, alebo robí video či foto záznamy. Tieto údaje následne analyzujú.

Počas svojho výskumu v Krvavých Šenkoch členovia SGH prešli viaceré budovy. „Mali sme isté nahrávky z daného miesta, ktoré dosvedčili to, že na danom mieste sa nachádzajú paranormálne javy. Môžete si pozrieť našu epizódu na YouTube SGH-Krvavé Šenky,“ hovorí Baška a dodáva: „Faktom je, že sme tam skoro vôbec nechytili signál, čo znamená, že ak sa nám niekto/niečo ozvalo cez tzv. Spirit box, tak to bola jednoznačne entita (duch). Pri hlase ktorý počujeme zo Spirit boxu v čase, keď na danom mieste nie je signál neexistuje racionálne vysvetlenie. Ide o paranormálny jav. Dokonca v istých priestoroch, kde bolo riadne teplo sme často cítili chlad, ako keby sa niečo ,, prechádzalo,, okolo nás. Následne to chladné miesto zmizlo. Pocity tam boli zaujímavé.“

V súčasnom období je osada neobývaná. Takmer. Len v jednom z domov žijú ešte dvaja ľudia. Za opustením obce nestojí žiadna vyššia moc. Kedysi tu bývali zamestnanci tunajšieho majera, no zadarmo. Neskôr majer skrachoval, potom jeho majiteľ chcel, aby obyvatelia platili aspoň za elektrinu a vodu. Keď odmietli, tak im vypol elektrinu a vodu, na čo sa väčšina z nich odsťahovala do Nitry či okolitých obcí.

Odvtedy sú Krvavé Šenky len opustenou osadou administratívne spadajúcu pod vedľajšiu obec Lehota a miestom opradenom niekoľkými lokálnymi legendami, cez ktoré väčšina šoférov jazdí s rešpektom.