Duch Svätý robí z Cirkvi “chrám živého Boha”, vraví Mário Tomášik

Bratislava 28. mája 2020 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS)

Duch Svätý robí z Cirkvi “chrám živého Boha”, oživuje ju a posväcuje. Zároveň “nám dáva dary, ktoré potrebujeme pre náš každodenný život, či už v duchovnej alebo fyzickej oblasti,” hovorí v rozhovore s TK KBS Mário Tomášik, vedúci Spoločenstva pri Dóme sv. Martina v Bratislave. “Veľmi dôležité pre pochopenie Turíc (Päťdesiatnice) je skutočnosť, ze toto vyliatie Ducha nie je jednorazová udalosť. Vidíme, že učeníci mali onedlho daľšiu podobnú skúsenosť (Sk 4, 31 ) a Cirkev hovorí, že tento príchod Ducha neprestáva,” dodal pred nedeľnou Slávnosťou Zoslania Ducha Svätého Tomášik, ktorý zverejňuje na sociálnej sieti spoločenstva každý deň krátke biblické zamyslenie ako prípravu na “Turíce”

“Tento sviatok má obrovský význam pre celú Cirkev. Len si to nie vždy uvedomujeme. Turíce (Päťdesiatnica) sú dokončením a zavŕšením Veľkej noci. Kňaz sa na Turíce pri liturgii modlí:” lebo na zavŕšenie našej spásy si zoslal Ducha Svätého”. Aj v liturgickom roku končí veľkonočné obdobie Zoslaním Ducha Svätého. Pán Ježiš dokonca hovorí, že je pre nás lepšie, aby (fyzicky) odišiel, lebo inak by nemohol prísť Tešiteľ. Tak je veľmi dôležité Zoslanie Ducha Svätého. V Duchu svätom je možná Ježišova prítomnosť iným, dalo by sa možno povedať aj “intenzívnejším” spôsobom medzi nami a dokonca v nás,” hovorí Mário Tomášik. Pokračuje, že iba “vďaka sile a prítomnosti Ducha Svätého je možné žiť nový život v Kristovi. Preto tak veľmi každý z nás potrebuje vyliatie Ducha Svätého vo svojom živote.”

Na Turíce bola podľa jeho slov verejne zjavená (ukázaná) Cirkev. “Niektorí hovoria, že vtedy Cirkev slávi “narodeniny”, uviedol. “To Duch Svätý robí z Cirkvi “chrám živého Boha”, oživuje ju a posväcuje. Čiže Turíce (Päťdesiatnica) je sviatok, kde si pripomíname, že učeníci (apoštoli, Panna Mária, ďaľšie ženy a ostatní – dohromady asi 120 ľudí) mali zvláštnu skúsenosť (až zážitok) a pri nej získali aj zvláštnu silu od Boha a odvahu začať verejne slúžiť a ohlasovať. Ale tento sviatok ide oveľa hlbšie k samej podstate fungovania Cirkvi i toho, ako Božia milosť účinkuje v nás veriacich,” pripomína Mário Tomášik.

Vysvetliť túto udalosť ľuďom je podľa neho jednoduché. “Od Ježišovho Nanebovstúpenia tých asi 120 ľudí sa modlí (aj v chráme (podľa Lukáša) ale hlavne v hornej miestnosti (večeradle), ako uvádzajú Skutky v 1. kapitole. Čo je pre mňa skôr také zarážajúcejšie, je to, že napriek tomu, že Ježiš odišiel, tak sú celkom radostní (aspoň tak odchádzali od miesta Nanebovstúpenia do Jeruzalema). Ježiš im hovorí, že o niekoľko dní dostanú moc z výsosti, respektíve budú pokrstení Duchom Svätým. Náhle, nečakane (nečakane v tom zmysle, že nie že by neboli pripravení, ale že nevedeli ako sa to udeje) zostupuje na nich Duch svätý. Zrazu je tam hukot, vietor, ohnivé jazyky a oni sú naplnení Duchom Svätým. Je to viditeľné a počuteľné aj navonok. Zrazu sa tam ukáže veľký zástup ľudí.”

“Všetko to má aj svoju hlbokú symboliku na vysvetlenie ktorej tu nie je priestor,” povedal vedúci Spoločenstva pri Dóme sv. Martina v Bratislave. Dôležité je podľa mňa zdôrazniť, to, čo hovorí Písmo: “Všetkých naplnil Duch Svätý…”(Sk 2, 4). Lebo naplnenie Duchom Svätým je pre všetkých bez ohľadu na vzdelanie, vek, životné skúsenosti, postavenie a podobne. Veď Božiu lásku potrebuje každý z nás. A tá je v nás rozliata skrze Ducha Svätého,” pokračuje ďalej Tomášik.

Mária zaujalo, ako je zaujímavé to, že “rôznorodý zástup im zrazu rozumie aj keď su z rôznych národov (lebo Duch Svätý zjednocuje a spája), učeníci majú zrazu veľkú odvahu (to spôsobuje Duch Svätý v živote kresťana), mudrosť v reči a duchovnú autoritu a to, že zhromaždení ľudia sa zrazu kajajú a dávajú sa pokrstiť (a toto zasa spôsobuje Duch Svätý v životoch ľudí, ktorí počujú evanjelium). Malá pikoška je, že to zrejme neprebehlo v úctivej a sterilnej atmosfére, pretože ľudia učeníkov podozrievali, že sú mierne opití. Až to musel Peter vysvetliť, že nie sú opití, ale naplnení Duchom. Zrejme tá silná prítomnosť Ducha Svätého v nich a pri nich bola silnejšia, ako to, aby sa správali “dôstojne”. Radosť, ktorá ich naplnila, zrejme aj s Ježišovej prítomnosti, ktorá tam bola skrze Ducha Svätého, aj Božia sila, ktorá ich prenikla bola väčsia ako čakali a vedeli ovládnuť,” hovorí Mário Tomášik.

A prečo by sa mali ľudia modliť k Duchu Svätému a prosiť o jeho dary? “Asi najlepšia odpoveď je, lebo ich k tomu vyzýva Cirkev a prosí ich o to. “Cirkev nás povzbudzuje, aby sme každý deň vzývali Ducha Svätého, najmä na začiatku a na konci každej dôležitej činnosti” (KKC 2670). Ďalej preto, lebo Duch nás posväcuje a dáva nám silu. A dáva nám dary, ktoré potrebujeme pre náš každodenný život, či už v duchovnej alebo fyzickej oblasti. A potom nám dáva dary potrebné pre službu iným. Ak máme otvorené srdce a chceme slúžiť a pomáhať iným, tak dary Ducha Svätého sú k tomu veľmi potrebné. Pretože s nimi to je oveľa efektívnejšie a prináša to viac ovocia,” dodáva Mário Tomášik, vedúci Spoločenstva pri Dóme sv. Martina v Bratislave.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.