V článku „Klin Židov medzi Slovanmi“ z mája 2017 Rostas uvádzal citácie na adresu židov, autormi, ktorých sú osobnosti ako Jozef Miloslav Hurban, Matej Bel, Svetozár Hurban Vajanský, či Andrej Kmeť. „To, čo nájdeme v historických spisoch od najväčších slovenských dejateľov, by si dnes bez sociálnej a mediálnej smrti nemohol dovoliť napísať nikto. Ba dokonca zákony, ktorým sme dovolili, aby nad nami vládli, by nás priviedli až k samotnému vylúčeniu zo spoločnosti,“ napísal napríklad v článku. A tak po Mazurekovi je Rostas druhým človekom po roku 1989, ktorý je odsúdený za verbálne a písomne vyjadrený názor.
Súd nakoniec prekvapivo uznal Rostasa vinným z rozširovania extrémistických materiálov a hanobenia rasy a národa. Ide o druhý ideologický rozsudok v SR, pri ktorom vidieť evidentný dvojaký právny a nespravodlivý meter justície, keďže iné známe otvorené hanobiace prejavy nenávisti a výzvy k násiliu u iných osôb, neboli políciou a prokuratúrou ani súdmi riešené. Na Slovensku ide v krátkom čase už o druhý rozsudok, v ktorom zohráva hlavnú úlohu právo na slobodu prejavu. V prípade vystupuje opäť prokurátor Tomáš Honz.
Sudca v zdôvodnení rozsudku absurdne prejudikoval, že v rámci európskej koncepcie slobody prejavu sa presadzuje postoj, že v prípade netrestania konania, ktoré podľa prokurátora Honza spáchal obžalovaný, sa môže roztočiť „špirála nenávisti“ čo môže vyústiť do udalostí ako napríklad genocída v Rwande. Z hľadiska prezumpcie neviny a právnej logiky je právnou absurditou založiť rozsudok na tom, čo sa ešte nestalo, a k čomu obžalovaný explicitne ani implicitne nevyzýval. Citovanie výrokov významných predstaviteľov slovenskej histórie a kultúry nie je trestným činom.
„Obžalovaný je trestaný za hanlivý článok proti židom,“ povedal sudca pričom verejnosti známe nenávistné prejavy iných občanov voči slovenskému národu či bielej rase boli nepovšimnuté. „Postihovaný je práve za tento svoj prejav,“ zdôraznil sudca, pričom mnohí namietajú, že iné prípady otvorených výziev na zabíjanie justícia a polícia ignorovali, napriek tomu, že sa dostali do médií. Podľa súdu sa obžalovaný Rostas v danom článku, napriek tomu, že je podľa názoru súdu hanlivý, paradoxne nedopustil prečinu podnecovania nenávisti. „Súd nezistil existenciu úmyslu podnecovať,“ konštatoval sudca lebo chýbala explicitná výzva, ktorá je súčasťou skutkovej podstaty podnecovania. Kto bude ďalší na rade v týchto ideologických procesoch, sa necháme prekvapiť.
René Balák