Drucker hovorí, že si vďaka ľuďom, ktorí sa správali zodpovedne, môžeme povedať, že sme pandémiu zatiaľ zvládli. Cena za tento úspech je a bude podľa neho ale vysoká.
Ľudia zo začiatku dôverovali sľubom štátu, že im pomôže a že sa postará. Pomoc od štátu podľa Druckera ale neprišla ani včas a ani tak, ako bola potrebná, či ako bola sľúbená.
“Mnohí podnikatelia končia, prepúšťali a prepúšťajú. Za prvý mesiac to bolo takmer 40-tisíc ľudí. Pre tých kríza len začína. Nebude to v poriadku aj preto, lebo vláda nemyslí ani len na 1 krok dopredu. Veď aj premiér už hovoril, že naša ekonomika je závislá na nemeckej, či talianskej a veľa nezmôžeme. Tak prečo nepodporujeme domáci trh? Poľnohospodárstvo, nové investície, výstavbu, oblasť sociálnych služieb,… všade tam, kde budeme vytvárať pracovné miesta pre ľudí?,” pýta sa.
Dodáva, že sme každým jedným dňom pozadu, pretože namiesto jasnej vízie, ako sa z tejto situácie dostať von, máme iba jasnú víziu, ako sa v tom “teteliť”.
Drucker upozorňuje na to, že mnohí podnikatelia, ktorí museli zatvoriť obchody a firmy, ich už možno nikdy ani neotvoria, lebo to jednoducho nezvládnu. “Ich celoživotná práca je troskách. Mnohí ľudia prídu o prácu, mnohé rodiny o živiteľov či živiteľky. Naša ekonomika v prvom štvrťroku padla viac ako ekonomiky Talianska či Španielska, na ktorých sa pandémia naozaj vyzúrila. Nás korona takmer obišla, ale ekonomicky patríme medzi najhoršie zasiahnuté štáty v Európe. A to stačili dva týždne v marci.”
“Žiaden víťazný tanec preto nie je namieste. Pomoc ekonomike vláda Igora Matoviča zbabrala na celej čiare. Keď ľudia a firmy potrebovali podporu okamžite, trvalo týždne, kým dostali prvé peniaze. Tam, kde bolo treba stovky miliónov eur, vláda sa zmohla poslať pár sto eur na zamestnanca. To, žiaľ, nikomu nezachráni podnik a nenahradí výpadok tržieb,” dodáva.
Drucker tvrdí, že je preto na čase, aby sa kompetentní zatvorili do práce, začali pracovať a navrhli riešenia, ktoré by dotiahli do konca.
“Ale to by znamenalo menej rečí a menej tlačoviek a viac ozajstných riešení. Hoci sa zdá, že mnohým sa toto divadlo páči. Teda, myslím si, že tým prvým 40-tisíc prepustených už asi veľmi nie. Vraciame sa do “normálu”, ktorý je len začiatkom ekonomickej krízy. Bez plánu, ako s ňou bojovať,” uzatvára.
Tatiana Stará