„Na takomto orezaní sa veľa neušetrí. Od roku 2002 do konca aktuálneho volebného obdobia rozdelí štát stranám 349 miliónov eur (po zohľadnení inflácie by išlo o takmer pol miliardy eur). Z toho len necelých 33 miliónov ide mimoparlamentným stranám, ktoré prekročili tri percentá. Za celé obdobie 2002 až 2027 tak získajú len necelú desatinu štátnych príspevkov,“ skonštatovala organizácia. Poukázala zároveň na to, že Smer-SD do roku 2027 zinkasuje trojnásobok ako všetky mimoparlamentné strany dokopy, a to 101 miliónov eur.

Nárok na príspevky mali po voľbách podľa sorosovcov vždy dve neparlamentné strany. Výnimkou sú voľby 2020, keď ich bolo šesť vrátane jednej koalície.

Organizácia tvrdí, že opatrenie môže zvýšiť nerovnováhu v politike. „Posilní pozície veľkých strán s pohodlným prístupom k financiám a znevýhodní konkurenciu. Na úspešnú kampaň sú dnes potrebné aspoň dva milióny, čo si môžu dovoliť len väčšie zabehnuté strany,“ zhodnotila. TIS doplnila, že menšie a nové strany sú odkázané na pôžičky. Riziko pôžičiek znižovalo možnosť získať štátny príspevok pri prekročení troch percent. Bez tohto výhľadu sa podľa nich stane financovanie neúnosne rizikovým.

„Dôsledkom môže byť menšia konkurencia a ťažší vstup nových hráčov do politiky. Zmena môže zlikvidovať aj menšie zabehnuté strany, ktorým sa voľby nevydaria. Rásť môže aj závislosť od mecenášov, ktorí si investíciu plánujú neskôr vybrať cez štátne zákazky. Tí sa často snažia zostať v anonymite, čo zvyšuje riziko fiktívnych darcov, netransparentnosti a zásahov cudzích mocností do volieb,“ uviedla TIS.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) vo štvrtok (22. 5.) informoval o návrhu, že príspevok od štátu by mali dostávať len tie politické strany, ktoré sa dostanú po voľbách do Národnej rady SR. Stranám by sa taktiež mohol znížiť príspevok o 30 percent v prípade, ak bude výška deficitu verejnej správy rovná alebo vyššia trom percentám HDP. Ministerstvo vnútra navrhuje aj zvýšenie volebnej kaucie.