V práci si pripadáme ako v útlme, žiaci nosia zo školy stále horšie a horšie známky a ráno nemôžu vstať z postele. Majú tendenciu k depresiám, apatii, agresii bez príčiny, alebo na základe banálnych podnetov. S novou „epidémiou“ sa stretávame niekoľko rokov. Dokonca poznáme aj zdroj nákazy. Ide o počítače, mobily, tablety…

MUDr. Stránský už pred pár rokmi, ako jeden z prvých, rázne varoval pred dopadom technológií na ľudské zdravie.

Podľa popredného odborníka je táto téma v našich regiónoch stále málo diskutovaná. „Je mnoho krajín, v ktorých už dospeli k obmedzeniam alebo zákazom mobilov u detí, môžeme spomenúť napríklad Malajziu, Ugandu, Ameriku alebo Čínu,“ hovorí. „Podľa neurologickej evidencie dôkazov je zásadné, že ide o fenomén. Môžeme do istej miery tvrdiť, že ide o toxickú drogu, ktorá zásadne pôsobí na všetko, čo sme spomenuli – na spánok, sústredenosť, náladu,“ dodal Stránský. Táto téma sa však už dostáva do nejakých legislatívnych kruhov, napríklad do výborov parlamentu alebo sa o nej hovorí aj v Českej pediatrickej asociácii.

Niektoré krajiny už nepovažujú digitalizáciu za znamenie väčšieho rozvoja, práve naopak. Môžeme spomenúť napríklad Francúzsko, kde zakázali deťom nosiť do školy mobilné telefóny, alebo Ameriku, kde zamedzujú prístup deťom do počítačov. Podľa doktora to súvisí s kultúrou, pretože niektoré krajiny vystavia zákaz na používanie mobilov v školách, iné krajiny dajú len odporúčanie konať “na základe zdravého rozumu“.

Môžeme však povedať, že je dosť odborníkov, ktorí rodičom konkrétne vravia: Dajte si pozor! Väčšinou ale nie sú správne zorganizovaní.

Problémy detí

Pediatri hovoria rodičom o nekvalitnom spánku ich detí, o tom, že sú nesústredené, majú problémy so sebaovládaním a dávajú to do súvislosti s otázku, ako dlho ich nechávajú na počítačoch či ako dlho im dovolia denne používať mobily. Majú deti pri sebe mobilný telefón počas noci ? Kto by mal v tomto prípade zasiahnuť, rodičia či školy?

Podľa doktora by mali v tomto prípade najviac zasiahnuť rodičia. Niekedy si rodičia môžu myslieť, že používanie modernej technológie prináša niečo dobré, iní zas argumentujú, že k technológii má prístup každé dieťa. V tomto prípade musia byť edukovaní hlavne rodičia, ale kto im poskytne informácie?

Vplyv médií je v tomto dostatočný, vyzerá to však tak, že najviac zlyhávajú lekári. Potrebné bude presne uviesť čo a kedy sa začne regulovať, prostredníctvom koho a ako bude prebiehať regulovanie. Kompetentní by sa mali vyjadriť, aké sú riziká a čo naopak odporúčajú.

Treba si však uvedomiť, že mnohé deti sú však práve školami donútené využívať technológie. Učitelia im elektronicky zadávajú domáce úlohy alebo im vedú elektronické žiacke knižky.

Rodičia sú v tomto pritlačení okolnosťami z oboch strán. Deti na nich tlačia, pretože mobil a technológie proste chcú, z druhej strany na nich tlačí škola, ktorá využívaním technológie v procese vzdelávania v tomto dáva deťom v podstate za pravdu.

„V tomto by malo zakročiť Ministerstvo školstva vydaním smerníc pre učiteľov a pre školy, čo v triedach má byť a čo naopak, nemá byť,“ hovorí doktor Stránský. „Na druhej strane, keby sa rodičia začali zaujímať a aktívne protestovať proti určitým veciam a komunikovali by s pedagógmi, malo by to obrovský vplyv.“

 

.

Popredný neurológ varuje: Ak rodič chce aby dieťa bolo hlúpe, malo úzkosť, depresiu, stačí urobiť maličkosť

Na ťahu sú dospelí 

„Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je mnoho škôl, ktoré mobily zakazujú, avšak jediným motorom v tomto smere sú práve rodičia. Rodina je v centre tohto celého a práve tá o tom rozhoduje najviac,“ hovorí Stránský.

WHO a Americká pediatrická organizácia vydali stanovisko, ktoré znie: „Žiaden počítač pre žiadne dieťa. Žiadna obrazovka pre žiadne dieťa do dvoch rokov, a od dvoch do piatich rokov jedna hodina denne. U detí od päť do pätnásť rokov maximálne dve hodiny denne.“

Zatiaľ čo sme počas pandémie koronavírusu mali tendenciu WHO poslúchať na slovo a úplne bezhlavo, v tomto prípade odporúčania odsúvame.

„Medicína sa musí o niečo opierať, štúdie sa vytvárajú na základe prieskumu. Tieto prieskumy spravili už spomínané WHO a Americká pediatrická organizácia a riadia sa ním,“ hovorí doktor Stránský. „Mobilné telefóny sú však spojené s inou predstavou. Pri ochorení hovoríme o tom, že sa môžeme nakaziť napríklad smrteľnou chorobou, ktorú môžeme reálne vidieť napríklad v laboratóriu a môžeme na ňu zomrieť. Náš mozog uprednostňuje to, čo ho môže zabiť okamžite, nad čokoľvek iné,“ dodal.

Pod vplyvom technológií sa naša spoločnosť za posledných 20-30 rokov úplne pretransformovala. Moderné technológie nepočítajú s originalitou jednotlivca. V niektorých prípadoch slepo uveríme tomu, čo nám povie WHO a inokedy nám je názor odborníkov ukradnutý.

Aj keď už boli rodičia niekoľkokrát informovaní, problém sa vyvíja naďalej, a to súbežne s vývojom technológií a závislostí detí na nich.

Podľa minuloročnej správy ktorú vypracovali vedci z Národného ústavu duševného zdravia vyplýva, že až 40% žiakov Základných škôl vykazuje známky strednej až ťažkej depresie a 30% žiakov vykazuje znaky úzkosti.

Neurológ hovorí, že teraz už sa už nebavíme o názoroch odborníkov, ale musíme rozobrať známe fakty a položiť si otázku, čo s tým urobíme? „Na základe vierohodných štúdií je dokázané, že k týmto problémom dochádza. Nastali psychologické zmeny, ktoré sú dokázané fyziologicky. To znamená, že my môžeme v tom mozgu reálne vidieť zmeny, ktoré sa tam nemajú odohrávať a to práve v tých častiach mozgu, ktoré môžu práve za gramotnosť, schopnosť riešiť problémy a tak ďalej, a to v priamej súvislosti s počtom hodín, koľko dieťa strávi pred obrazovkou,“ hovorí Stránský.

Môžeme povedať, že tu máme niečo, čo ako toxická ničivá droga funguje v priamej súvislosti s dávkou. Doktor to prirovnal k závislosti na heroíne: „Ak si vezmem málo heroínu, tak niečo pociťujem, ak si ho dám viac zacítim eufóriu, ak si dám ešte trochu viac tak ma to môže zabiť,“ hovorí a dodáva, že: „Táto technológia môže tiež dieťa zabiť  tým, že sa zabije samé, možno padne do depresií, alebo sa stane obeťou šikany. Máme tu teda niečo, čo funguje ako toxická droga pre deti. A to je fakt, nie názor.“

Sociálne siete boli vytvárané okrem iného aj neurológmi, aby vplývali práve na tie centrá mozgu, na ktoré vplývajú napríklad ťažké drogy. Vytváranie si závislosti na sociálnych sieťach je vedomé, zistilo sa, kam to spoločnosť dostalo, ale možno by sme mohli predpokladať aj to kam ju vedie.

Meta má problémy. Ide o zdravie detí a mládeže

„Nejaká sebareflexia u softvérových firiem nie je. Oni potrebujú zarábať. Tak ako aj v prípade drog, tieto firmy môžu zarábať len tak, že môžu predávať množstvo tej drogy, a za odmenu dostanú údaje týkajúce sa nášho súkromia. Tento trend sa čím ďalej tým viac zhoršuje, keďže každá droga funguje rovnako,“ hovorí doktor Stránský a dodáva: „Človek sa s drogou zoznámi, je z nej nadšený, začne ju používať a potom jej potrebuje čím ďalej tým viac, alebo aspoň jej mutáciu.“

Čo sa týka sociálnych sietí, tento fenomén sa uberá zaujímavým smerom, pretože dochádza k väčšiemu “dávkovaniu“ , avšak súčasne odpadá akékoľvek rozumná interakcia. Na začiatku si napríklad na Facebooku mohol človek písať, zdieľať svoje myšlienky pridaním pár viet alebo čítal príspevky iných používateľov. Potom prišiel Instagram, WhatsApp. „Došlo k úplnému zhlúpnutiu, tzv. stupiditifikácii. Napríklad TikTok,“ hovorí doktor Stránský.

.

„TikTok zdieľa niekoľkosekundové klipy, v ktorých sa vôbec nerozpráva, nie je nutná žiadna interakcia. Sú tam samé hlúposti, bizarné obrázky,“ dodáva. „Tam už je len stádové chovanie. Každá generácia má medzi sebou menej a menej interakcií a dialógov. To znamená , že až sem sme klesli, k vlastnej stupiditifikácii, zatiaľ čo oni nám dolujú osobné dáta. A teda hlavne dáta týkajúce sa našich detí,“ dodal.