Môj profil 
Predplatné
Na tieto otázky odpovedala Sputniku uznávaná ekonómka, publicistka a autorka novej knihy V posteli s Androidkou, inžinierka Markéta Šichtařová.
Vo Vašom článku pred tromi rokmi ste písali, že najviac brexit odnesie bankový systém. Z tohto dôvodu je pre banky prijateľná dohoda o brexite a pre politikov – tvrdý brexit, o ktorom hlasovali Briti: “Banks are creating fear using PR agencies and forcing politicians to do something and looking for economic exceptions for their segment. They simply used this tensed situation to Unleash lobingu to their advantage. Politicians see right through them and they refuse to accept the so-called soft BREXIT because the Voters voted for so-called hard BREXIT.” Ako sa za túto dobu situácia zmenila? Čím by bol nápomocný mäkký scenár brexitu?
Markéta Šichtařová: V priebehu času sa čím ďalej viac ukazuje, že odporcovia brexitu sa dohodnúť proste nechcú a ich cieľom nie je mäkký brexit, ale žiadny brexit. Ich zdržiavanie však nikomu veľmi nepomáha. Stav neistoty býva pre finančné trhy oveľa nepríjemnejší ako zlá istota. Som presvedčená, že strach má veľké oči. Ten, koho by sa brexit mohol nejako zásadne dotknúť, sa už najskôr prispôsobil alebo si našiel náhradné riešenie.
Bohužiaľ s tým, ako sa brexit stále odďaľuje, dochádza ako vedľajší efekt na to, že pravdepodobne bude načasovaný do okamihu dňa ekonomického cyklu. Celý vyspelý svet čelí aktuálne hospodárskemu spomaľovaniu, Nemecko už v recesii je (najskôr od 1. kvartálu) (Slová inžinierky Markéty Šichtařovej potvrdzuje aj Thomas Gitzel, ekonóm lichtenštajnskej VP Bank Gloup, podľa ktorého sa Nemecko nachádza uprostred recesie. V druhom kvartáli nemecká ekonomika poklesla o 0,1%. Informačná agentúra Reuters tiež uvádza, že stav najväčšej európskej ekonomiky sa zhoršuje aj kvôli poklesu priemyselných objednávok na domácom trhu). Na dne cyklu, ale ešte nie sme. Takže odklad brexitu do neho môže spadnúť.
A stavím sa, že to potom poslúži ako zámienka odporcom brexitu k tvrdeniu, že hospodársky pokles je dôsledkom brexitu – hoci realita je taká, že ide o obyčajný cyklus. To by potom mohlo byť zneužívané ako “argument” pre ďalšie krajiny, ktoré by mohli mať potenciálne chúťky opustiť EÚ.
Ako by sa ČNB mala podľa Vášho názoru zachovať v prípade tvrdého brexitu?
Nemyslím, že by to bolo niečo, čo by ČNB mala riešiť. Rozhodne neodporúčam nejaké preventívne opatrenia typu znižovanie úrokových sadzieb a podobne. Ekonomika si s tým musí poradiť sama.
Brexit je otázka skôr pre politikov, ktorí majú hľadať optimálne colný (a ideálne bezcolný) režim, nie pre monetárnych ekonómov.
Od roku 2018 kurz britskej libry k doláru klesal, posledný mesiac ale začalo obdobie rastu. Čo sa týka pomeru libry k euru, od roku 2018 bol striedavý a tento mesiac prudko rastie. Ako sa brexit odrazí na českom a európskom finančnom trhu? Ako by sa mali zachovať malí súkromní investori za súčasného obdobia?
Sotva už to môže byť horšie, ako to čo sme počas týchto posledných rokov už zažili. Rovnica je jasná: mäkký brexit či dokonca žiadny brexit – silnejšia libra. Tvrdý brexit – slabšia libra. Ale hlavne platí: istota – silnejšia libra. Neistota – negatíva takmer pre všetkých.
A pretože naozaj nemožno odhadnúť, čo sa v hlavách politikov ešte vyliahne, nemožno ani prognózovať vývoj finančného trhu; politici (najmä v britskom parlamente) sa skrátka správajú neuveriteľne nezodpovedne a nepredikovateľne.
V apríli ste spomínali, že “krátkodobo je pre Českú republiku ekonomicky výhodné, aby Briti v Európskej únii zostali“. Navyše podľa nedávneho prieskumu spoločnosti Medián si tri pätiny Čechov želajú zotrvanie Británie v EÚ, zatiaľ čo 67% Čechov si myslí, že brexit Česku uškodí. Nakoľko sú ich obavy opodstatnené?
Keď som hovorila o krátkodobých výhodách zotrvania, mala som na mysli naozaj krátkodobé hľadisko: Briti by tvorili akúsi protiváhu Nemecku a Francúzsku, ktoré tiahnu k čoraz väčšej byrokracii a ľavicovým reguláciám.
Z dlhodobého hľadiska je myslím skôr naopak výhodné, keď menšie krajiny uvidia, že brexit nepriniesol do Británie žiadnu apokalypsu, môže tým trochu narásť ich asertivita.
Celkovo dianie okolo brexitu sleduje 70 percent ľudí. Záujem o udalosť súvisí aj s vekom: o brexit sa zaujíma 90 percent Čechov vo veku nad 60 rokov. Pritom je možné, že práve táto veková skupina by nemala byť udalosťou dotknutá. Čím sa tento rozdiel vysvetľuje?
Vysvetľujte si to tým, že starší ľudia zažili v plnej sile neslobodu pred rokom 1989 a teraz cítia, že sa niečo podobné vracia v novom kabáte zo Západu. Mladí si to tak celkom ešte neuvedomujú, nedokážu identifikovať podobnosti a varovné znamenia. Niektorí ľudia tak vidia istú nádej v tom, že Británia sa vymaní z bruselskej administratívy.
Ja si, ale nie som tak celkom istá, či to je naozaj pre Britániu “záchrana“. Británia je totiž ľavicovým liberalizmom zasiahnutá tiež – aj bez zotrvania v EÚ. A naozaj neviem, či opustenie EÚ ju posunie smerom k väčšej ekonomickej i občianskej slobode. Som na to sama mimoriadne zvedavá.
.JPG)
.jpg)
