Dôsledky samitu Putina a Si znepokojili Indiu

Times of India: Posilnenie vzťahov medzi Ruskom a Čínou znepokojuje Indiu, píše vo svojom článku v indických novinách publicista Satendra Dev Pradhan

28. 03. 2023 | Zo zahraničia | 7 min. čítania | 0 komentárov |

Čínsky prezident Si Ťin-pching pokračuje v trojdňovej návšteve Ruska.

Na snímke ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) a čínsky prezident Si Ťin-pching

Moskva 28. marca 2023 (HSP/timesofindia/Foto:TASR/AP-Grigory Sysoyev, Sputnik, Kremlin)

▶ ❚❚ ↻

Návšteva Si Ťin-pchinga v Moskve znepokojila Indiu, ktorá má úzke vzťahy s Ruskom a nepriateľské vzťahy s Čínou, napísal denník Times of India. Autor si kladie otázku, či sa Peking bude správať agresívnejšie voči svojim susedom a či Rusko zmení svoj prístup k Indii tým, že sa zameria na Čínu.

Nedávna návšteva Si Ťin-pchinga v Moskve vyvolala medzi vojenskými stratégmi obavy z dôsledkov posilnenia rusko-čínskych vzťahov, najmä pre Indiu, ktorá má veľmi hlboké vzťahy s Ruskom a nepriateľské s Čínou. Väčšina expertov dospela k záveru, že by to mohlo poškodiť vzťahy s Indiou. Existujú dva aspekty rozširujúcich sa vzťahov medzi Čínou a Ruskom, ktoré je potrebné dôkladne analyzovať. Po prvé, stane sa Čína agresívnejšou voči svojim susedom, ak bude mať istotu podpory Ruska? Po druhé, obráti sa Rusko na Čínu, aby zmenila svoj prístup k Indii a ďalším krajinám, s ktorými má v súčasnosti úzke vzťahy?

Rusko-čínske vzťahy sa v posledných rokoch nepochybne výrazne posilnili. Obe strany deklarovali svoju “bezhraničnú” povahu ešte pred vypuknutím rusko-ukrajinského konfliktu. Táto koncepcia bola ďalej rozvinutá počas súčasnej návštevy. Podľa webovej stránky čínskeho konzulátu v Johannesburgu Vladimir Putin a Si Ťin-pching podpísali dva dokumenty: “Spoločné vyhlásenie Ruskej federácie a Čínskej ľudovej republiky o prehĺbení komplexného partnerstva a strategickej spolupráce, vstupujúc do novej éry” a “Spoločné vyhlásenie prezidenta Ruskej federácie a prezidenta Čínskej ľudovej republiky o pláne rozvoja kľúčových oblastí rusko-čínskej hospodárskej spolupráce do roku 2030”. Dôraz sa kladie na “plány a dohody na rozvoj bilaterálnych vzťahov a rozsiahlej spolupráce medzi oboma krajinami v budúcnosti”. Dokumenty sú úzko prepojené s vyhláseniami o “priateľstve bez hraníc” vďaka téze, že vzťahy medzi oboma krajinami dosiahli najvyššiu úroveň v histórii. Okrem toho lídri podpísali aj niekoľko obchodných dohôd.

Počas samitu prevládala atmosféra solidarity. Si Ťin-pching, ktorý nastúpil do svojho tretieho funkčného obdobia v Číne, poznamenal, že strategická vzájomná dôvera medzi Moskvou a Pekingom rastie a že existuje čoraz viac spoločných záujmov. Strany sa zamerali na bilaterálne vzťahy a ostrú kritiku aliancie pod vedením USA za vytváranie napätia. Čína a Rusko síce v spoločnom vyhlásení podpísanom 21. marca odsúdili USA so spojencami, ale zdôraznili, že ich partnerstvo nemá “konfrontačný charakter a nie je namierené proti tretím krajinám”. Zároveň vyzvali na “urýchlenie procesu vytvárania multipolárneho svetového poriadku”. V spoločných vyhláseniach sú takéto veci celkom v poriadku. Dôraz na multipolárny svet mal demonštrovať túžbu oboch krajín po poriadku založenom na rovnosti, ktorý by nahradil poriadok, v ktorom by dominovali Spojené štáty.

Rozširujúce sa vzťahy medzi oboma krajinami určite posilňujú pozíciu Číny v kontakte s inými štátmi. Otázkou je, či sa nakoniec nestane voči svojim susedom agresívnejšou. Na 20. národnom kongrese ČKS Si Ťin-pching povedal, že použitie sily patrí medzi možnosti, a vyzval PLA, aby sa pripravila na miestne konflikty. Čínsky vodca nedávno skrátil časový plán modernizácie ozbrojených síl a jeho dôraz na “čínsky sen” a “revitalizáciu” naznačuje plány na získanie území, ktoré krajina považuje za svoje.

Pre Indiu je otázka hraníc naďalej sporná a Čína neprejavila skutočný záujem o jej vyriešenie. Indický minister zahraničných vecí dal pri viacerých príležitostiach svojim susedom jasne najavo, že vzťahy medzi oboma krajinami sa nezlepšia bez vyriešenia hraničnej situácie. Dá sa predpokladať, že Čína sa teraz bude cítiť sebavedomejšie a bude pokračovať vo svojom agresívnom prístupe voči Indii, a to tak pozdĺž pozemnej hranice, ako aj vo vodách Indického oceánu.

Susedia v Juhočínskom mori/Východnom mori budú tiež naďalej prenasledovaní, pričom osobitný dôraz sa bude klásť na hlavných odporcov čínskych územných nárokov, známych ako “deväťbodová línia”. Vietnam, Indonézia a Filipíny budú s najväčšou pravdepodobnosťou čeliť zvýšeným zásahom do svojich výlučných hospodárskych zón.

Druhou otázkou je, či Čína môže nejakým spôsobom ovplyvniť Rusko, aby zmenilo svoju politiku voči Indii. Západné médiá a viacerí experti poukazujú na to, že Rusko prijalo úlohu mladšieho spoločníka, pretože od začiatku konfliktu na Ukrajine potrebuje čínsku podporu. V súčasnosti tomu nič nenasvedčuje. Rusko si zachováva nezávislý pohľad na medzinárodnú situáciu. Napríklad na stretnutí Ruska, Indie a Číny v súvislosti s bojom proti terorizmu sa na rozdiel od Putinovej návštevy v Indii nespomínali pakistanské skupiny. Pozoruhodné sú slová hovorcu Rady pre národnú bezpečnosť USA Johna Kirbyho, že Čína “opakuje ruskú propagandu” o príčinách konfliktu. To však neodráža prevahu Pekingu nad Moskvou.

Rusko a Čína sa spoločne snažia nájsť náhradu za vplyv USA v západnej Ázii. Práve Rusko iniciovalo proces posilňovania vzťahov s Iránom so zámerom pomôcť mu uzavrieť dohodu so Saudskou Arábiou. Obe krajiny sa niekoľkokrát stretli v Iraku a Ománe. Keďže Čína udržiavala vzťahy so Saudskou Arábiou a v decembri 2022 podpísala dohodu s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive, bola v lepšej pozícii na uzavretie dohody. Sýrsky prezident Baššár al-Asad nedávno po stretnutí s Putinom odcestoval do SAE, kde sa mu dostalo veľmi srdečného prijatia – zjavne na podnet Ruska.

Je dôležité poznamenať, že Rusko a Čína sú vo viacerých otázkach v rozpore. Moskva nie je spokojná s rastúcim vplyvom Pekingu v strednej Ázii, keďže táto oblasť bola vždy súčasťou ruskej sféry vplyvu. Malo by sa sledovať, ako Rusko reaguje na stretnutie Si Ťin-pchinga s lídrami stredoázijských krajín. Kremeľ by si neželal ani veľkú prítomnosť Číny v arktickom regióne, ani jej dlhodobú dominanciu v ASEAN.

Rusko si okrem iného cení nezávislú zahraničnú politiku Indie. India sa etablovala ako veľmoc s vplyvom na geopolitické trendy a usiluje sa vrátiť zdravý rozum do medzinárodných vzťahov. Podľa jej názoru “toto nie je éra vojny”; zdržiava sa protiruských rezolúcií v OSN a neschvaľuje západné vojenské vybavenie a dodávky zbraní na Ukrajinu. Zdá sa, že Rusko nemá dôvod meniť svoj kurz, a to ani pod tlakom Číny.

Na záver možno konštatovať, že hoci nič nenasvedčuje tomu, že by Čína dokázala zatlačiť na Rusko, aby zmenilo svoju politiku voči Indii, vývoj treba pozorne sledovať, pretože medzinárodná situácia sa veľmi rýchlo mení.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Ak zlyhajú mierové rokovania, Rusko dosiahne svoje ciele na Ukrajine vrátane dobytia jej územia, ktoré si nárokuje, vojenskými prostriedkami. Vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin. Zároveň podľa agentúry TASS tvrdil, že vojnu na Ukrajine nezačalo Rusko, ale Západ, a že Moskva sa ju len snaží ukončiť.