Môj profil 
Predplatné
O necelý rok sa budú konať prezidentské voľby v USA a médiá už teraz diskutujú o tom, ako budú vyzerať USA, keď už nebude populista Donald Trump pri moci. Všeobecný problém populistov ale je, že zvyčajne neprinášajú nič nového a zásadného. Výsledkom ich činnosti je len to, že akonáhle odídu, frustrácia z politického systému a demokracie je zvyčajne vyššia ako predtým.
Z tohto kontextu je teda zrejmé, že tvrdenia v americkej protitrumpovskej tlači nezodpovedajú skutočnosti. Donald Trump nie je populista, za ktorého ho označujú. Populistom bol Barack Obama, ktorý nesplnil to čo sľúbil a Donald Trump je len reakciou na populistu Obamu.
Ukazuje sa, že existujú dva druhy populistov. Pozitívni populisti sa nesnažia presadzovať na okraji spoločnosti, ale mobilizujú ducha spoločnosti. S negatívnymi populistami však majú spoločnú jednu nepríjemnú vlastnosť – zjednodušujú realitu do takej miery, že už nie je možné viesť žiadnu politiku postavenú na objektívnych základoch.
Čo vlastne Obama tvrdil a čo dosiahol?
“Áno, môžeme” (Yes, We can!). To bola mantra Obamovej volebnej kampane v roku 2008. Išlo o zbožnú a dobre mienenú túžbu pozitívne zmeniť USA po dvoch volebných obdobiach George Busha mladšieho. Čo presne sa však malo dosiahnuť nebolo ale nikdy z Obamových predstáv jasné. Krajina sa mala podľa neho obnoviť, ale akým spôsobom?
Potom prišla finančná kríza a príležitosť postaviť niečo nové na troskách škandálu Lehman Brothers. Barack Obama však neprekročil rámec populistu a konal len tak, ako sa očakáva od populistického politika. Prázdne reči smerom k stovkám tisícov majiteľov nehnuteľností, ktorí sa stali de facto bezdomovcami na jednej strane, na druhej strane záchrana amerických bánk. Ani jeden z amerických bankárov, zodpovedných za chaos v súvislosti s krízou 2008 neskončil vo väzení. Kniha a film „The Big Short“ dokumentujú podrobnejšie celý príbeh a dokazuje Obamove zlyhania.
Mnohí z Američanov zostali zaskočení a to čo sa im stalo, považujú doteraz za nespravodlivosť. Skončili na ulici, alebo sa museli presťahovať do pivničných miestností domov svojich švagrov alebo súrodencov. To nebolo to, čo od svojich politikov očakávali. To nie je predstava národa ako rodiny, ktorá pre všetkých svojich členov zaručuje spravodlivosť. Posolstvo Donalda Trumpa “America first” v týchto ľuďoch zarezonovalo a vnímajú ho predovšetkým ako spravodlivosť pre Američanov. Kozmopolitná agenda, pomáhanie Ukrajine či Hong Kongu môže byť na programe dňa až potom, keď je doma poriadok a spravodlivosť.
Barack Obama zatĺkol posledný klinec do rakvy totálne paralyzovanej americkej politiky tým, že uviazol v starých a nenaplnených politických paradigmách. USA boli kedysi krajinou s najvyššou úrovňou mobility. Ľuďom nerobilo problém presťahovať sa z Aljašky na Floridu za novou prácou. To dnes neexistuje. USA sú dnes najmenej mobilnou krajinou v slobodnom svete a kríza z roku 2008 vyplavila na povrch to, čo mnohým už postupne dochádzalo. V USA sa usalašila rastúca nerovnosť medzi občanmi.
Američania by mali správne klasifikovať svoju nedávnu minulosť a uvedomiť si, že Donald Trump nie je omylom a nehodou. Donald Trump je len reakciou na omyly a nehody, ktorých sa americkí politici dopúšťali v posledných 20 rokoch. Jeho voliči ho považujú presne za ten typ človeka, ktorý do krajiny prinesie to najdôležitejšie – spravodlivosť dostupnú všetkým Američanom. Údaje, ktoré prichádzajú z USA dnes dokazujú, že Trump mal pravdu. Trump dostáva nezamestnanosť v USA pod kontrolu, snaží sa stav americkej ekonomiky zlepšiť a v zahraničnej politike rozhodne pôsobiť. Na rozdiel od Obamu.
.JPG)
