Môj profil 
Predplatné
„Prebieha množstvo technických rokovaní na jednotlivých úrovniach, zbierajú sa podklady, zdá sa, že členské štáty to neodložili ako problém na neskôr, ako to bolo v minulosti, čo je dobré. Ale súčasne sa zdá, že práve preto, že ten návrh je radikálne iný pre odchod Veľkej Británie a nové oblasti, ktoré potrebujeme pokryť, že tie technické veci aj s tými politickými zaberú viac času,“ priblížil proces tvorby viacročného finančného rozpočtu Únie, teda rozpočtu na roky 2021 – 2027, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.
Ak by sa nepodarilo nájsť zhodu, fungovalo by provizórium. „Máme precedens z predchádzajúceho obdobia, keď sa fungovalo v provizóriu v poľnohospodárskej politike, kým sa nedospelo k dohode, ale všetci si pamätajú, aké to bolo zlé. Tie peniaze boli ex post, nie dopredu, vytváralo to dlhy a finančné ťažkosti v celom sektore. A to je práve motivácia, prečo Komisia tlačí na to, aby sme sa pokiaľ možno dohodli čo najskôr,“ pokračoval Miko. Upozornil ale, že sa bavíme o roku 2021, čiže aj keby dohoda na VFR meškala, stále sa to dá do tohto roka stihnúť.
„Ten problém je niekde inde – navrhli sme dosť významnú zmenu prístupu. Napríklad Komisia nastavuje nejaké všeobecné ciele, ale konkrétne stratégie a financovateľné položky si určujú vo svojich strategických materiáloch štáty. Tie musia mať na to nejaký čas. V momente, keď to spracujú, tak sa to musí ešte na európskej úrovni schváliť. A ten proces nevyhnutne nejaký čas trvá,“ vysvetlil šéf Zastúpenia EK na Slovensku. Národné strategické plány k poľnohospodárskej politike by napríklad mali byť hotové do konca roka 2019, aby v roku 2020 mohli všetko pripraviť a od nového obdobia, od roku 2021, mohli rovno platiť z rozpočtu.
Pokiaľ ide o európsky rozpočet, do ktorého prispievajú všetky štáty, niektoré krajiny sú čistými prispievateľmi, ako napríklad Nemecko, a iné krajiny ako Slovensko sú čistými príjemcami, čiže viac z rozpočtu dostanú ako doň dajú. Brexit spustil debatu o tom, či štáty zvýšia svoj podiel a doplatia britský príspevok, alebo či sa uspokoja s menej peniazmi. Slovensko, aj pre to, že životná úroveň stúpa a už nepotrebuje takú masívnu pomoc, dostane podľa všetkého menej peňazí. Bratislava ale prišla s návrhom, aby teda bolo viac flexibility pri eurofondoch. Okrem toho presadzuje zachovanie tradičných politík – kohézie a poľnohospodárskej politiky čo najbližšie k pôvodnej výške.
„Komisia už v tom návrhu navrhuje väčšiu flexibilitu, takže tá otázka znie – chceme ešte väčšiu než väčšiu? Čo to znamená? Kde bude ten zjednocujúci prvok? Aby sme sa nedostali do situácie, že zjednotené európske politiky uvoľníme totálne, takže každý si bude robiť svoje. Ako by to vyzeralo, ak by tá politika bola v každej krajine úplne iná? To by nutne vytváralo trecie plochy, tam musia byť nejaké jednotiace prvky,“ upozornil Miko. Dodal však, že pokiaľ ide o flexibilitu, ktorá odráža lokálne rozdiely dané podnebím alebo územím, tak Komisia už deklarovala, že tento typ flexibility nemá problém podporiť.
S témou eurofondov sa na Slovensku spájajú aj škandály, ako to bolo napríklad pri eurofondoch na vedu a výskum. Na otázku, či sa tomu dá zabrániť, Miko odpovedal „áno aj nie“. Ako vysvetlil, ak niekto chce nájsť dieru, nájde ju v každom systéme. „V podstate celý vývoj ľudstva spočíva v tom, že sa spoločnosť snaží nejakým spôsobom riešiť problémy a odpovedať na nové nápady tých, ktorí to chcú zneužiť. Nemyslím si, že teraz príde nejaký deň, keď to bude všetko totálne odolné voči zlodejom a nebude sa dať zneužiť systém. Napriek tomu snaha, samozrejme, je. Máme tam vložených niekoľko prvkov. Je tam podmienenosť na rule of law, teda vládu práva,“ objasnil Miko nový prvok vo VFR. Podľa neho tento prvok bude mať odstrašujúci efekt, keďže bude možné pozastaviť, znížiť alebo úplne odoprieť platby, ktoré by sa týkali štátnych inštitúcií a investícií. „Paradoxné by bolo, ak by štáty na jednej strane požadovali, aby sme niečo urobili, aby sa to nemohlo zneužiť, a na druhej strane by odmietali, aby sme takéto nástroje použili,“ povedal Miko. Slovensko sa však už vyslovilo proti zavedeniu tohto prvku, naposledy napríklad ústami predsedu vlády Petra Pellegriniho.
Zneužívanie eurofondov je ale aj otázka budovania inštitúcií na národnej úrovni. „EÚ je postavená tak, že Komisia a orgány majú úlohu dohliadať. Výkonná moc v Bruseli nie je, nie je tam zbor policajtov. Máme štátny rámec na implementáciu, je tam dozorný orgán, ktorý ale nemôže riešiť každú jednu kauzu, od toho je národná úroveň. Ak by toto zlyhalo, až vtedy nastupuje bruselská úroveň. Ide teda o to, aby začali poriadne fungovať národné organizácie,“ myslí si šéf Zastúpenia EK na Slovensku. Dodal, že podstatné je systémové nastavenie, nemusí to byť len o tom, že niekde je nejaký zlodej. „Pokiaľ máme príliš zložitý systém, tak to vytvára predpoklad pre to, aby vznikli problémy. Treba sa zamyslieť, ako si to usporiadame doma – a to nielen na Slovensku, hovorím o každom štáte, aby to bolo čo najjednoduchšie a čo najlepšie kontrolovateľné,“ uzavrel Miko.
.jpg)
.jpg)
