Doba súmraku slobody slova aj pokusy o cenzúru

Anka Žitná má svoju vlastnú reláciu Teraz takto. V tej poslednej prijala ako hosťa dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduarda Burdu. Téma rozhovoru sa stáva čoraz aktuálnejšou a nástojčivejšou. Hovorila s ním o slobode slova

29. 09. 2023 | Z domova | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda

Bratislava 29. septembra 2023 (HSP/Foto: Screenshot)

▶ ❚❚ ↻

Žitná v sprievodnom texte k videu píše: “Doba súmraku slobody slova aj pokusy o cenzúru- takto definuje expert na trestné právo avizovanú potrebu zmien zákonov, ktoré by postihovali šírenie dezinformácií, ale aj rozšírenie trestných činov hanobiacich a podnecujúcich nenávisť v oblasti sexuálnej orientácie či sexuálnej identity. Súčasťou tohto balíka zmien, o ktorom sa diskutuje vo verejnom priestore, sú aj riešenia týkajúce sa zmien pohlavia, či zmeny ústavou definovaného pojmu manželstvo.” A slobodu prejavu Burda aj v úvode definuje s tým, že je možné ju obmedziť zákonom, ak zasahuje do právom chránených záujmov iných osôb.

Burda vysvetľuje, že rozsah základných ľudských práv by nemal byť zužovaný, pretože sú nezrušiteľné. Nastáva však rozpor medzi teóriou a praxou. “Ja sa obávam,” povedal Burda, “že tu máme riziko, že v najbližšom období bude sloboda slova bežnými zákonmi zásadne obmedzovaná, a to aj prostriedkami trestného práva.” Žitná pripomenula, čoraz častejšie počuť od politikov: Poďme postihovať šírenie dezinformácií. To súvisí aj s definíciou dezinformácie. Kto ju vytvorí, kto povie, že Toto je dezinformácia? Vakcína je sloboda, vakcína chráni pred šírením covidu, to sa ukázalo ako dezinformácia, kto a kedy teda určí, čo je dezinformácia?

Burda súhlasí. “Nepriestrelná právna definícia dezinformácie sa reálne urobiť nedá,” odpovedá Burda. Jedným z problémov je, že kadekto môže protinázor subjektívne označiť za dezinformáciu. Žitná upozornila, že tu stále máme samozvané organizácie, ktoré označujú dezinformátorov a niet pred tým obrany. A Burda dodáva, že ak sa šírenie dezinformácií zakotví v práve ako trestný čin, bude to ešte väčší problém. “Ja sa netajím tým, že som bol podporovateľ očkovania,” hovorí Burda, “dal som si dve dávky a následne som mal veľké zdravotné problémy. A preto, že toto poviem budem dezinformátor?”

Právna norma sa dá vytvoriť len všeobecne, vysvetľuje Burda. Ak sa napríklad do zákona dostane slovné spojenie “ohrozuje život a zdravie”, čo ohrozuje život a zdravie? pýta sa Burda. To, že si tú vakcínu dáte? To, že si ju nedáte? V tom sú rôzne názory aj odborné, medicínske. Burda neverí, že dezinformácie sa dajú vyšpecifikovať v zákone tak, aby to nebolo zneužiteľné.

Niekto trvá na tom, že slovné spojenie rodová ideológia je vlastne dezinformácia, pretože sa má hovoriť o rodovej rovnosti. Lenže presadzovanie rodovej rovnosti vychádza z nejakého súboru hodnôt a súbor hodnôt je ideológia, či chceme, alebo nie, tvrdí Burda. Žitná obrátila pozornosť na tzv. hate speech alebo hanobenie. Vyskytli sa snahy postihovať hate speech voči LGBTI trestným právom. A Burda odpovedá: “Zásadne varujem pred rozširovaním trestného zákona z hľadiska postihovania slobody slova.” Ak by sa tak stalo, považuje Burda za vhodné veľmi presne vyšpecifikovať aký typ výrokov proti LGBTI by bol trestný, aby sa to nezneužívalo na trestanie názorov napríklad na výchovu detí. Tiež si myslí, že by bolo dobré dať to do ústavy, nie do trestného práva.

Žitná sa zachytila pazúrikom a otvorila tému práv rodiča. “Veľa detí podlieha módnym trendom,” odpovedal Burda. Podľa neho by malo byť v ústave garantované, že o tom, či má byť nejaký predmet zameraný na rodovú rovnosť alebo rodovú ideológiu, alebo klasickú etiku či náboženstvo, o tom by mali rozhodovať rodičia. Burda považuje zmenu pohlavia za tak zásadnú otázku, že až do 18 rokov veku by to nemalo byť povolené či už so súhlasom rodiča alebo bez neho. Za žiadnych okolností, a to možno až do 21. roku veku. “Ak to raz urobíte, pri súčasnom stave lekárskej vedy sa to vrátiť nedá.” Argumentuje právom dieťaťa na prirodzený vývoj. Podobné prípady už v našom práve máme, dáva príklad, že sexuálny styk pred 15. rokom nie je dovolený ani so súhlasom právneho zástupcu dieťaťa.

Burda upozornil na ďalšiu vec. Ústava definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy. Ale ak uzákonime právo zmeniť pohlavie prostým vyhlásením, táto ústavná definícia sa dá ľahko obísť. Ak sa jeden z homosexuálneho páru prehlási za opačné pohlavie, môže vstúpiť do manželstva s tým druhým bez toho, aby niečo porušil. Ústavná definícia manželstva by uzákonením práva meniť pohlavie prostým administratívnym úkonom stratila svoj zmysel. Burda považuje za veľmi potrebné bližšie sa pozrieť na definíciu manželstva, a na súvisiace otázky, napríklad právo adoptovať deti. Sme súčasťou medzinárodného spoločenstva a nemôžeme sa tváriť, že téma neexistuje. Správne právne definície môžu predísť problémom budúcnosti.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Je našou povinnosťou načúvať mladým, akú krajinu si želajú. Uviedol to prezident SR Peter Pellegrini pri príležitosti vyhodnotenia roka lepších vzťahov a Svetového dňa detí na Bratislavskom hrade. Komisár pre deti Jozef Mikloško priblížil, že rok 2026 sa bude niesť v duchu vízie Slovenska očami mladých.

Čítať viac | 17:59

Európa musí zohrávať rolu pri rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine, vyplýva to zo štvrtkového telefonátu nemeckého ministra zahraničia Johanna Wadephula s osobitným vyslancom amerického prezidenta Donalda Trumpa Steveom Witkoffom. Informovala o tom správa agentúry Reuters.

Na snímke nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul / Foto: TASR/DPA-Marcus Brandt