Kyjev 1. augusta 2019 (HSP/odnarodyna.org/Foto: Facebook)
Poslanci Komory reprezentantov Národnej rady Bieloruska schválili novelizáciu článku č. 130 Trestného zákona, v súlade s ktorým do päť rokov väzenia môže dostať osoba, ktorá úmyselne a verejne propaguje a rehabilituje nacizmus vrátane demonštrácie, prechovávania, zverejňovania a šírenia extrémistickej a teroristickej symboliky a atributiky. To sa týka aj nacionalistickej banderovskej symboliky
V novelizovanom zákone sa uvádza, že za nacionalistickú, neonacistickú a banderovskú symboliku sa považujú tiež uniformy, nášivky, nálepky a iná symbolika fašistickej divízie SS, ukrajinských neonacistických jednotiek OUN-UPA, bataliónu Azov, Pravého sektoru a iných neonacistických organizácií a jednotiek.
Nasledovala okamžitá odpoveď ukrajinskej strany. Niektorí politici, analytici a médiá prízvukujú, že spomínané ukrajinské nacionalistické jednotky a ich symboly nemajú nič spoločné s neonacizmom a fašizmom a „národní hrdinovia Ukrajiny“, ako napríklad Bandera, Šuchivič a iní, sú „bojovníci za slobodu a nezávislosť“ krajiny.
Dokonca zverejňujú otvorené falošné správy, že v Bielorusku údajne zakázali aj staré slovanské a škandinávske symboly – rúny, pretože pripomínajú symboliku fašistických divízií SS.
Bieloruskí odborníci tiež cez médiá odkazujú, že to vôbec nie je pravda: staré slovanské a škandinávske symboly v Bielorusku nik nezakazoval – naši predkovia nie sú na vine, že fašisti si „požičali“ ich symboliku. Symboly zostávajú symbolmi: otázka je iba v tom, kto a za akým účelom ich používa, ako ich vysvetľuje a čo sa za tým všetkým skrýva.
Bieloruské médiá pripomínajú, že domáce „príslušné orgány“ vždy bleskovo a profesionálne reagovali na všetky nebezpečenstvá, ktoré prichádzali z Ukrajiny vo forme kontaktov a „návštev“ ukrajinských neonacistov „partnerov“ v Bielorusku. Poukazujú na to, že príslušníci ukrajinských neonacistických organizácií, ako UNA-UNSO, Pravý sektor, Sloboda a iné už od začiatku 90. rokov minulého storočia sa snažili nadviazať „spoluprácu s bieloruskými kolegami“, ale príslušníci bieloruského ministerstva vnútra a iní kompetentní vždy zabránili tejto „spolupráci“.
Domáce médiá viac razy vysvetľovali, že ukrajinskí a bieloruskí nacionalisti majú svojich „hrdinov“: Stepana Banderu a Romana Šucheviča na Ukrajine a Michaila Vituška a Ivana Filistoviča v Bielorusku. Všetci štyria počas druhej svetovej vojny spolupracovali s nemecko-fašistickými úradmi na okupovanom území bývalého ZSSR a s nemeckou rozviedkou a napríklad, Bielorus Vituško istý čas bol príslušníkom ukrajinskej fašistickej jednotky UPA, ktorá „zablúdila“ aj na územie Bieloruska.
Bieloruskí novinári informujú aj o kontaktoch súčasných neonacistických organizácií v Bielorusku a na Ukrajine. Napríklad, ukrajinský dobrovoľnícky batalión Azov má svojho „kumpána“ v Bielorusku – jednotku Pogoňa /Honba, Prenasledovanie/. Po roku 2014 ukrajinskí neonacisti začali organizovať spoločné cvičenia s bieloruskými kolegami na území Ukrajiny /v Bielorusku sa to, aspoň zatiaľ, nedá/.
V oficiálnom komentári novelizácie Trestného zákona bieloruského ministerstva vnútra sa uvádza: „Zavedenie trestnej zodpovednosti je zapríčinené zvýšením nebezpečenstva kvôli činnosti týchto osôb, pretože sa snažia zmeniť myslenie ľudí, zameniť ich hodnotovú orientáciu, vytvoriť u nich pocit sociálnej nevraživosti a nenávisti.“
Bieloruskí analytici a médiá prízvukujú, že táto krajina, na rozdiel od Ukrajiny, nepozná národnostné konflikty a žiaden nacionalista a nacista nemá šancu dostať sa na vyššie štátne funkcie. Podotýkajú, že zavedenie trestného stíhania za propagandu nacizmu a neonacizmu je opatrením, ktoré posilňuje stabilitu štátu a ochranu obyvateľstva pred propagandou extrémistických a teroristických organizácií.
Bieloruské médiá poukazujú na to, že vedenie tejto krajiny koná úplne inak ako vedúci predstavitelia v susednej Ukrajine, a je to záruka, že neonacizmus a banderovská prax v Bielorusku nemá budúcnosť.
Eugen Rusnák