Môj profil 
Predplatné
Analytický tím Poštovej banky si posvietil na to, čo to majú občania „schované v ponožkách“ a uložená v bankách. Ako aj pred rokmi situácia na „Divokom Západe“ je predsa lepšia. Experti poukazujú na to, že Slováci sú národ sporivý a naše vklady v bankách sú stále o viac než pätinu vyššie ako sumy, ktoré máme z bánk požičané. Odvolávajú sa na štatistiky, ktoré ale neplatia pre všetkých rovnako.
Poukazujú na regionálne rozdiely. V prípade Banskobystrického kraja napríklad platí, že obyvatelia majú viac peňazí z bánk požičaných než uložených. Bratislavský kraj zase vyčnieva čo sa týka výšky vkladov aj úverov na jedného obyvateľa. Zároveň sa Bratislavčania podieľajú na celkovom objeme úverov aj vkladov zhruba dvomi pätinami.
Analytici pripomínajú, že Slováci mali na konci vlaňajšieho roka v bankách uložených 26,9 miliardy eur. Z tohto vkladového koláča si pritom najväčší, až 39,7 % – ný kus, ukrojil Bratislavský kraj. Obyvatelia Bratislavy a okolia totiž mali v bankách uložených až viac než 10 miliárd eur. Na druhom mieste bol košický región, ktorého obyvatelia si v bankách uložili viac než desatinu z celkového objemu vkladov v našom bankovom sektore. Ostatné slovenské regióny sa na celkových vkladoch obyvateľstva podieľali 7 % až 9 % – ami.
Západniari sú lídrami aj v ďalšej disciplíne. Z celkového objemu úverov, vo výške takmer 22 miliárd eur, dlžia bankám ľudia z Bratislavského kraja zhruba dve pätiny. Premenené na čísla to predstavuje takmer 9 miliárd eur. Banskobystričania si z úverového koláča odhryzli druhý najväčší kus, a to 9,6 % trhu a na Košičanov pripadol 9,5 % – ný podiel. V najmenšej miere sa na celkovom objeme úverov podieľali Prešovčania – 7,0 %.
Analytici zdôrazňujú, že zaujímavo vyznievajú aj naše prepočty bankových vkladov a úverov na jedného obyvateľa. Priemerný obyvateľ prešovského regiónu má v banke uložených /či už na bežnom účte, termínovanom vklade alebo inom vkladovom produkte/ 2 725 eur. Úspory priemerného Bratislavčana ale predstavujú až 6 – krát vyššiu sumu, teda vyše 17 tisíc eur. Údaje za bratislavský región však môžu byť do značnej miery skreslené vysokými vkladmi majetnejších ľudí, ktorých koncentrácia je v hlavnom meste vyššia než v iných regiónoch.
Ale – pozor! Obyvatelia nášho hlavného mesta však nie sú len najväčšími vkladateľmi, ale aj najväčšími dlžníkmi. Obyvateľ Bratislavského kraja /od batoľaťa až po dôchodcu/ dlžil na konci vlaňajška banke v priemere až 14 256 eur. Je to takmer 8 – krát viac ako priemerný Prešovčan, na ktorého pripadol dlh vo výške „len“ 1 872 eur.
Prečo sa nepodarilo znížiť tieto obrovské rozdiely medzi Východom a Západom? Odborníci prízvukujú, že za priepastným rozdielom medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi stojí niekoľko faktorov. Na výrazne vyššiu úroveň vkladov Bratislavčanov majú určite vplyv ich vyššie mzdy a príjmy, nižšia miera nezamestnanosti či spomínaná koncentrácia majetnejších ľudí. To im umožňuje viac sporiť a teda si aj viac peňazí ukladať na vkladových produktoch.
Vyššiu zadlženosť Bratislavčanov majú zase na svedomí napríklad ceny nehnuteľností, ktoré sú v priemere viac než dvojnásobne vyššie ako v ktoromkoľvek inom kúte Slovenska. Nasporiť si na vlastné bývanie je tak pre mnohých Bratislavčanov nemysliteľné. Ani obyvatelia ostatných našich regiónov to však pri kúpe bytu či domu nemajú jednoduché. Panuje tam totiž vyššia nezamestnanosť a platy sú aj o desiatky percent nižšie ako v Bratislave.
Odborníci pripomínajú, že Slováci sú aj naďalej väčšími sporiteľmi ako dlžníkmi. Na každých 100 eur uložených v banke pripadá približne 82 eur z banky požičaných. Najnižší pomer vykázali na konci roka 2014 obyvatelia Prešovského kraja, kde na 100 eur úspor pripadá len 69 eur úveru. Opačná situácia je však v Banskobystrickom kraji, ktorý ako jediný eviduje vyššiu sumu úverov v porovnaní s vkladmi. Na každú „stovku“ v banke uloženú tak v banskobystrickom regióne pripadá 109 eur z banky požičaných.
Experti Poštovej banky vo svojich prepočtoch vychádzali z údajov Národnej banky Slovenska, konkrétne zo stavov vkladov a úverov pre obyvateľstvo podľa regionálneho umiestnenia pobočiek, resp. obchodných miest jednotlivých bánk. Predpokladajú pritom, že obyvatelia využívajú služby bánk prevažne v regióne svojho trvalého bydliska, čo však nemusí vždy platiť a čísla tak môžu byť mierne skreslené.
Eugen Rusnák
.jpg)
.JPG)
