Dialóg EÚ a Srbska o vstupe do únie je “klinicky mŕtvy” napriek snahe Lajčáka

Podľa profesora Stefana Surlića občania neveria, že sa ich krajiny niekedy stanú členmi EÚ, pretože si myslia, že existujú skryté podmienky, ktoré sa nedajú splniť. V prípade Srbska je takouto podmienkou normalizácia vzťahov s Prištinou a dialóg je podľa jeho slov v súčasnosti klinicky mŕtvy.

Rok 2030 môže byť podľa neho realistický a zároveň ambiciózny, ako zdôraznil Charles Michel. Surlić tiež spomína, že Michelovo vyhlásenie ho prekvapilo, pretože pri termínoch je veľká zodpovednosť.

“Samozrejme, politici, najmä tí najvyšší v Bruseli, sa vyhýbali tomu, aby niečo také vyhlásili, keďže poznali metodiku, že plné členstvo si popri všetkých tých kritériách vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov. Z tohto dôvodu sme mali určité roky – dokonca Juncker raz vyhlásil, že ak Srbsko a Čierna Hora splnia všetky kritériá, reálny dátum by bol rok 2025,” zdôraznil Surlić.

Podľa neho sa to v súčasnosti javí ako úplne nerealizovateľný scenár. Surlić tvrdí, že rok 2030 môže byť realistický a zároveň ambiciózny, ako zdôraznil Charles Michel.

“Dokonca by som dodal, že najoptimistickejší, pretože odborníci zaoberajúci sa prístupovým procesom do EÚ tvrdia, že podľa súčasnej metodiky trvá celý zložitý proces minimálne päť až sedem rokov,” povedal.

Bezprostredne po Michelovom vyhlásení vydala reakciu aj Európska komisia, ktorá sa od jeho hodnotení zdanlivo dištancovala a uviedla, že o tomto časovom horizonte vopred nekonzultovala.

“Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme stále diskutovali o určitom roku, pretože slúži ako orientačný bod, ktorý poskytuje procesu predvídateľnosť, ale samozrejme, mali by sme tento rok brať s rezervou. Z niekoľkých dôvodov. Po prvé, tí, ktorí dnes hovoria o tomto roku, už pravdepodobne v tom čase nebudú zastávať žiadnu politickú funkciu. Spomeňme si na Angelu Merkelovú, o ktorej sa predpokladalo, že do konca svojej politickej kariéry privedie krajiny západného Balkánu do EÚ. Ona je už vo významnom politickom dôchodku a západný Balkán má do EÚ ďaleko,” poznamenal Surlić.

Takže predchádzajúce posolstvá Junckera, teraz Michela, treba brať s rezervou, pretože pravdepodobne nebudú tými, ktorí budú zodpovední za plné členstvo krajín západného Balkánu v EÚ, zdôrazňuje Surlić.

Hovorí, že nielen v Srbsku, ale aj v ostatných krajinách západného Balkánu rastie euroskepticizmus. Občania neveria, že sa ich krajiny niekedy stanú členmi EÚ, a myslia si, že existujú skryté podmienky, ktoré sa nedajú splniť, zdôrazňuje Surlić.

Zdôrazňuje však, že v súčasnosti je kľúčové, že politika rozširovania je zasadená do geopolitického kontextu.

“Európska únia, alebo aspoň všetci jej predstavitelia, sa zhodujú v tom, že nechcú importovať problémy a že Belehrad a Priština sa musia dohodnúť a dosiahnuť úplnú normalizáciu vzťahov skôr, ako sa začne hovoriť o členstve,” zdôrazňuje Surlić.

Podľa neho vojna na Ukrajine úplne zmenila politickú krajinu a atmosféru.

“Teraz, podobne ako v 90. rokoch a začiatkom roka 2000, by sa mohli prehliadnuť niektoré formálne kritériá a na oplátku by sa mohla ponúknuť jasnejšia perspektíva členstva západného Balkánu. Už to nie je len záujmom krajín západného Balkánu, ale aj záujmom členských štátov EÚ, aby bol európsky kontinent bezpečnejší,” zdôrazňuje Surlić.

“Vidíme neustálu zmenu metodiky, ale tu sú pre Srbsko oveľa dôležitejšie politické podmienky, ktoré sa týkajú predovšetkým normalizácie vzťahov s Prištinou a zosúladenia so zahraničnou politikou EÚ. Konkrétne mám na mysli sankcie voči Rusku. Teraz je pozícia Srbska neutrálna. Odsúdilo agresiu na Ukrajine, ale neuvalilo sankcie na Rusko. Ak však skutočne hovoríme o budúcom členstve v EÚ, všetky krajiny vrátane Srbska sa budú musieť prispôsobiť zahraničnej politike,” povedal Surlić.

Či budú tieto sankcie platiť aj v čase vstupu do EÚ, je otvorená otázka, ale nepochybne budeme mať naďalej otvorený problém, pokiaľ ide o konečnú dohodu o normalizácii vzťahov medzi Belehradom a Prištinou, a bez nej nemôžeme hovoriť o žiadnej perspektíve plnohodnotného členstva Srbska v EÚ, zdôrazňuje Surlić.

O pokračovaní dialógu sa rokovalo na okraj strategického samitu v Blede. Sprostredkovateľ dialógu Miroslav Lajčak sa stretol s Albinom Kurtim a teraz pricestuje do Belehradu.

“V tejto chvíli je dialóg klinicky mŕtvy a Lajčak ako sprostredkovateľ sa už ktovie po koľký raz snaží oživiť dialóg novým kolom rokovaní alebo stretnutím na najvyššej úrovni v Bruseli, aby sa veci pohli z mŕtveho bodu,” konštatuje Surlić.

Prečítajte si tiež:

• Západ prehral boj o Srbsko
• NATO vysiela Belehradu jasný odkaz