Denník N straší verejnosť. Europoslankyňa: Nič ich neoprávňuje vypisovať takéto bludy

Bratislava 27. marca 2023 (HSP/Foto: TASR-Jaroslav Novák)

Aktualizované 27. marca 2023 o 11:15 hod.

Žiadna z relevantných strán si neželá vystúpenie z EÚ a NATO. Strašiť, že voľby budú o budúcnosti SR v týchto štruktúrach je podľa Moniky Beňovej od mainstreamu konšpiračná teória prevyšujúca súčasnou vládou zablokované weby

Podobne ako to už dlhšie robí napríklad expremiér a šéf OĽaNO Igor Matovič, najnovšie zavádza i mainstreamový Denník N, keď naznačuje, že Slováci by sa v septembrových voľbách mali rozhodovať aj podľa toho, či chcú Slovenskú republiku naďalej pevne ukotvenú v Severoatlantickej aliancii a Európskej únii. Háčik je ale v tom, že ani jedna zo v súčasnosti najsilnejších strán neplánuje po prevzatí moci opustiť tieto štruktúry i keď k ním majú určité výhrady.

Viacerí poprední politici vládneho OĽaNO a dnes už aj Demokratov: Igor Matovič, Eduard Heger či Jaroslav Naď tvrdili, že prípadná budúca vláda s účasťou Smeru-SD, Hlasu-SD, Republiky, prípadne SNS vraj bude ohrozením zahranično-politického smerovania Slovenska.

Toto zdvíhanie varovného prsta má ale veľmi ďaleko od pravdy, keďže samotní lídri Smeru i Hlasu neustále opakujú, že si prajú zotrvanie v súčasnej zahranično-politickej línii. Práve politici ako Robert Fico, Peter Pellegrini sa v minulosti zaslúžili o upevňovanie slovenskej pozície v európskom i severo-atlantickom spolku.

Najnovšie na to na sociálnej sieti upozorňuje taktiež poslankyňa Európskeho parlamentu za Smer-SD Monika Beňová, ktorá okrem toho upozornila, že nepravdivú rétoriku Matoviča veselo zvýrazňujú médiá hlavného prúdu na čele s Denníkom N.

Monika Beňová to otvorenie nazýva „manipuláciou médií s verejnou mienkou“. „O objektívnosti a “zameraní” Denníka N ani písať netreba, stačí si občas preskrolovať obsah. Toto podprahové ”vytváranie” akože strachu je už ale nad rámec akejkoľvek solídnosti,“ upozorňuje viacnásobná
europoslankyňa.

„Ani jedna z relevantných politických strán či hnutí, ktoré majú teoreticky šancu byť súčasťou vlády SR po voľbách v septembri nikdy členstvo SR v EÚ nespochybnila a ani nenaznačila, žeby o tom mala byť diskusia v blízkej či akejkoľvek budúcnosti,“ dáva do pozornosti novinárom Beňová.

Podľa jej slov tvrdiť, že voľby budú o našej budúcnosti v EÚ je od autorov z Denníka N tak konšpiračnou teóriou, že „predbehli aj rôzne dočasne zablokované weby“. Podotýka, že chápe, že Denník N by chcel, a robí výraznú nadprácu, aby septembrové predčasné voľby do Národnej rady vyhralo Progresívne

Slovensko, ale to ich podľa nej nijako neoprávňuje vypisovať „bludy“. „Kritizovať rozhodnutia Európskej komisie či Európskeho parlamentu je úplne v poriadku. Je to súčasťou demokracie, o tej tak radi robia nekonečné a nekonečne plytké diskusie s tými istými ľuďmi dookola. S ľuďmi, z ktorých žiadny nikdy politické rozhodnutie založené na kompromise ale aj s prihliadnutím k širšiemu kontextu nikdy robiť nemusel. Na šťastie, nakoniec…“

Poslankyňa EP Beňová na sociálnej sieti priznáva, že posledné tri roky sú mnohé rozhodnutia Európskej komisie slabé, netransparentné, korupčné a iracionálne. „Je to najslabšia EK od roku 2004. A pomenovať to nie je protieurópske, naopak, celému európskemu projektu to môže len pomôcť a vrátiť mu klesajúcu dôveru. Nielen na Slovensku.“

Remišová: Nech nezavádzajú ľudí!

Nejde teraz ani tak o naše členstvo v EÚ alebo NATO. Ide o to, nakoľko pravdivý je obraz Slovenska, ktorý Denník N predstavuje, a prečo. Ak ak si to “prečo” všimne aj Veronika Remišová, potom je to viac než len očividné.

Remišová píše: “V Denníku N traja hlavní redaktori – šéfredaktor M. Kostolný, M. Šimečka a M. Leško diskutujú a komentujú politiku na Slovensku. Okrem nakladania iným politikom, chvália v debatke stranu Progresívne Slovensko a Michala Šimečku – syna diskutujúceho M. Šimečku staršieho. Aký je fajn, ako je vyštudovaný, aké má pekné plagáty, aj dobrú košeľu… V normálne fungujúcom mediálnom prostredí si neviem predstaviť, že by renomované denníky v zahraničí, ako napríklad Financial Times, Le Monde či El País, v ktorých platí novinársky kódex, dovolili, aby v ich redakcii otec predsedu nejakej politickej strany akýmkoľvek spôsobom komentoval politiku. Bolo by to považované za neodpustiteľný a hrubý konflikt záujmov a kritizovali by to všetky ostatné médiá v krajine. V slovenských mediálnych podmienkach je to však nielen bežné, ale nik zo žurnalistickej obce sa proti tomu ani neohradí.

Okrem PS a Hlasu v Denníku N všetci ostatní a nepohodlní politici, vrátane mňa, dostávajú permanentne tú najhoršiu nakladačku. Všetko je zlé, nič dobré sa nespravilo, ak sa v Nku aj objaví niekoho meno, tak len v súvislosti s kritikou. V poriadku, z konštruktívnej kritiky sa treba poučiť. Ale v réžii Denníka N to vyzerá skôr len na neférovú hru v prospech syna a jeho politickej strany (a ich vytúženého koaličného partnera Hlasu). Samozrejme, Denník N je súkromné médium, no ak základné novinárske štandardy u nich neplatia, nech nezavádzajú ľudí, že robia nezávislú a objektívnu žurnalistiku, ale na rovinu povedia, že sú stranícke ideologické noviny. To by bolo fér voči čitateľom a predplatiteľom.”

Otázkou nie je, či niekto súhlasí alebo nesúhlasí s tým, čo píše Denník N. Zvyčajne sa v jednej redakcii stretnú redaktori a komentátori, ktorí majú podobný pohľad na svet. Otázkou je, či je Denník N nezávislým médiom alebo len nástrojom na manipuláciu verejnej mienky odkiaľsi z pozadia. Napísať o niekom, že píše podľa nôt z Moskvy je úžasne ľahké. Správať sa však stranícky a pri tom tvrdiť, že žiadne noty neexistujú, nie je jednoduché.