Môj profil 
Predplatné
Ešte v roku 1999 sa začal Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) zaoberať stratenými denníkmi niekdajšieho ríšskeho ministra Alfreda Rosenberga. V druhej polovici minulého roka sa k nim americká vláda dostala. Jeho osobná písomná pozostalosť v podobe spomínaného denníka bola dlhé roky považovaná za stratenú.
Alfred Rosenberg sa narodil 12. januára 1893 v estónskom Talinne. Bol Hitlerovým dôverníkom a vplyvným nacistickým ideológom. Najmä ak šlo o rasové otázky. Až do roku 1942, keď sa stal ríšskym ministrom pre okupované východné územia, bol editorom nacistického denníka. No tiež viedol zahraničné oddelenie strany.
Samotný denník zachytáva udalosti od jari 1936 až do zimy roku 1944. Pozoruhodné je, že Rosenberg si svoje záznamy nepísal do jedného zošita, ale na druhú stranu oficiálnych hlavičkových papierov či dokonca na stránky vytrhnuté z kníh. Nájdených 400 strán denníka dalo historikom možnosť ešte podrobnejšie spoznať plán Nemecka na okupáciu Sovietskeho zväzu, vyvražďovanie Židov a ďalšie udalosti. Zo zápiskov sa dozvedáme o založení organizácie na systematické rabovanie, neskôr dokonca využívanie opusteného židovského majetku – Einsatzstab Reichleiter Rosenberg v roku 1940. Ale aj o vnútornom napätí, ktoré vo vnútri najvyššej vojenskej elity zavládlo po lete Rudolfa Hessa do Británie v roku 1941.
Počas Norimberského procesu práve zápisky z jeho denníka poslúžili ako hlavný dôkazový materiál, na základe ktorého ho odsúdili za zločiny proti ľudskosti. Patril k desiatim pohlavárom, ktorých odsúdili na trest smrti obesením. Rozsudok bol vykonaný v roku 1946. Po procese sa denník stratil. Celé roky však podozrievali vtedajšieho prokurátora Roberta Kepnera. Ten mal údajne Rosenbergove zápisky po procese prepašovať do USA. Práve vďaka Kepnerovi uzreli svetlo sveta protokoly z Wannsee, kde sa v roku 1942 konala konferencia o konečnom riešení.
Aj napriek tomu, že sa ani jeden záznam z denníka po Norimberskom procese nikde neobjavil, Kepner ich použil vo svojej monografii, keď z nich citoval. O desať rokov po Rosenbergovej smrti v roku 1956 dokonca jeden nemecký historik publikoval časť záznamov zachytávajúcich obdobie rokov 1939 až 1940.
Spor o písomnú pozostalosť po Alfredovi Rosenbergovi, ktorú Kepner získal trval desať rokov. A to od roku 1993, keď zomrel vo veku 93 rokov, až do roku 2003 medzi viacerými stranami. A to medzi jeho deťmi, správcom pozostalosti, bývalým tajomníkom a dokonca aj Múzeom holokaustu. Napokon však došlo k dohode a písomnú pozostalosť odovzdali múzeu, ktoré dokázalo zhromaždiť už viac ako 150-tisíc dokumentov po Rosenbergovi.
Hoci médiá o tomto denníku informovali už skôr, komplexná analýza denníka v kontexte s historickými udalosťami zatiaľ vydaná nebola.
mž
.jpg)
.JPG)
