Väčšinu v Snemovni reprezentantov demokrati stratili už v roku 2014. Republikánska strana teraz svoju dominanciu v tejto komore amerického Kongresu ešte upevnila. V 435-člennej snemovni bude mať najmenej 242, ale možno až 249 kresiel (oproti doterajším 233), čo je najväčší počet za vyše 60 rokov.

V dôsledku utorkových volieb však Obama bude musieť po prvý raz od nástupu do funkcie počítať aj s opozične naladeným Senátom, v ktorom budú mať republikáni minimálne 52 zo 100 kresiel. Doteraz mali demokrati 53 senátorov a republikáni 45.

Obama sa po voľbách zaviazal, že s republikánmi vytvoria “silu dobra”

Prezident USA Barack Obama v stredu vyhlásil, že podľa jeho názoru môže mať plodný a prínosný vzťah s Mitchom McConnellom, novým lídrom republikánskej väčšiny v Senáte po tom, čo jeho strana dosiahla veľké víťazstvá v utorkových voľbách v krajine.

Obama dodal, že McConnell bol voči nemu vždy priamočiary a úprimný a nikdy nedal sľub, ak ho nemohol aj splniť. Prezident tiež podľa tlačovej agentúry Reuters vyhlásil, že bude tráviť viac času s republikánskymi lídrami amerického Kongresu.

Obama a líder republikánskej väčšiny v Senáte McConnell sa v stredu spoločne zaviazali, že sa pokúsia premeniť názorovo rozdelené politické vedenie krajiny na silu dobra, a nie na chronicky nečinnú silu. Vyhlásenia prezidenta-demokrata nasledovali deň po tom, čo republikáni dosiahli obrovské úspechy vo voľbách a ovládli Snemovňu reprezentantov aj Senát. Obaja lídri však varovali i pred prípadnými politickými zápasmi “kto z koho”, napísala agentúra AP.

Obama na tlačovej konferencii v Bielom dome v stredu vyhlásil, že prijal odkaz amerických voličov, ktorí v utorkových voľbách dali republikánom moc v Senáte a posilnili ich väčšinu v Snemovni reprezentantov – teda jasne odmietli prezidentov spôsob riadenia štátu.

“Niet pochýb, že republikáni mali príjemnú noc,” povedal prezident v Bielom dome.

Obama uviedol, že sa už teší na nápady republikánov, ako spoločne vládnuť, pričom uviedol oblasť výstavby ciest, mostov a ďalších zariadení ako jednu zo sfér, ktorá je ideálna na spoluprácu. Ďalšou je podľa neho obchodné odvetvie.

Utorkové voľby dodali republikánom silu pred prezidentskými voľbami v roku 2016, ktoré sa už stávajú stredobodom americkej politiky na nasledujúce dva roky. Otázkou teraz je, či Obama, demokrati v Kongrese a nové výrazné republikánske väčšiny v oboch komorách budú schopní pohnúť sa z mŕtveho bodu, na ktorom uviazlo hlavné mesto USA v posledných rokoch.

Z prisťahovalectva, ktoré bolo pokladané za oblasť možnej zhody, sa však stal už na začiatku zdroj napätia.

Obama vyhlásil, že ak Kongres nebude konať do konca roka, nariadi obmedzenie deportácií pracujúcich prisťahovalcov, žijúcich v krajine ilegálne.

Tento prísľub dal krátko po tom, čo líder republikánskej väčšiny v Senáte McConnell varoval prezidenta pred jednostranným konaním v záležitosti štátneho imigračného systému.

“Je to ako mávanie červeným súknom pred býkom, keď povie: ‘Páni, ak neurobíte to, čo chcem, urobím to sám,'” vyjadril sa McConnell na tlačovej konferencii v Kentucky, kde dosiahol znovuzvolenie.

McConnell vyhlásil, že sa v stredu s Obamom rozprával a že sa teší na to, ako budú spolu hľadať oblasti, kde sa môžu republikáni a demokrati dohodnúť – ako príklad uviedol obchodné dohody a prepracovanie daňových zákonov.

Okrem toho republikán upozornil, že Kongres bude pracovať na tom, aby boli zrušené časti zákona o zdravotníckej starostlivosti, ktorý je Obamovou srdcovou záležitosťou a úspechom v domácej politike.

Dohoda s Iránom o jadrovom programe je “otvorenou otázkou”

Americký prezident Barack Obama v stredu na tlačovej konferencii v Bielom dome uviedol, že je “otvorenou otázkou”, či sa medzinárodným vyjednávačom a Iránu poradí dosiahnuť dohodu o jadrovom programe Teheránu.

USA a ďalšie svetové veľmoci predostreli Teheránu rámcové návrhy, na základe ktorých by mohol pokryť svoje energetické potreby a súčasne preukázať, že nevyvíja jadrové zbrane, konštatoval americký prezident.

Rozhovory s Iránom označil Obama za “konštruktívne”, dodal však, že až v najbližších týždňoch sa ukáže, či je dohoda skutočne možná do stanoveného termínu 24. novembra.

“Či dokážu povedať áno tomu, čo by jasne bolo lepšie pre Irán, lepšie pre región a lepšie pre svet, je otvorenou otázkou,” citovala Obamu tlačová agentúra DPA. Prezident USA by podľa vlastných slov radšej nedosiahol žiadnu dohodu než zlú dohodu a o zrušení sankcií proti Iránu bude hovoriť s Kongresom až po tom, ako dohoda vznikne.

Obama dodal, že sankcie voči Iránu podnietili iránskych lídrov rokovať vážne. Konštatoval však, že niektorí členovia iránskej politickej elity majú stále výrazné protiamerické postoje, uviedla agentúra AP.

Obama požiada Kongres o nové povolenie použiť vojenskú silu proti IS

Prezident USA Barack Obama požiadal v stredu Kongres, aby s ním spolupracoval a schválil nové povolenie na použitie vojenskej sily proti organizácii Islamský štát (IS), ktoré nahradí pôvodné povolenie, odhlasované krátko po útokoch z 11. septembra 2001 proti Spojeným štátom.

Obama na tlačovej konferencii po zdrvujúcej porážke svojej Demokratickej strany v utorkových voľbách vyhlásil, že nové povolenie na použitie vojenskej sily je jednou z mála záležitostí, v ktorých bude žiadať Kongres o spoluprácu – ešte predtým, ako v januári začne zasadať nový Kongres. Prezident vysvetlil, že cieľom je aktualizovať povolenie prispôsobené boju proti medzinárodnej teroristickej sieti al-Káida, aby sa dalo lepšie uplatňovať v súčasnej misii proti extrémistom z IS v Iraku a Sýrii.

Rozhovory o tejto otázke sa začnú už v piatok, keď Obama podľa svojich slov bude kongresových lídrov na stretnutí v Oválnej pracovni informovať o boji proti IS. Obama dodal, že chce, aby sa proces vypracovávania nového povolenia začal už teraz, ale ukončia ho možno až na budúci rok, keď zasadne nový Kongres a aj Senát ovládnu republikáni.

“Som si istý, že to dokážeme,” vyjadril sa Obama, ktorého citovala tlačová agentúra AP.

Obama ďalej vyhlásil, že je “ešte príliš skoro” povedať, či USA a ich koalícia víťazia v boji proti extrémistom z IS v Iraku a Sýrii.

Donedávna Biely dom citoval povolenie Kongresu z roku 2001, ktoré umožňovalo viesť vojnu proti teroristom zodpovedným za útoky z 11. septembra a ktoré bolo aj právnym základom pre nálety proti IS v Sýrii. Obamova administratíva sa takisto odvolávala na žiadosť irackého lídra, aby USA zaútočili na tamojšie ciele IS, a túto žiadosť uvádzala ako oprávnenie na útoky v Iraku.

Obama je otvorený voči “zodpovedným” zmenám v zákone o zdravotnej starostlivosti

Republikánsky senátor Mitch McConnell, predpokladaný líder novej väčšiny v americkom Senáte, v stredu prisľúbil, že vládne úrady budú v nasledujúcich rokoch fungovať. Vyjadril sa tak 13 mesiacov po tom, čo jeho strana spôsobila zatvorenie vládnych úradov kvôli sporom okolo štátneho dlhu a rozpočtu.

Republikáni a demokrati sa vtedy v Kongrese USA nedokázali dohodnúť na podobe zákona o vládnych výdavkoch v novom fiškálnom roku. Vláda preto nemala peniaze na bežnú prevádzku svojich inštitúcií a tisíce štátnych zamestnancov muselo odísť na nútenú dovolenku, keďže platil núdzový režim.

“Vládne úrady nebudú zatvorené a nedôjde ani k nesplácaniu štátneho dlhu,” zaviazal sa McConnell na tlačovej konferencii vo svojom domovskom štáte Kentucky, z ktorej citovala agentúra DPA.

McConnell ďalej uviedol, že ráno mu zatelefonoval prezident Barack Obama a obaja politici sa dohodli, že budú spolupracovať na obchodných dohodách a na daňovej reforme.

Nový líder republikánskej väčšiny v Senáte však naznačil, že teraz, keď republikáni ovládajú obe komory Kongresu – Snemovňu reprezentantov aj Senát – začnú napádať časti Obamovho zákona o zdravotnej starostlivosti, “ktoré sú silne nepopulárne”.

Prezident Obama v stredu podľa agentúry Reuters vyhlásil, že je otvorený voči “zodpovedným” zmenám v jeho kľúčovom zákone o zdravotnej starostlivosti, ktoré prípadne navrhnú republikáni v Kongrese, ale neprijme také zmeny, ktoré jeho zdravotnícku reformu nazývanú ľudovo “Obamacare” podkopávajú či idú proti nej.

Obama upozornil, že nebude vôbec uvažovať o zrušení “povinnosti jednotlivca”, teda požiadavky, že zdravotné poistenie musí mať každý Američan. Podľa prezidenta je táto požiadavka nutná, aby sa zabezpečilo, že zdraví ľudia si budú platiť poistenie.

Republikáni v utorkových voľbách pripravili demokratov najmenej o sedem kresiel v Senáte – v Západnej Virgínii, Arkansase, Južnej Dakote, Colorade, Montane, Iowe a Severnej Karolíne. Teraz majú republikáni 52 kresiel v 100-člennom Senáte. Demokrati získali 44 kresiel, dve majú nezávislí a Louisiana bude voliť svojho senátora v druhom kole volieb 6. decembra.

Republikáni navyše vo voľbách posilnili svoju väčšinu v Snemovni reprezentantov a vyhrali aj voľby guvernéra v niektorých štátoch, ktoré boli doteraz v rukách demokratov, vrátane Obamovho domovského štátu Illinois.

Za Americkú Samou bude v Snemovni reprezentantov sedieť žena

Voliči v Americkej Samoe si za svoje územie do Snemovne reprezentantov v utorňajších voľbách zvolili prvýkrát ženu. Republikánka Aumua Amata Radewagenová porazila so 42 percentami dlhoročného ostrovného delegáta v americkej Snemovni reprezentantov Eni Faleomavaega, pre ktorého hlasovalo 31 percent oprávnených voličov. Informovala dnes agentúra AP.

Faleomavaega, ktorý v posledných rokoch trpí zdravotnými ťažkosťami, bol zástupcom územia v Snemovni reprezentantov od roku 1987. Tento rok sa uchádzal o zvolenie po 14.-krát. Porazený Faleomavaega zablahoželal víťazke, dcére prvého guvernéra Americkej Samoy Petra Tali Colemana, a ponúkol je asistenciu pri nástupe do funkcie vo Washingtone.

Zástupca Americkej Samoy má podobne ako delegáti z ostatných amerických “nezačlenených území” oprávnenia zhodné so zástupcami jednotlivých štátov USA, s výnimkou hlasovacieho práva.

ml