Debata o návrhu nového tlačového zákona mala prekvapivý záver: Kto to zapríčinil?

Bratislava 22. marca 2019 (HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Ďalšia zo slniečkových diskusií v štýle „svoji svojim“ mala nečakané ukončenie: na rozdiel od bežných zvyklostí hostia z publika nedostali možnosť sa vyjadriť. Dá sa iba hádať: bola príčinou neočakávaná účasť „proslovenských“ novinárov?

Vo štvrtok večer sa v bratislavskej reštaurácii Pulitzer konala diskusia poslankyne NR SR za hnutie OĽaNO Natálie Milanovej a jej hostí na tému „Je nutné meniť tlačový zákon?“. Čoskoro sa totiž bude v parlamente schvaľovať novela zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (tlačový zákon), ktorej autormi sú Dušan Jarjabek a Miroslav Číž zo strany Smer-SD. Jarjabek a Číž chcú znovu do zákona zaviesť právo na odpoveď, ako aj pokuty v podobe, v akej boli v zákone v roku 2008.

Mainstreamovým médiám novela zákona veľmi prekáža, tak veľmi, že hovoria dokonca o terore, konci pluralitného mediálneho priestoru a podobne. Odňatie práva na beztrestné šírenie klamstiev a urážok by totiž mohlo novinárom výrazne obmedziť možnosti mediálneho lynčovania nepohodlných osôb, a to sa niekomu nepáči.

Debaty sa popri organizátorke Natálii Milanovej zúčastnili poslanec NR SR Miroslav Číž, predseda predstavenstva Asociácie vydavateľov tlače Alexej Fulmek, predseda Slovenského syndikátu novinárov Daniel Modrovský a právny zástupca TV Markíza Tomáš Kamenec. Neboli pozvaní zástupcovia ostatných novinárskych organizácií a okrem Miroslava Číža ani nikto ďalší, kto by reprezentoval iný ako „slniečkový“ názor. K vyváženosti diskusie „výrazne prispel“ moderátor Branislav Dobšinský, ktorý Čížovi, atakovanému zo všetkých strán, skočil veľmi nevkusným spôsobom do reči snáď stokrát.

Na akciu sa však predsa len dostavili aj ľudia s iným pohľadom na veci: redaktor Hlavných správ a bývalá poslankyňa NR SR Eva Zelenayová, šéfredaktorka mesačníka politických väzňov Svedectvo. Ich komentovanie niektorých sporných výrokov diskutujúcich si moderátor Dobšinský všimol a ocenil aj poznámkou o „určitej atmosfére, ktorú prítomní vytvorili“. A na prekvapenie prítomných ukončil akciu bez toho, aby dostali slovo aj ľudia z publika – možno iba hádať, čo ho viedlo k takémuto nezvyčajnému kroku…

Rozhodnutie Natálie Milanovej (ktorú prišla do publika podporiť aj časť poslaneckého klubu hnutia OĽaNO, na čele so samotným šéfom strany) usporiadať takúto diskusiu nebolo náhodné – mala k tomu aj osobné dôvody. Jej manžel, novinár Lukáš Milan totiž kedysi napísal nepravdivé veci o medzičasom už zosnulom bývalom predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi (Smer-SD) a bol za to aj súdne stíhaný. Vec sa akosi odložila, ale pred mesiacom sa v tom začalo opäť konať a Milanovi znova hrozí päťročné väzenie (zdroj: medialne.etrend.sk).

Mimochodom, je to zvláštne: sprísnený zákon by logicky najviac mal byť tŕňom v oku tých, ktorí ho mienia najviac porušovať a zneužívať a človek by povedal, že najviac by sa ho mali báť tie médiá, ktoré sú najviac obviňované z toho, že šíria „hoaxy a dezinformácie“ (po slovensky jednoducho, že neustále klamú, že to je ich hlavné zivobytie a jediná vášeň, priam zmysel ich existencie), teda tzv. alternatívne médiá. Lenže, čuduj sa svete, je to presne naopak: alternatívci sa z novely zákona dokonca tešia, zatiaľ čo hrozba väčších postihov za mediálne klamstvá, urážky a ohováranie najviac prekáža tzv. demokratickým médiám. Vedel by niekto túto zvláštnosť vysvetliť?

Ivan Lehotský