Môj profil 
Predplatné
Dcéra nebohého akademického sochára sa domnieva, že premiestnením diela prišlo k neoprávnenému zásahu do autorských práv jej otca. Žiada vrátiť súsošie na pôvodné miesto. Pojednávanie na Okresnom súde Bratislava II pokračovalo v utorok dokazovaním. Sudkyňa Oľga Nižňanská ho odročila na 19. apríla, kedy zaznejú záverečné reči a bude vynesený rozsudok.
Na súde bola prítomná dcéra sochára. „Sme presvedčení, že boli porušené autorské práva autora súsošia, respektíve jeho dediča,“ uviedol pred súdom jej právny zástupca Andrej Jaroš s tým, že Vojenský historický ústav (VHÚ), ktorý je správcom vojenského cintorína na Dukle, si nevyžiadal súhlas na premiestnenie sochy. Tá je v súčasnosti vystavená v areáli v priestoroch vyhliadkovej veže. Dcéra sochára to považuje za nevhodné umiestnenie.
„Je to odstraňovanie krívd ďalšími krivdami, ktoré nie je vhodné,“ povedal Jaroš na margo rehabilitácie pôvodnej sochy, ktorú komunistický režim odstránil v 50. rokoch, pretože mala predstavovať buržoázneho vojaka. Kulichova dcéra sa k pojednávaniu a jeho priebehu pre médiá nevyjadrila.
Samotný ústav pred súdom argumentuje, že súhlas nebol potrebný, keďže prevodom v roku 1964 nadobudol štát vlastnícke práva ku Kulichovmu dielu. Žalobu preto považuje za nedôvodnú. „Premiestnenie sochy akademického sochára pána Kulicha z pamätníka Československej armády na Dukle do samotného vestibulu nie je ani hanlivým, ani žiadnym negatívnym nakladaním,“ ozrejmil jeho právny zástupca.
„Našou ambíciou bolo, aby sme pamätník Československej armády a centrálny vojnový cintorín, kde sú pochovaní Česi, Slováci a Rusíni, vrátili do stavu z rokov 1947 až 1949, kedy bol symbolom vďaky našim vojakom,“ vysvetlil po skončení pojednávania riaditeľ VHÚ Miroslav Čaplovič.
Na Dukle je dnes pochovaných 565 z viac ako 1260 príslušníkov 1. československého armádneho zboru, ktorí padli počas bojov o tento priesmyk. Pri bojoch o Duklu padli aj sovietski vojaci, tí sú pochovaní na iných vojenských cintorínoch v zmysle povojnovej zásady, že vojaci jednotlivých armád sa pochovávajú osobitne, vysvetlil Čaplovič.
Koncepcia pamätníka bola neskôr zmenená. Kulichovo súsošie s názvom Žalujem, ktoré bolo ako tretie v poradí umiestnené na pamätník v roku 1964, malo viac vyjadrovať politickú požiadavku zvýrazniť československo-sovietsku družbu. „My sme neurobili to, čo minulý režim, ani sa k tomu nehlásime,“ ozrejmil Čaplovič s tým, že ústav postupoval v súlade s platnou legislatívou a pred premiestnením súsošia si vyžiadal stanoviská Krajského pamiatkového úradu či ministerstva kultúry.
„Nehovorím, že netreba prihliadať na morálnu rovinu, ale ide predovšetkým o ustanovenia autorského zákona, či to bolo vykonané v súlade s autorským zákonom, alebo nie,“ naznačila počas pojednávania sudkyňa, akým smerom sa bude pri rozhodovaní uberať. Ďalšie roviny podľa nej možno zohľadniť, nebudú však rozhodujúce.
.jpg)
.JPG)
