Môj profil 
Predplatné
41-ročný Sami A. pochádza z Tuniska. Do Nemecka prišiel v roku 1997 ako študent. V rokoch 1999 až 2000 bol v Afganistane a stal sa osobným strážcom Usámu bin Ládina. Aj neskôr bol opakovane podozrivý, že sa pohybuje v teroristických kruhoch. Dlhé roky však žil v Bochume so svojou rodinou a od roku 2008 dostávali podporu od štátu v sume približne 1200 eur mesačne.
Podľa nemeckej ústavy je nebezpečným kazateľom. Už v roku 2005 mu bolo odmietnuté predĺženie povolenia na pobyt. Odvtedy sa ho Spolkový úrad pre utečencov (BAMF) a vláda krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko márne pokúšali deportovať. V roku 2017 Najvyšší súd dokonca rozhodol o jeho zákaze deportovania, pretože v rodnom Tunisku by mu hrozilo mučenie a “neľudské zaobchádzanie” (viac pozri TU).
Došlo však k posunu. V Bochume, v mieste svojho bydliska, kde sa Sami A. má podľa pokynov denne hlásiť na policajnej stanici, sa aj v pondelok dostavil na dané miesto okolo poludnia. Tam už ho čakali policajti so zatykačom, keďže súd zrušil zákaz jeho deportácie.
Po asi 20 minútach začala potom polícia prehľadávať jeho byt. Polícia nechcela poskytnúť žiadne podrobnosti, ale dôležitou informáciou je, že muž by mal byť teraz deportovaný.
“Je to predbežný koniec deportačnej frašky!” konštatuje Bild dlho očakávaný prielom v tomto prípade.
Večer okolo šiestej hodiny sa už otvárala brána súdu v Bochume, z policajnej stanice vyšli tri policajné autá spolu s červeným vozidlom, v ktorom sa nachádzal Sami A. prevážaný do deportačnej väznice v Bürene.
Prípad Samiho A. vyvolal v Nemecku veľkú diskusiu o tom, ako sa nemecké úrady márne pokúšajú vrátiť neúspešných, a práve tých najnebezpečnejších, ľudí do domácej krajiny. Posledné údaje uvádzajú ešte okolo 65-tisíc osôb, ktoré nemôžu byť deportované kvôli problémom s chybajúcimi dokumentami alebo kvôli nedostatočnej spolupráci s domácou krajinou.
.jpg)
.JPG)
