Sevastopoľ 26. júla 2016 (HSP/Foto:Facebook)

„Zahraniční podnikatelia zintenzívnia hospodársku spoluprácu s Krymom, predpovedá vedúca regionálnej pobočky Ruskej spoločnosti politológov v meste Sevastopoľ kandidát politických vied Darja Makovskaja

Darja Makovskaja poskytla rozhovor známej ruskej novinárke Márii Pšeničnikovej, tlačovej hovorkyni Ruskej spoločnosti politológov. Porozprávala o súčasnej situácii na Kryme a perspektívach polostrovu.

Uplynuli dva roky od znovuzjednotenia Krymu s Ruskom, aké sú najvýznamnejšie zmeny v živote polostrova za toto obdobie?

Najdôležitejšou, podľa môjho názoru, je zmena v sfére zaistenia bezpečnosti obyvateľov Krymského polostrovu. V čase, keď bol polostrov súčasťou Ukrajiny sa tu cítili veľmi uvoľnene  radikálne islamské organizácie, periodicky boli strety z etnických a náboženských dôvodov. Mnohí z nás si pamätajú, napríklad, pokusy o násilne obsadenie území Bchčisarajského kláštora, ktorý sa podarilo ubrániť vďaka zákroku miestnych kozákov a dobrovoľníkov. Krymských Tatárov v podstate násilne regrutovali do radikálnych islamských organizácií. Cez Krym sa pašovali drogy, tu sa uskutočňovala legalizácia predstaviteľov rozmanitých radikálnych a teroristických organizácií. A čo treba zvlášť zdôrazniť –  zanikol existujúci počas 23. rokov permanentný nátlak namierený na zmenu základných hodnôt, tradícií, historickej pamäti na ktorých je založená identita a svetonázor väčšiny Krymčanov.

Ako sa zmenila ekonomická situácia na Kryme?

S prechodom do právomoci Ruskej federácie polostrov získal reálne, nielen deklarované ekonomické investície. Predtým sa prostriedky investovali prevažne do barbarskej, nekontrolovateľnej výstavby na Južnom brehu Krymu, čo ohrozovalo ekosystém pobrežia. V súčasnej dobe ekonomická situácia na polostrove je pomerne zložitá a všeobecne ju určuje celkový ťažký stav ekonomiky štátu, hoci sa podarilo predísť výraznému poklesu hlavných ekonomických ukazovateľov. Všeobecne je ekonomická situácia na polostrove definovaná týmito bázovými ukazovateľmi.

Po prvé, sú to problémy dopravnej dostupnosti, riešenie ktorých je v priamom vzťahu s výstavbou Kerčenského mostu.

Po druhé, nepríjemnú ránu zasadila ekonomike polostrova energetická blokáda. Vážne straty utrpeli priemyselné podniky, pre ktoré je nevyhnutná kontinuita technologického procesu. Okrem toho sa prejavilo veľa problémov v sfére bytového a komunálneho hospodárstva, ktoré sa neriešili roky. Fakticky vedenie republiky Krym a mesta Sevastopoľ museli operatívne riešiť nielen problémy dodávok energie, ale zároveň vykonávať bežnú údržbu bytového fondu a komunálnych služieb.

Po tretie, ako už bolo spomenuté, prejavujú sa dôsledky chýbajúcich strategických štátnych investícií do ekonomiky polostrova za 23. rokov „ukrajinského obdobia“. Týmto, napríklad, polostrov nemal možnosť rozvíjať výnosné poľnohospodárstvo rôznych profilov.

Po štvrté, sú to určite ekonomické sankcie, ktoré zabraňujú vstupu krymských podnikov na zahraničné trhy. 17. mája Rada EÚ predĺžila do 23. júna 2017 reštriktívne opatrenia voči Krymu a mestu Sevastopoľ v rámci stratégie odmietania priznania pripojenia Krymu k Rusku. Sankcie zahŕňajú zákaz dovozu do EÚ akýchkoľvek krymských tovarov,  zákaz akýchkoľvek európskych investícii na území Krymu, vrátane nadobúdania tam nehnuteľností, obchodného financovania, poskytovania služieb ako je, napríklad, cestovný ruch. Európske plavidlá majú zakázaný vstup do krymských prístavov s výnimkou prípadov núdze. Účinnosť týchto opatrení je platná len na území Krymu a mesta Sevastopoľ a sú záväzné pre všetkých občanov EÚ a spoločností so sídlom v Európskej únii.

Je zrejmé, že prechod Krymu pod jurisdikciu Ruskej federácie je len jedným z dôvodov pre zavedenie sankcií proti Rusku. Hlavné dôvody spočívajú v geopolitickej rovine a sú spojené so snahou zabrániť posilneniu Ruska ako nezávislého aktéra na svetovej politickej scéne. Použitie sankčných opatrení ako prostriedku nátlaku na Rusko – opotrebovaná prax. Počínajúc embargom konca 20. rokov – začiatku 30. rokov existoval Sovietsky zväz a neskôr Ruská federácia takmer vždy v podmienkach sankcií, ktoré sú spravidla iniciované Spojenými štátmi a podporované poprednými štátmi Európy .

Ak hovoríme o postoji súčasných európskych elít k sankčným opatreniam – je nejednoznačný, rovnako ako ich pozícia vo vzťahu ku Krymu. Stačí sa pozrieť na zintenzívnenie návštev Krymu zahraničnými delegáciami a mnohé rozhodnutia európskych regionálnych parlamentov o uznávaní Krymu ako súčasti ruského územia. Okrem toho, frekvencia a stupeň odmietania takýchto aktivít zo strany Európskeho establishmentu sa postupne znižuje pre ich nezmyselnosť.

Hospodárska spolupráca s Krymom pre európske podniky je samozrejme prínosná. Krym – je investične neobsadený priestor s veľkým potenciálom pre ďalší rozvoj. Potreba realizovať vlastné, a nie cudzie záujmy sa nevyhnutne stane prevládajúcim faktorom a európska elita aktivizuje hospodársku a politickú spoluprácu s Krymom. Záujem o spoluprácu v oblasti cestovného ruchu, poľnohospodárstva, vinohradníctva už prejavujú čínski, francúzski, grécki, talianski, švajčiarski, nemeckí podnikatelia a investori.

Názorné je v tomto ohľade Druhé Jaltské ekonomické fórum, ktoré sa konalo 14. -16. apríla 2016 a počas ktorého sa uzavrelo 12. dohôd v hodnote 70 miliárd  rubľov, ktorého sa zúčastnili predstavitelia z 26. krajín a viac ako 70. zástupcov zahraničného obchodu. Investičnú atraktivitu Krymu podporujú okrem iného aj existujúce výnosy o slobodných ekonomických zónach a zabezpečovaní najpohodlnejšej investičnej klímy.

Je potrebné poznamenať, že sankčné opatrenia sa stali katalyzátorom pre rozvoj vlastnej výroby na Kryme, čo je výhodnejšie pre ekonomiku v strategickej rovine. Špecialisti predpokladajú, že už v roku 2018 krymskí výrobcovia poľnohospodárskej produkcie plne uspokoja potreby obyvateľov polostrova.

Vhodné je poznamenať, že je vidieť zjavný rozpor medzi vzťahom obyvateľov cudzích štátov k návratu Krymu pod jurisdikciu Ruska a oficiálnym postojom vedenia týchto štátov. Nejedná sa o aktiváciu proruského lobovania v Európe. To je spôsobené skutočnosťou, že sprvoti, vďaka prísnej cenzúre zahraničných médií v informačnom poli, dominoval obraz Ruska ako určitého druhu hrozby, zlej sily, skrývajúcej v sebe riziko pre celý svet. V súčasnej dobe protiruskú rétoriku ovládla až neštruktúrovaná hystéria.  Ale globálny informačný priestor predsa len nie je možné všestranne kontrolovať a obraz Ruska sa postupne stáva pravdivým. Ruská federácia sa začína vnímať ako štát, ktorý si nerobí nárok na svetovládu a nezasahuje do suverenity iných štátov, ale dôsledne obhajuje svoje národné záujmy, ktoré sú historicky podmienené a zodpovedajú reálnej úlohe krajiny pri zabezpečovaní stability globálnych politických a ekonomických systémov.

Aký dopad, podľa Vás, majú ekonomické ťažkosti na život obyvateľov Krymu?

Najzávažnejším ekonomickým problémom, ktorý priamo ovplyvňuje život Krymčanov, zostávajú veľmi vysoké ceny potravín. Sociologické prieskumy ukazujú, že tento problém je pre obyvateľov polostrova jedným z najbolestivejších. V lete tento stav názorne potvrdzujú vysoké ceny ovocia a bobuľovín spôsobené kartelovou dohodou výrobcov a tiež potravinovou blokádou Krymu.

Ale už spočiatku civilizované a nie ekonomické rozhodnutie obyvateľov polostrova, vyjadrené v referende 2014, ako aj chápanie súčasnej situácie podmieňuje dosť rezervovaný postoj Krymčanov k existujúcim ťažkostiam. Sociálna nespokojnosť spoločnosti, ktorej sa nedá vyhnúť v prostredí ekonomických obmedzení, sa na Kryme nespája s pripojením k Ruskej federácii ale je skôr zameraná na skutočné zdroje problémov.

Ako hodnotíte stav vzťahov medzi jednotlivými etnikami na Kryme? Pretrváva nebezpečenstvo eskalácie zmrazených konfliktov, ktoré sa snažia destabilizovať vonkajší hráči?

V súčasnej dobe na polostrove nie sú prejavy etnickej neznášanlivosti. Ale sú zreteľne vidieť pokusy o konfliktnú mobilizáciu krymskej tatárskej etnickej komunity zvonku. Predovšetkým etnický konflikt sa snažia vyprovokovať stúpenci zakázanej v Rusku za spoluprácu s teroristickými organizáciami extrémistickej organizácie „Medžlis krymsko-tatárskeho ľudu“.   Jej predstavitelia Mustafa Džemilev a Refat Čubarov sú na medzinárodnom zozname hľadaných a po Lenurovi Isljamovi je vyhlásené federálne pátranie.

Popritom, používané pre tieto účely mechanizmy sú pomerne jednoduché a otestované na rôznych miestach, kde v záujme štátneho prevratu boli vykonštruované a použité protesty etnických skupín. Sem patrí aj zverejnenie v informačnom priestore vyhlásení o prenasledovaní krymských Tatárov, výzva k medzinárodným organizáciám v oblasti ľudských práv a presun všetkých legislatívne podmienených predpisov z orgánov presadzovania práva do etnickej roviny. Napríklad, keď je človek zatknutý za spáchanie trestného činu „ochrancovia krymských Tatárov“ vyhlasujú, že príčinou je, že je krymský Tatár.

Táto situácia je typickým príkladom využitia etnických skupín ako nástroja na presadenie politických cieľov. Vykonávateľmi sú spravidla jednotliví členovia etnických elít a ich organizácie zamerané na získanie vlastného prospechu.

V našom prípade takou organizáciou je „Medžlis krymsko-tatárskeho ľudu“ a jeho lídri.  Už počas ukrajinského obdobia si táto organizácia prisvojila výhradné právo zastupovať záujmy krymských Tatárov, hoci mala podporu menej ako 25% krymských Tatárov. Medžlis, pokúšajúc sa získať monopol na najviac deficitne zdroje polostrova aktívne vnucoval v prostredí krymských Tatár predstavu o nevyhovujúcom ekonomickom a politickom postavení krymských Tatárov. Medžlis dôsledne realizoval myšlienku o vytvorení etnocentralizačného krymsko-tatárskeho štátu v situácii, keď krymskí Tatári predstavovali len asi 12% z celkového počtu obyvateľov polostrova.

Opozičné Medžlisu elitné skupiny krymských Tatár ho oprávnene obviňujú zo sprenevery finančných prostriedkov určených na zlepšenie osád krymských  Tatár, z práce pre zahraničné organizácie a nie v prospech svojho národa.

Doteraz sa situácia nezmenila. Napríklad, organizovaním energetickej blokády polostrova Medžlis pripravil o elektrinu tých, ktorých záujmy údajne obhajuje.

Predpokladať, že oficiálny Kyjev má starosť o potreby krymských Tatárov je vôbec absurdné. Počas ukrajinského obdobia Kyjev nepodnikol žiadne obmedzujúce opatrenia voči provokatívnym krokom Medžlisa, ktorý odmietol registráciu v justičných orgánoch a konal mimo právnej oblasti Ukrajiny. Dôvodom pasivity bola snaha postaviť krymských Tatárov proti ruskej etnickej väčšine na polostrove. O uznaní krymsko-tatárskeho jazyka ako štátneho na polostrove sa ani neuvažovalo, nehovoriac o legislatívnych opatreniach pre rehabilitáciu krymsko-tatárskeho národa a amnestiu pre tzv. „pozemkovú svojvôľu“, čo bolo uskutočnené v ruskom Kryme. Otázky rozvoja miest súvislého osídlenia krymských Tatárov sa neriešili po celé roky, oni, rovnako ako celá krymská populácia, boli podrobení nútenej ukrajinizácie. Napríklad v roku 2008 jedna z opozičných Medžlisu organizácií krymských Tatárov apelovala na prezidenta Ruskej federácie a vodcu Tatarstanu s požiadavkou „ochrániť pôvodné a ďalšie menšinové etnické skupiny Krymu pred pretrvávajúcou genocídou zo strany nacionalisticky zameraných ukrajinských orgánov verejnej moci“.

Samozrejme, akonáhle Krym prešiel do Ruskej federácie oficiálny Kyjev sa aktívne zapojil do prijímania zákonov na ochranu práv krymských Tatárov. Implementácia je naplánovaná na „krásne ďaleko“, kedy sa Krym vráti k Ukrajine a táto bude mať finančné prostriedky na ich realizáciu. Pozoruhodne, že Medžlis, ktorý sa nikdy nezriekol myšlienky o založení etnocentralizačného krymsko-tatárskeho štátu zmenil rétoriku a začal označovať Krym za neoddeliteľnú súčasť Ukrajiny.

Najhoršia je skutočnosť, že samotný krymsko-tatársky ľud v týchto politických „machináciách“ je len predmetom manipulácii s cieľom rozdelenia územia Ruskej federácie. V súčasnej dobe krymských Tatárov aktívne využívajú na vytvorenie zóny napätia vedľa hraníc krymského polostrova. Vláda Ukrajiny za priamej účasti Medžlis a aktívnej finančnej podpory z Turecka zakladá na juhu Chersonskej oblasti Krymsko -Tatársku autonómiu“ a krymsko-tatárske ozbrojené oddiely. Aktívne sa zúčastňujú tejto činnosti, ako aj  organizácie potravinovej a energetickej blokády polostrovu zástupcovia tureckej extrémistickej pravicovej organizácie „Šedí vlci“, ktorá podľa niektorých expertov je pod záštitou tureckej vlády.

V skutočnosti, o potreby krymských Tatárov ani oficiálny Kyjev ani Medžlis, a ešte menej západní patróni nemajú a nikdy nemali žiadny záujem. Spolu s reintegráciou Krymu do Ruskej federácie krymskí Tatári získali najširšie možnosti na realizáciu v sociálno-ekonomickej a sociálno-politickej sférach. V podstate zanikli objektívne predpoklady pre etnicko-politické konflikty v krymsko-tatárskom prostredí. Lídri niektorých organizácií krymských Tatárov našli spoločnú reč s ruskými orgánmi, vstúpili do mocenských štruktúr a riešia špecifické problémy vlastného ľudu. Samozrejme, že určitý počet radikálnych priaznivcov Medžlisu zostáva na polostrove, ale zdravý rozum, ktorým sa vždy vyznačovali zástupcovia tohto národa, snažiacich sa žiť v pokoji vo svojej rodnej krajine, zabezpečuje lojalitu väčšiny krymských Tatárov voči Ruskej federácii.

Ako veľké je nebezpečenstvo ovplyvnenia politickej stability Krymu zo strany zahraničných náboženských extrémistických skupín?

V tomto ohľade územie Krymského polostrovu je jedným z najbezpečnejších. Preto hrozbu ovplyvnenia politickej stability v Kryme zo strany zahraničných náboženských extrémistických skupín možno hodnotiť skôr ako potenciálnu. Rusko má obrovské skúsenosti prevencie a predchádzania činnosti náboženských extrémistických skupín, založené na adekvátnom právnom základe voči existujúcim hrozbám. Voľne pôsobiace v prostredí ukrajinskej liberálnej legislatívy o slobode náboženského vyznania radikálne  islamské organizácie sa stali nezákonnými a ich stúpenci z väčšej časti opustili územie Krymu. Najmä predstavitelia „Hizb ut-Tahrir“, ktorej činnosť je zakázaná v Rusku, Nemecku, rade členských štátov EÚ a Ázie pre priamu finančnú podporu terorizmu, spoluprácu s teroristickými a separatistickými organizáciami, účasť a organizáciu separatistických a teroristických akcií, podporili kyjevskú juntu a odišli z Krymu. V súčasnosti sa snahy o akúkoľvek nezákonnú činnosť na území polostrova zo strany zostávajúcich priaznivcov extrémistických náboženských skupín účinne potlačujú orgánmi právnej ochrany a národnej bezpečnosti.