Hlavné správy: Hlavnou predvolebnou témou týchto volieb je v tej či onej podobe Kočneriáda. Niekto vyťahuje tie veci cielene práve teraz a práve iba na vlasteneckú časť politickej scény. Je to podľa vás náhoda?

Danko: Samozrejme že nie. Ja vám poviem presne, ako to prebieha. Oni tie nahrávky a niektoré veci majú už dávno. Niektorí sa báli, že ja budem kandidovať na prezidenta, tak vytvorili akože kauzu „rigorózka“. Nikto iný okrem Denníka N nepovedal, že by to bol plagiát, ale hodilo sa to, bolo treba hodiť na mňa špinu, lebo som bol v prieskumoch predtým príliš vysoko a báli sa, že budem kandidovať.

K tej mojej kandidatúre, v ktorej ma podporovali aj rôzni svetoví politici: ja si myslím, že prezident by mal aj nejaký životný príbeh. Pre mňa boli prezidentmi pán Gašparovič alebo pán Schuster. nedávno som sedel s pani prezidentkou a mal som pocit, že sedím s niekým, kto nie je autentický, lebo všetko, čo rozprávala, jej povedali poradcovia, či už Leško, či Mazák, či Kubina. Okrem ich vulgárnych vyjadrení vo vzťahu k iným ústavným činiteľom by som očakával, aby prezidentka, a nechcem ju tým uraziť, aby mala svoj názor. Aby to bola výrazná osobnosť, napríklad ako Miloš Zeman. Aj to svedčí o politickej zrelosti národa. Takže ja som vtedy do tej kandidatúry nešiel, hoci napriek tomu som si svoje vytrpel.

Hlavné správy: Aj vaše meno sa v súvislosti s tými vecami spomína…

Danko: Ja už som vtedy, po útokoch cynickej obludy videl, že niečím disponujú. Ja si nikdy obsah telefónov neodkladám, nezaznamenávam a zo strany bezpečnostných zložiek mi bolo povedané, že to nie sú veci vo vzťahu ku mne autentické, ani obdobím, ani časovo. Je možné, že na mňa skúšali rôzne metódy. Ja som sa s Kočnerom stretol raz, v roku 2014, keď mi núkal rôzne druhy pomoci. Odmietol som ho, tak ako Borisa Kollára. Pokiaľ ide o Zsuzsovú, ako ju dnes pozná Slovensko, tak takú Zsuzsovú ja nepoznám. Ja som povedal, že sa jednalo o virtuálnu komunikáciu.

Okrem toho som povedal, že každý novinár, ktorý dnes disponuje zvukovým, obrazovým alebo akýmkoľvek iným záznamom, by mal k tomu pristupovať nasledovne: ak si je istý, že jeho veci sú originálne, autentické, a že sú pre spoločnosť zaujímavé, tak by sa mali zverejniť všetky. Ale ak má pochybnosti o obsahu toho záznamu, mal by ísť na najbližšie oddelenie polície, pretože inak sa vystavuje nebezpečenstvu, že bude spolupáchateľom trestnej činnosti ľudí ako napríklad Marian Kočner. Kočner totiž nezákonne vyhotovoval rôzne obrazové a zvukové záznamy a je známe, že dochádzalo aj k ich manipulácii.

A že to je dávkované selektívne? Nepochybne. Tak napríklad, kde je nahrávka trinástich stretnutí Sulíka s Kočnerom o manipulácii pri voľbe generálneho prokurátora? Kde sú články o tom, že keď Zsuzsovú zatýkali, tak jej dal Peter Struhár biely Mercedes? Peter Struhár je spoločník Borisa Kollára a boli spolu trestne stíhaní vo Fun rádiu za spreneveru eurofondov. Pýtam sa, nedržia novinári z Denníka N tieto informácie preto, aby raz Sulík a Kollár poslúchali Trubana? Mohol by som pokračovať a zamýšľať sa nad tým, kto Igorovi Matovičovi ponúkal dvadsať miliónov za pád vlády Ivety Radičovej. Ako to, že sa na výsluchu na generálnej prokuratúre v tom čase stratila nahrávka Igora Matoviča? A verte, že by som mohol o týchto pánoch rozprávať veľa.

Ale ohľadne môjho kontaktu s Kočnerom: volal mi redaktor Denníka N Miro Kern a povedal mi: máte komunikáciu s Kočnerom. Ja som mu odpovedal: neviem o nej, pretože si telefonáty neodkladám, prečítajte mi ju. Vysvitlo, že mi Kočner údajne päťdesiatkrát posielal nejaké linky, reportáže, a osemkrát som mu odpísal. Raz bola odpoveď „ok“, druhýkrát „vďaka“ za tlačovku o kapitánovi a tri esemesky boli obsiahlejšie: keď som bol v Chorvátsku a on sa nejako dozvedel, že tam som a chcel ma stretnúť, pýtal sa na viac krát, kde presne som. A ja som mu odpovedal. Nakoniec som mu vysvetlil, že stretnutia nestíham a na druhý deň som odcestoval.

To však Denníku N neprekážalo napísať článok, kde zdôraznili, že Danko mal s Kočnerom komunikáciu 60-krát. Ale už nenapísali, že Danko to neinicioval ani raz, že Dankove odpovede boli typu „ok“, „vďaka“. Stačila len tá špina, že Danko mal komunikáciu s Kočnerom. Takto dnes funguje Denník N. Ja som vtedy Kernovi povedal: „tak teda, pán Kern, vytiahnite zo šuplíka všetko, nielen to, čo sa dá spájať so Smerom a SNS, lebo sa vám to účelovo hodí“.

Trestný čin páchal Marian Kočner nahrávkami a snahou o kompromitovanie svojich obetí, ale tu treba zdôrazniť, že podľa nášho trestného poriadku trestný čin pácha aj každý, kto neoprávnenú zvukovú či obrazovú nahrávku osobnej komunikácie zverejní. Oni všetci páchajú trestný čin. Je zjavné, že tu takýmto spôsobom dochádza k zasahovaniu do volebnej kampane. Nad týmto sa treba zamyslieť a rozprávať sa aj s orgánmi činnými v trestnom konaní  – a tu vôbec nejde o mňa, napokon, ja som sa s Kočnerom nikdy nestretol, okrem spomenutého stretnutia v roku 2014 – o tom, či je v poriadku, aby komunikácie kohokoľvek sa v budúcnosti v predvolebnom období objavovali a boli zneužívané takýmto spôsobom.

Hlavné správy: Aká je vaša súkromná vízia toho, čo sa bude diať po voľbách? Nakoľko reálnu vidíte šancu, že sa podarí zložiť stabilnú a funkčnú vládu, ktorá bude pracovať na prospech Slovenska?

Danko: Už som to naznačil: bude záležať na tom, či národný, kresťanský a sociálny volič pochopí, že Marián Kotleba len ticho zneužíva, čo nám robia slniečkari, to deptanie a útoky. Liberáli vedia, že Fico, Pellegrini či ja sme medzinárodne akceptovaní, a preto je pre nich Marian Kotleba žiaduci partner. Oni sa tešia z toho, že on má percentá a smejú sa z toho. Vedia, že Kotleba nemôže ísť do Bruselu, do Nemecka, Francúzska, Poľska, Maďarska… Ja môžem zavolať Orbánovi, Szijjártóvi, Kaczynskému či Zemanovi. Marian Kotleba nemôže nič z toho. A im toto vyhovuje.

Naozaj ma mrzí, že Kotleba oslabuje strany dnešnej koalície tým, že s ním nie je možné vytvoriť hrádzu liberalizmu. Toto sa ukázalo aj v prezidentských voľbách, kde vyhrala Čaputová – hlasy sa roztrieštili, Šefčovič sa stal neautentickým, nebola to od Smeru šťastná voľba. Mimochodom, ja som mal kopu iných kandidátov a mohlo to dopadnúť celkom inak, nebyť tvrdohlavosti Kotlebu a Harabina.

Teda situácia je dnes taká, že to, čo robí na jednej strane Matovič, že rozbíja sily v tej časti politického spektra, to isté robí na druhej strane Kotleba. Do toho vstupuje Kollár, ktorého evidentne vedia ovplyvňovať Denník N a ľudia z pozadia týchto strán cez rôzne jeho hriechy z minulosti – či sú to rôzne záhadné obchodné aktivity s cyperskými spoločnosťami, zlikvidované firmy… to je na celú knihu, on jednoducho dotiahol v živote k dokonalosti to, čo chcel Steinhübel alebo Kočner a dnes sa im hodí do pripravovaného scenára.

Takže tá scéna bude veľmi rozbitá. Záleží veľa aj od vývoja v Smere, či tam nedôjde k nejakým vnútorným pnutiam. Pre SNS bude teraz úlohou konsolidácia a prežitie. Neviem si predstaviť, čo sa bude diať, pri tejto rozvadenosti národa, o ktorej si naozaj myslím, že práve to je zjavný účel tých rôznych hier. Nie ja, ale Sebastian Kurz (rakúsky spolkový kancelár, pozn. red.) povedal, že sa k nám Západ správa povýšenecky a potrebuje tento národ a celú V4 rozoštvať.

Slovensko je jediný štát vo východnej zóne, kde nie je americká vojenská základňa. A zdá sa, že to ide podľa vzoru v Rumunsku, kde tamojšiemu premiérovi Victorovi Pontovi urobili takú istú kauzu ako mne s rigoróznou prácou, rozhádali národ, vytvorili napätie, rozbili sociálne väzby.

To nie je o tom, že by som konšpiroval a paranoidne rozprával: nie je nič konšpiračné na fakte, že silné Slovensko je pre niekoho problémom. Či preto, že odmietame migrantov, či preto, že odmietame Istanbulský dohovor, či Marrakéšsky pakt… Niektorí ľudia by si želali slabých politikov vo výkone funkcií, ktorým budú radiť. A je veľa ľudí, ktorí hrajú aj spravodajské hry, ktorí by chceli na čele slabého premiéra, ktorí si neželajú, aby tu nejaký Smer a SNS blokovali pre nich zásadné veci. O to dnes ide.

Už majú slabú prezidentku, ktorú napríklad presvedčia o tom, že sa stretne s Andrejom Babišom a v rozpore s medzinárodným právom a zvyklosťami potom ide podporiť ulicu, ktorá proti nemu demonštruje… čo je neslýchané, predsa štátnik cudzieho štátu nikdy nesmie zasahovať do vnútroštátnych vecí. A toto isté urobila v Maďarsku.

Ja napríklad som mal v Arménsku veľmi veľa priateľov, môj blízky priateľ bol prezident Sarkisjan, ktorý mi bol v mnohých veciach vzorom. Prišla však demonštrácia a musím rešpektovať novú situáciu, nemám ako zahraničný politik právo hodnotiť, kto je lepší a kto je horší – môžem si súkromne myslieť svoje, ale nemám právo zasahovať do ich vnútorných vecí.

Ona za ten krátky čas urobila tých faux-pas na rôznych úrovniach už dosť veľa. To nie je náhoda. Je rafinované, že na túto pozíciu dostali ženu, na ktorú čokoľvek by ste povedali, tak budete za zlého, za niekoho, kto závidí a ubližuje žene. Ale to je súčasť taktiky a mám obavu, či sa podarí proti týmto tlakom postaviť dostatočne účinný vzdor.

Hlavné správy: Čo považujete za najdôležitejšie úlohy a ciele pre prípad, že by ste aj po voľbách znovu boli súčasťou vládnej koalície?

Danko: Tu je viacero principiálnych vecí. V zahraničnopolitickej oblasti sme opäť naživo videli ďalšiu komédiu ĽSNS, veď kým Uhrík nedostával 15 tisíc eur v Bruseli, tak kričali, že idú vystúpiť z únie, dokonca žiadali referendum, ale zrazu pochopili, že vlastne nie. Teraz kričia o NATO, ale takisto by si mali preštudovať všetky naše povinnosti a záväzky a zistili by, že ono to dobre znie na mítingu, ale reálna politika je iná.

Vo vzťahu k zahraničiu ja zastávam principiálny hodnotový postoj, že Slovensko je nezávislý, zvrchovaný a suverénny štát, napriek množstvu modifikácií. Zažili sme predbežné opatrenie, keď nám Brusel povedal, že osobitný odvod pre obchodné reťazce neplatí. Ale sme hrdý štát, ktorý je členom EÚ, plní si povinnosti a budeme sa snažiť, aby sa spolupráca v NATO zúžila na spoluprácu európskych armád. To bude, podľa mňa, budúcnosť: európsky obranný pakt, ktorý tu raz bude musieť vzniknúť, lebo ho treba.

Potrebu nezávislej európskej obrany potvrdilo aj nedávne zavraždenie vysokého iránskeho predstaviteľa v Iraku, v dôsledku ktorého došlo k zmareniu operácie v boji s Islamským štátom, ktorej sme boli účastníkmi: bola to misia, ktorej cieľom bolo pripravovať domácich vojakov špeciálne na boj s tými živlami, pri ktorých sa našla celosvetová zhoda, že sú to teroristi.

Ja by som chcel, aby Slovensko malo aj v budúcom volebnom období dobré vzťahy nielen so Západom, ale aj s Čínou a Ruskom a viem v tomto smere poskytnúť veľké množstvo osobných kontaktov na rôznych úrovniach, čo môže pomôcť aj slovenským podnikateľom.

Chcel by som, aby ani nová vláda neprestala pristupovať zodpovedne k hospodáreniu. Stále hovorím, že Slovensko má príliš priškrtený postoj k štátnej a verejnej úverovej politike: my si spokojne môžeme dovoliť požičať aj o desať miliárd viac na rozvojové projekty a stále vôbec nebudeme v zóne ohrozenia. Maastrichtské kritériá hovoria o 60-percentnom zadĺžení a my sme si vymysleli dlhovú brzdu na úkor investícií do štátnej infraštruktúry.

Práve štátnu infraštruktúru považujem za najväčšiu výzvu budúcej vlády. Potrebujeme úplne zmeniť zákon o diaľniciach, stavebný zákon, pravidlá pre vyvlastnenie, potrebujeme dokončiť sieť štátnych nemocníc…

K nemocniciam: nemôžeme hovoriť, že stratifikácia, v ktorej budú zakomponované súkromné nemocnice, je finálnou. Pustili sme síce súkromný sektor do zdravotného poistenia, ale musíme zabezpečiť zdravotnú starostlivosť sieťou štátnych nemocníc, musíme dostavať krajské, okresné nemocnice.

Moja srdcová záležitosť je cestovný ruch, to súvisí aj s dostavbou diaľnic. Chcem jednotnú prezentáciu Slovenska, chcem v športe systémovo zjednotiť podporu podujatí a podporu športovcov. Zaviedli sme športové poukazy – ľudia ani nevedia, že ak máte maloleté dieťa do 18 rokov, môžete zamestnávateľa požiadať o príspevok 275 eur k 225 svojim eurám, tieto môžete odniesť do športového klubu a neplatíte z nich odvody ani dane.

Chcel by som posunúť ďalej niektoré veci, ktoré som začal: daň z príjmu pätnásť percent pre všetkých podnikateľov, zrušenie koncesionárskych poplatkov voči RTVS pre všetkých ľudí v tejto republike, zníženie DPH na všetky potraviny… SNS urobila veľa prvých krokov a chcel by som v nich pokračovať.

To sa týka aj dôchodkov. Netreba sa báť: štát má na úpravu dôchodkov. Treba zmeniť systém výberu DPH na konečného poberateľa, tam je rezerva zhruba jeden a pol miliardy. Ak by sme to urobili a získali len polovičnú sumu, potom by sme vedeli dôchodcom každému zdvihnúť dôchodok o peknú sumu.

Ľudia si to možno neuvedomujú, ale Slovensko je jediný štát, vďaka SNS, kde je minimálny dôchodok každý rok naviazaný na priemernú mzdu vo výške 33 percent. To znamená, že na budúci rok, ak bude priemerná mzda tisícdvesto eur, minimálny dôchodok bude takmer štyristo eur. Je veľmi dôležité, že sme na automat naviazali minimálnu mzdu aj minimálny dôchodok.

Hlavné správy: Ako o týchto veciach komunikujete s verejnosťou a partnermi?

Danko: Je toho veľa, o čom by sa dalo na túto tému hovoriť a je škoda, že nie je ľahké to všetko dostať medzi ľudí. Je iné byť v televízii päť minút na tlačovke alebo v tvrdej diskusii, a iné je dostať priestor na obšírne vysvetlenie problematiky. Mne vyčítajú, že dávam do politiky až príliš veľa emócie, ale tu sú veci, pri ktorých logika nepustí.

Logiku má aj spôsob, ako dostať do rúk moc zrealizovať svoju víziu – aj to je umenie. Presadiť svoje, presvedčiť partnera, v našom prípade Roberta Fica, aby akceptoval vašu predstavu, to je politika: to nie je tak, že ja mám názor a ty ma budeš počúvať – takáto vláda by sa rozpadla za chvíľku. Najväčšie umenie je nájsť si cestu aj ku koaličným partnerom. A číhať na príležitosť použiť dobrý nápad: Fico vymyslel automat na minimálnu mzdu, ja som vymyslel automat na minimálne dôchodky.

Každý si musí strážiť ten svoj priestor, ale to ľudia často nechápu. Potom sa stane, že mi na stretnutí niekto vyčíta diaľnice; ale čo ja a SNS máme s diaľnicami? Keby sa ma spýtal na učiteľov, na poľnohospodárstvo, na vojakov, to by bolo iné, ale ja som nemohol prikazovať ministrovi Érsékovi, aby si urobil nový zákon – aj tak som mu liezol do záhrady tým, že som zaviedol rekreačné poukazy a začal mu organizovať cestovný ruch.

Hlavné správy: Boľavým rezortom je poľnohospodárstvo, poľnohospodári hovoria o problémoch…

Danko: Áno, lenže to nie sú naše problémy, nie my sme ich vytvorili.  Poľnohospodárstvo je problém všade. Tým, že sme nenašli spoločenskú podporu na odvod pre obchodné reťazce, sme sa postavili mediálnej sile, ktorá predstavuje na Slovensku 180 miliónov eur reklamného trhu ročne. A tento reklamný trh nás začal valcovať, SNS aj mňa. Toto nám vzalo ďalšie tri percentá. Ale povedzte, ako sa proti tomu dá bojovať, keď na kampaň proti vám vyčlenia x miliónov? Veď to nestíhate čítať… Odfúklo zástavu, padá stožiar, tečie fontána, drahá jedáleň… veď my niekedy iné nerobíme, len reagujeme na takéto špinavosti. A keď nie Nicholsonová, tak Kotleba alebo Mazurek.

Mazurek tu kričal, že som povedal, že islamu sa nikto nebude vysmievať. Ale keď idete do Egypta na dovolenku, tak sa nevysmievate niekomu, že má iné náboženstvo. Pravdaže, keď oni prídu sem, tak my sa im nebudeme prispôsobovať: nebudeme povoľovať nosiť burky, stavať mešity, veď v tom sme zajedno. Ani ja nechcem, aby to tu vyzeralo ako v Lutone, aby si tu niekto cez pracovný čas rozložil koberec a začal sa modliť, lebo on má na to nárok podľa svojho náboženstva, ktoré je pre neho dôležitejšie, než naše pracovné právo. Ja nechcem, aby tu boli záchody pre tri alebo tridsať pohlaví. V tom všetkom sme zajedno aj s pánom Mazurekom. Ale prečo zosmiešňuje, ak poviem, že to, že má niekto iné náboženstvo, ešte neznamená, že ho budem urážať?

Niekedy ma veľmi mrzí, ako sa oni správajú a ako si neuvedomujú, že ničia národnú, kresťanskú a sociálnu politiku. Oslabujú ju a slniečkari majú potom veľmi ľahkú pozíciu: hodia na vás deku fašizmu, nacizmu, extrémizmu a národná politika je potom odrazu niečím nežiaducim.

Ivan Lehotský