Ďalšia časovaná bomba s koronavírusom tiká v Thajsku, Vietname a ďalších ázijských krajinách s mokrými trhmi

Bratislava 26. marca 2020 (HSP/Foto:Screenshot:YouTube)

Aj keď sa Čína spočiatku tvárila, že nový koronavírus nemá nič spoločné s ich trhmi a farmami na chov exotických zvierat určených na konzumáciu, v skutočnosti dala zatvoriť všetkých 21 tisíc fariem s týmto chovom. Národný ľudový kongres vydal rozhodnutie ohľadom rizík spojených s jedlom z voľne žijúcich živočíchov pre verejné zdravie, kde rozhodol „komplexne zakázať nezákonný obchod s voľne žijúcimi zvieratami, odstrániť zlé návyky konzumácie divých zvierat a chrániť zdravie a bezpečnosť ľudí“

Farmy na chov divých zvierat existujú v Číne ešte len niekoľko desaťročí, keď ich komunisticky režim povolil v snahe nakŕmiť narastajúcu populáciu. Odvtedy je to však už siedmi známy vírus, ktorý z takýchto podmienok vzišiel. SARS-CoV, MERS-CoV a SARS-CoV-2 môžu spôsobiť závažné ochorenie, zatiaľ čo HKU1, NL63, OC43 a 229E sú spojené s miernymi príznakmi.

Vedci však varujú, že je len otázkou času, kedy vznikne novy a oveľa smrteľnejší vírus. A  ako rýchlo sa vie rozšíriť do celého sveta, máme možnosť vidieť pri súčasnej pandémii.

Chov a predaj divo žijúcich zvierat sa však rozšíril aj do ďalších ázijských krajín. Ako ukazuje reportáž austrálskej televízie z Thajska. Nájsť v jednej predajni zvieratá zo všetkých kontinentov pokope, nie je žiaden problém. V Čine dočasne tieto trhy zavreli. No v Bangkoku fungujú ďalej, čo ukazuje reportáž nahraná skrytou kamerou. Na trhu je všetko od austrálskych papagájov kakadu, jašterou, cez africké, korytnačky, hady, dikobrazy, cibetky, juhoamerické opice, európske fretky a mačky  až po saharského feneka. Tieto zvieratá by sa vo voľnej prírode nikdy nestretli, preto sú zraniteľne voči svojim vírusom, navzájom. V príšerných podmienkach sa vírusy prenášajú aj na ľudí, ktorí so zvieratami manipulujú. Ďalšia globálna pandémia sa tak ľahko začne v niektorej z klietok, uvádza reportáž.

„Upozornili sme úrady, že toto je Wu-han 2 a požiadali sme ich nech to zavrú, pretože toto zakladá ďalšiu katastrofu. Ak chceme ďalšej pandémii zabrániť, musí prísť globálny tlak, aby sa tieto trhy zavreli. Nielen v Číne. Musia sa zavrieť aj v Thajsku, Vietname a ďalších ázijských krajinách, inak sa môžeme dočkať ešte silnejšieho vírusu. Obchod so zvieratami riadi organizovaný zločin. Je to ako s predajcami drog. Vyženú vás z jednej časti, presuniete sa do druhej. Hovorí sa mi to ťažko, ale toto je odveta od matky prírody“, uvádza na záver reportáže jeden z hostí.

V roku 2003 prišiel prvý veľký medzinárodný problém, epidémia SARS. Jej pôvod sa podarilo dohľadať v cibetkách predávaných na mokrom trhu v juhočínskom meste Fo-šan. Čínske úrady ho rýchlo zavreli a zakázali veľkochovy s divokými zvieratami. Lenže biznis s divokými zvieratami už bol príliš rozbehnutý, živil veľké množstvo ľudí a jeho lobisti mali značný vplyv na politikov. Len niekoľko mesiacov po zákaze tak vláda opäť povolila chov 54 druhov divokých zvierat vrátane cibetiek.

Tieto chovy a predaj divokých zvierat na konzumáciu obhajuje väčšina Číňanov, ktorí to prezentujú ako tradíciu a súčasť čínskej identity. Nadnesene povedané – zákaz chovu divokých zvierat sa v Číne stal podobne nepriechodný ako v USA regulácia zbraní.

Druhá reportáž televízie SkyNews ukazuje situáciu vo Vietname, kde napriek zákazu si bez problémov  objednáte v reštaurácii pangolina. Treba len počkať hodinu, kým ho majiteľ odniekiaľ privezie.

Šupiny z pangolina s údajne liečivými vlastnosťami kúpite po 80 dolárov za sto gramov v stánku. Majú liečiť artritídu, pomáhať pri laktácii, kŕčoch, finančných rituáloch(!), ďalej majú liečiť žalúdočnú nevoľnosť, epilepsiu, menštruačné bolesti, hojiť rany a ochraňovať ducha. Samozrejme, nič z toho neliečia, ide o úplné nezmysly a povery, ktoré sa medzi aziatmi tradujú už storočia, bez toho, aby sa našla v krajine aspoň jedna vedecká autorita, ktorá by tieto hlúposti vyvrátila.

Šupiny pangolina majú obdobné zloženie ako nechty, tvorí ich keratin. Prívrženci tejto liečebnej terapie by tak okusovaním nechtov dosiahli rovnaký terapeutický výsledok a ušetrili by aj svoju peňaženku a hlavne prírodu a jej ohrozené druhy. Až 70 percent čínskych respondentov však uviedlo, že verí, že konzumácia pangolína môže vyliečiť spomínané choroby. Ľudia sú o tom presvedčení, lebo veria že to má korene v tradičnej čínskej kuchyni a medicíne.

Za posledné desaťročie bolo odchytených viac ako milión pangolínov, čo tvorí až 20 percent nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi živočíchmi. Za posledné dve desaťročia sa počet malajských pangolinov znížil o 80 % a filipínskych a indických o 50 %. V Číne sa  v minulom roku čínsky pangolín stal „funkčne vyhynutý“.

Pavol Novak