Môj profil 
Predplatné
“Asperačná zásada pôsobila dobre, funkčne a obávam sa, že zmierňovanie trestov pre páchateľov viacerých deliktov bude znamenať ohrozenie bezpečnosti ľudí na Slovensku,” podotkol. Lipšic vysvetlil, že podľa doteraz platnej asperačnej zásady ak niekto spáchal dva úmyselné trestné činy a jeden z nich bol zločin, tak sa zvyšovala horná hranica trestnej sadzby o tretinu, pričom súd musel uložiť trest v hornej polovici zvýšenej sadzby, teda sa zvyšovala aj dolná sadzba. “ÚS povedal, že zvyšovanie hornej sadzby je v poriadku, no dolná by sa zvyšovať nemala. Toto rozhodnutie považujem za nesprávne,” zdôraznil Lipšic.
Zároveň informoval, že od roku 2003, keď sa asperačná zásada prijala, počet násilných trestných činov klesol o polovicu. “Tento princíp bol od roku 2003 aplikovaný v tisícoch prípadov a preukázal svoju životaschopnosť napriek tomu, že sudcovia ho kritizujú, lebo sa musia venovať aj matematickému prepočtu a zužuje trestné sadzby pre súdy, čím robí rozhodovanie súdov objektívnejším,” uviedol poslanec. Zároveň zdôraznil, že slovenský Trestný zákon vždy obsahoval aj obsahuje možnosť mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody, ak to vyžadujú okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa.
Ústavný súd nedokázal podľa Lipšica nájsť ani relevantný dôvod
Lipšic vysvetlil, že ÚS zmiernil asperačnú zásadu preto, lebo je vraj v rozpore s článkom Ústavy SR, ktorý hovorí, že Slovensko je právny štát. “Považujem to za prejav súdneho aktivizmu, keď ÚS nevedel nájsť žiaden konkrétny článok, s ktorým by bol tento princíp v rozpore. Ak ÚS pôjde touto cestou a bude zrušovať predpisy len pre rozpor s týmto článkom ústavy, tak to môže byť veľmi subjektívne svojvoľné rozhodovanie podľa toho, čo sa sudcom páči alebo nie,” myslí si. Lipšic tiež poukázal na to, že asperačnú zásadu potvrdil vo viacerých rozhodnutiach aj Európsky súd pre ľudské práva ako súladnú s európskym dohovorom.
Prípadných sťažností odsúdených podľa asperačnej zásady sa Lipšic neobáva. “Trest im bol vymeraný v rámci potvrdenej trestnej sadzby. Mohli dostať potenciálne menej, ale nikto nemá nárok s tým ísť na Ústavný súd, ak bol jeho trest uložený v rámci trestnej sadzby stanovenej zákonom,” uzavrel.
Ústavný súd SR sa asperačnou zásadou zaoberal preto, lebo Krajský súd v Prešove inicioval abstraktnú kontrolu ústavnosti. Podľa ÚS je v rozpore s ústavou text v Trestnom zákone, že “súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody”. K rozhodnutiu pléna ÚS SR pripojili odlišné stanovisko sudcovia Ivetta Macejková a Milan Ľalík.
.jpg)
